Karmelská Panna Mária
Veľký Šariš 14. júla 2013
Milý pán farár, drahí bratia v kňazskej a diakonskej službe, milé rehoľné sestry, seminaristi, predstavitelia samosprávy, milí mariánski pútnici, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Človek, ktorý putuje a vydáva sa na cestu, zanecháva na chvíľu svoj domov a ide do prostredia, ktoré je iné, môže byť pre pútnika nové a dokonca cudzie. Vtedy je veľkým povzbudením, keď pútnika na ceste sprevádzajú jeho blízki, ktorých pozná. Vedomie, že putujeme spolu, upevňuje súdržnosť a znásobuje spoločnú radosť z družného prekonávania všetkých prekážok. Preto sa aj dnes celé rodiny odhodlajú putovať na známe i menej známe pútnické miesta. Putujú spolu, lebo vedia, že na zemi sme všetci iba pútnikmi a cudzincami, a že naša skutočná vlasť je v nebi. Aj takto chcú byť naše rodiny spolu, spolu na ceste a spolu v živote.
Vo Veľkom Šariši sa dnes zišla veľká rodina veriacich. Prišli sme, aby sme sa po roku posilnili vo viere a v odovzdanosti našej Nebeskej Matke Márii. Mnohí z vás patria do jej rodiny posvätného škapuliara a chcú dnes Bohu ďakovať za prijaté dobrodenia a prosiť ho o požehnanie pre tých, ktorých nechali doma, i pre celé svoje rodiny. Touto púťou sa znovu obnoví naše dôverné odovzdanie sa Panne Márii a viditeľne sa potvrdí nosením škapuliara, či už na hrudi, alebo na ruke.
Škapuliar nie je ani talizman, ani amulet, je to vonkajší viditeľný znak zasvätenia sa Panne Márii. Účinky škapuliara čakajú ponajprv na osobné postoje, pokoru, zbožnosť a rozvážnosť toho, kto škapuliar prijíma i nosí. Takto sa škapuliar stáva ustavičnou pripomienkou a ponukou Božej milosti, prísľubom neustálej prítomnosti Božej Matky Márie po boku svojho verného a dôverujúceho dieťaťa – syna či dcéry. Takto je škapuliar účinný a s istotou viery nás každý deň vedie bližšie k večnému cieľu našej životnej púte.
V tomto regióne sa škapuliar nosí už veľmi dlho. Keď vezmeme do úvahy fakt, že spomienka na Karmelskú Pannu Máriu a jej škapuliar sa ako záväzná spomienka presadila v celej Cirkvi v roku 1726 pápežom Benediktom XIII., vidíme, že mimoriadna obľúbenosť tejto formy zbožnosti sa posilnila a nabrala konkrétnejšie črty aj tu v centre Šariša. Niekedy medzi rokmi 1750 až 1764 tu vzniklo Bratstvo Panny Márie Karmelskej a už v spomínanej druhej polovici osemnásteho storočia sa tu konali púte 16. júla v deň slávnej spomienky na Škapuliarsku Matičku. Tradícia týchto pútí tu trvá zrejme už 260 rokov. Keďže pútnikov každým rokom pribúdalo, v roku 1831 miestny farár poprosil košického biskupa, aby odpustová slávnosť mohla byť prenesená na najbližšiu nedeľu po – resp. pred – týmto dňom. Na prelome 19. a 20. storočia zaznamenali púte v Šariši najväčší rozmach, ktorý ale opadol, keď sa v rokoch režimu zo strany štátnej moci kládli veľké prekážky pútnikom i organizátorom, aby sa úcta ku škapuliarskej Panne Márii raz a navždy vykorenila zo sŕdc Šarišanov. Volanie Nebeskej Matky v Šariši však bolo silnejšie ako všetky hrozby sveta, a preto sa po roku 1990, keď prišla sloboda, mariánske púte obnovili.
Tento váš starobylý kostol z druhej polovice 13. storočia zasvätený svätému Jakubovi, prestavaný v 17. a potom aj v 19. storočí, bol pre vašich predkov, pre vás domácich z Veľkého Šariša i pre veriacich katolíkov z celého regiónu, vždy pevným oporným bodom. Tento chrám bol pre vás útočišťom v prenasledovaniach i v osobných trápeniach. Bol a zostáva aj naďalej baštou vašej útechy, je vašou radosťou i miestom posily. Jeho veža stála pevne počas rokov búrok, počas protestantskej reformácie, povstaní i režimov. A aby aj v tomto čase okázalého nezáujmu o duchovné hodnoty pripomínal celému okoliu, že jedine Boh je prameňom šťastia a večného života, rozhodol som sa vyznačiť toto posvätné miesto titulom sanctuarium diocesanum – diecézna svätyňa. Obraz Karmelskej Matky na bočnom oltári bude mementom a trvalým označením radostnej príčiny tohto čestného vyznačenia a vyzdvihnutia medzi kostolmi našej arcidiecézy.
Deje sa to v čase, keď je rôznymi vplyvmi likvidovaná najzákladnejšia bunka života spoločnosti i Cirkvi – rodina. Preto ešte s väčšou naliehavosťou a cez pravú úctu k Panne Márii vám tento obraz bude pripomínať, že naše životy a naše rodiny nenájdu naplnenie a zmysel, kým sa nevrátia k Bohu. Svätyňa Panny Márie Karmelskej – mohli by sme povedať i Šarišskej – nech sa stane centrom duchovnej obnovy i miestom upevňovania našich rodín na tomto – ako sme zvykli kedysi hovoriť – svätom Šariši. A Šariš sa môže stať svätým, ak budú sväté i jeho rodiny. Patrón farnosti i kostola – sv. Jakub – patrón pútnikov, nech vás sprevádza pri putovaní za Pannou Máriou, do tohto sanktuária rodiny.
Rodina – pojem, väzba, vzťah i hodnota – tak vzácna a nenahraditeľná! Kedysi pevná a súdržná, je dnes aj na Šariši znevažovaná, podceňovaná a rozbitá. Práca, potreba zarobiť, zlé podmienky, nevyhnutnosť odlúčenia kvôli robote, vytvárajú pocit, že neobstojí a prestane fungovať i v tejto časti našej vlasti, a že ju nahradí niečo iné. Mladým sa do manželstva akosi nechce, nie sú pripravení prijať záväzok, úlohy a obety. Deti sú vnímané ako prekážka v budovaní kariéry a pohodlia. Ospravedlňujeme sa, že ich nechceme priviesť do chudobných pomerov a najprv im chceme zabezpečiť istoty a až tak naplánovať ich narodenie. Utekáme pred darom od Boha. Preto ich máme vždy menej a menej. A máme pre nich vždy menej a menej času. Hoci im vieme dať veľa, predsa im nevieme odovzdať to podstatné – a totiž vieru – istotu presvedčenia a hodnôt, ktoré nezničí ani kríza, ani nijaký iný nedostatok. Tak slabo im odovzdávame vieru, citlivosť pre duchovné hodnoty! Naučili sme ich presadiť sa v živote, no život nimi hádže a uštedruje im rany, lebo v ňom stratili svoj pevný bod – zabudli na Boha! A tak sa pre nich aj vzťahy s ľuďmi stávajú predmetom nestálosti, striedania a výmeny, akoby sa za peniaze dala kúpiť aj láska.
Vráťme sa k Bohu! Privádzajme svoje deti na toto miesto a snažme sa ich znovu viesť k úcte k Matke Božej, lebo tým sa najlepšie upevňuje vzťah k Ježišovi. Cez mariánsku úctu a vďaka spoločnému putovaniu za Nebeskou Matkou sa upevňuje aj vzťah k prirodzenej rodine – k mame, k otcovi i k súrodencom. Učme sa znovu spoločne prekonávať životné kilometre i prekážky.
Nebojme pridať sa k tým, čo Pannu Máriu vo svojich rodinách prosia a vzývajú každý deň a to aj obyčajným nosením škapuliara. Mať ho pri sebe a odovzdávať ho vždy mladším, znamená viditeľne označiť Boha za zdroj sily a skutočného potešenia v živote. Zamilujme si v rodinách Pannu Máriu, a pričiňme sa o to, aby aj naša rodina patrila k veľkej Karmelskej rodine jej synov a dcér. Veriace rodiny sú nádejou a radosťou pre Cirkev a istotou pre svet.
Pán Ježiš nás v evanjeliu uisťuje, že každý kto plní vôľu Nebeského Otca, je jeho brat, sestra i matka (Lk 12, 46-50). Byť kresťanom, znamená žiť naplno svoju rodinnú príslušnosť k Ježišovi.
Tieto slová, ktoré vychádzajú priamo z Ježišovho srdca, priamo k nám, chcú nás bližšie spojiť s jeho najbližšími a najmä s jeho matkou Pannou Máriou. A ako ináč by si to Ježiš mohol priať, ak nie posunúť nás do pozície milujúceho dieťaťa, ktoré naplno dôveruje Márii jeho matke. Presne tak, ako to vo vzťahu k Márii skúsil on sám na sebe. Každý kto patrí ku Kristovi, môže prijať jeho matku za svoju. Toto odovzdanie Ježiš umocnil vo chvíli, keď skonával na kríži a svoju matku nám v Jánovi dal za našu vlastnú. Nie iba preto, aby sme sa my postarali o ňu a o jej verných, ale skôr, aby sa ona ujala nás.
Nájdime si svoje stále miesto v Božej rodine veriacich a získavajme v nej silu pre svoje rodiny. Nielen skrytou modlitbou a nenápadnými skutkami dobročinnosti, ale vyznaním, ktoré má byť verejné – pred svojimi blízkymi i pred neznámymi, ba i pred tými, ktorí si z katolíckej viery a z našej mariánskej úcty robia posmech. Viac ako kedysi, vieme sa dnes vzájomne povzbudiť, vyjadriť si blízkosť v podobných problémoch, motivovať sa k spoločným podujatiam za zviditeľnenie veriacich rodín a ich potrieb.
Plniť vôľu Otca, znamená mať v úcte Matku i všetkých svojich súrodencov. Platí to v duchovnej i prirodzenej rovine. Znamená to predovšetkým milovať rodinu veriacich, hlásiť sa k Cirkvi, ktorú Ježiš založil, a ak treba, bojovať za hodnoty rodiny a života, ktorého základy položil Boh vo svojich princípoch, zákonoch i vyšších morálnych výzvach. Nebojovať za rodinu, za manželstvo muža a ženy, za dôstojnosť človeka a za život od počatia, by bolo z našej strany prinajmenšom nezodpovedné a pre život na Šariši likvidačné. Nie vždy platí výrok, že mlčať je zlato – a už vôbec nie v polemikách a zmätkoch dnešných čias! Preto príďte podporiť Národný pochod za život do Košíc 22. septembra tohto roku.
Rodina, ktorá opatruje a zveľaďuje dar viery, nenecháva si ho iba pre seba, nie je exkluzívna, neodťahuje sa od tých menej veriacich. Naopak, hľadá spôsob ako zaniesť Krista aj tam. Mária bola vo Svätej rodine blahoslavená preto, lebo nosila Syna večného Otca, ako sme to spievali v žalme. A ona Ježiša nielen nosila vo svojom vnútri pod svojím srdcom v skrytosti, ale ako vidíme aj na šarišskom obraze, nosí ho vo svojom náručí, ukazuje ho a prináša ho svetu, aby čím viacerí mohli prijať jeho milosti.
Drahí mariánski ctitelia, bratia a sestry! Kiežby Kristus skrze vašu vieru prebýval vo vašich srdciach (Ef 3, 17), nech prebýva v našich rodinách i na našom milovanom Šariši. Škapuliar nech je výrazom nášho vzťahu k Márii a znamením zasvätenia pre účinnejšiu obnovu a upevnenie našich rodín. Nech nám pripomína: Patrím Márii ako dieťa k matke a spolu s Ježišom kráčam k Nebeskému Otcovi! Na túto cestu sa vydajme spolu, s celými našimi rodinami. AMEN
