Fatimská sobota
Obišovce 3. augusta 2013
Milí bratia v kňazskej a diakonskej službe, drahí bratia a sestry v Kristovi! Vystúpili sme hore na obišovský mariánsky Putnok, aby sme sa v tento horúci deň občerstvili vo viere. Onedlho sa ukončí Rok viery, vyhlásený pápežom Benediktom XVI. Aj s novým pápežom Františkom sme sa s novým odhodlaním zamýšľali nad rôznymi aspektmi a témami, ktoré s našou vierou súvisia. Z rôznych pohľadov sme vnímali potrebu oživovať vieru predovšetkým v rodinách a posilňovať ju konkrétnymi úkonmi, medzi ktoré môžeme zaradiť mariánsku úctu ako typický a vlastný prejav našej viery. Lebo naša katolícka viera je mariánska! Čo to znamená?!
Neviem si predstaviť, žeby si kresťan katolík nevážil a nectil Pannu Máriu. Úcta k Panne Márii je totiž prepojená s úctou voči Bohu, tak ako je matka v úzkom vzťahu k svojmu synovi. Veď kto má v úcte matku, ctí si i otca i syna, ktorých dobrá matka miluje. A platí to aj naopak. Cirkev ale jasne rozlišuje medzi úctou k Panne Márii a adoráciou – teda klaňaním sa – ktoré patrí jedine Bohu. Pri takomto rozlišovaní nemôžeme nič pokaziť, keď vzývame Máriu ako našu nebeskú matku a orodovníčku.
Možno už aj vy ste sa stretli s námietkou zo strany ináč veriacich, že naša mariánska úcta je modloslužbou, že nemá základ vo Sv. písme a odporuje prvému Božiemu prikázaniu: Neurobíš si podobu Boha ani podobu vecí, ktoré sú hore na nebi, alebo dolu na zemi a nebudeš sa im klaňať, nebudeš ich uctievať …(Ex 20, 4). Všetky tieto argumenty sú ale zbytočne nadnesené a nemôžu vyvrátiť správnosť našej úcty voči Panne Márii. Aj keď sa zdá, že vždy hovoríme iba o svätých a o Panne Márii a cez nich ako cez prostredníkov sa chceme dostať k Ježišovi, predsa to tak nie je!
Jeden muž raz na mariánskej púti zastavil bruselského arcibiskupa, kardinála Merciera a povedal mu: Ja kráčam k Bohu bezprostredne, priamo a bez medzizastávky! A kardinál Mercier mu odpovedal: Aj ja! Ale ja k nemu idem nesený na rukách matky! To je to, čo by sme mohli odpovedať na všetky podozrenia z modloslužby: Idem k Bohu na rukách matky a viem, že takto ho vždy nájdem! Takto si môžeme byť istí, že nájdeme skutočného Spasiteľa, nie iba nejakého vodcu – guru, nie iba proroka, ale skutočného Božieho syna: Boha z Boha, svetlo zo svetla, pravého Boha z Boha pravého, ktorého nosila pod srdcom ona – naša Nebeská matka!
Preto na námietku, že niektorí katolíci majú radšej Pannu Máriu ako Pána Ježiša, odpovedá sv. Maximilián Kolbe, ktorému tiež raz vyčítali prehnanosť v mariánskej úcte. Hovoril: Môže snáď niekto povedať, že miluje Nepoškvrnenú viac, ako ju miloval jej Syn Ježiš? A teda, keď ju on tak miloval, prečo by som ju nemohol milovať aj ja? Obracať sa s láskou a dôverou k Panne Márii, znamená už týmto samým úkon obracať sa k Božiemu Synovi. Iste mu to spôsobuje radosť, keď kresťania dávajú najavo, že milujú jeho matku. Iba jedno je tu dôležité: Vedomie, že keď sa modlíme k Panne Márii a dokonca sa jej zasväcujeme, modlíme sa tým zároveň i k Ježišovi a k celej Božej Trojici a zasväcujeme sa Bohu.
Od začiatku leta sme putovali do mariánskych svätýň, aby sme duchovne povzbudení cez modlitbu ruženca, cez litánie i cez tiché nosenie škapuliara, vzdali poklonu Bohu – Ježišovi – jej Synovi pri slávení Eucharistie. Bola to nádherná cesta k Bohu, na ktorej nás sprevádzala a povzbudzovala Mária. Po Levoči, sme rozbalili šnúru vydarených pútí v našej košickej arcidiecéze: vo Veľkom Šariši, v Stropkove, a v Gaboltove. Potom prídu na rad Vranov, Malá Vieska, Michalovce, Kalvárie v našich mestách a nakoniec to všetko korunuje Kráľovná posvätného ruženca tu v Obišovciach.
Svätý otec František je taktiež veľkým mariánskym ctiteľom a veľkým pútnikom ako jeho predchodcovia. Pri ostatnej návšteve Brazílie, zastavil sa 24. júla na mariánskom pútnickom mieste v Aparecide. V tejto svätyni sa pred šiestimi rokmi konala generálna Konferencia biskupov Latinskej Ameriky a ako v homílii spomína, stalo sa tam vtedy niečo prekrásne, čo aj on sám mohol vnímať a okúsiť. Biskupi totiž pracovali a zamýšľali sa nad témou stretnutia s Kristom, apoštolátu a misie a na spomínanom mieste cítili veľkú podporu pútnikov, ktorí tam každoročne prichádzali zveriť svoj život Panne Márii. A pápež hovorí: Táto konferencia na mariánskom pútnickom mieste bola veľkým okamihom Cirkvi a možno povedať, že jej Dokument – dokument z Aparecidy – sa zrodil práve z úzkeho prepojenia práce pastierov a jednoduchej viery pútnikov, pod materskou ochranou Panny Márie. Lebo keď Cirkev hľadá Krista, klope vždy na dvere matkinho domu a prosí: ukáž nám Ježiša! To od nej sa učíme pravému apoštolátu. Tu vidno, prečo Cirkev ide do misie v tomto svete vždy po stopách Panny Márie.
Milí mariánski ctitelia, toto sú najnovšie slová pápeža, ktoré potvrdzujú správne nasmerovanie a význam našej mariánskej úcty a jej prínos pre Cirkev. Najkrajšie stretnutie s Kristom sa vždy udeje vďaka nápomocnému vedeniu jeho Matky. Máriu od Ježiša nemožno oddeliť. Lebo keď Cirkev hľadá Krista, klope vždy na dvere matkinho domu a prosí: ukáž nám Ježiša!
Preto chcem dnes poprosiť všetkých vás, predovšetkým z blízkeho okolia, lebo dnes bola modlitba večeradla zverená pod patronát solivarského dekanátu – chcem osloviť vás z najbližších farností, aby ste pomohli pri zviditeľňovaní a zveľaďovaní, pri oživovaní tohto pútnického miesta svojou častou prítomnosťou. Obišovská mariánska svätyňa má perspektívu, je blízko pri Košiciach – pri srdci arcidiecézy. Zaslúži si našu väčšiu pozornosť! Mali by sme si ju viac vážiť a ďakovať Bohu, že máme tak blízko dvere matkinho domu, za ktorými môžeme nájsť živého Krista!
Kňazi z okolia, vás prosím, aby ste privádzali svojich veriacich do tohto domu obišovskej Matky. Ako duchovní otcovia sami veľmi dobre viete, že deti sa do kostola neposielajú, ale privádzajú. Prichádzajte spolu s nimi, urobte doslova väčšiu reklamu tomuto miestu a od mája do októbra nech sa prvé soboty v tomto dekanáte konajú iba tu. Toto je svätyňa prvých sobôt – sanktuárium posvätného ruženca.
Klopte teda na dvere Matkinho domu a čerpajte z dobroty jej srdca. Svätý farár z Arsu – Ján Mária Vianney – sa rád priznával, že Panna Mária bola vždy prameňom sily pre jeho kňazský život, povedal: Už toľko krát som čerpal z jej prečistého srdca, že už dávno by muselo byť prázdne, keby bolo unavené a vyčerpateľné.
Skutočne, je to tak! Toľko krát sme už klopali na dvere jej domu a na dvere jej srdca, no ono je nevyčerpateľným prameňom a trpezlivo sa otvára pre všetkých, ktorí ju vzývajú. Onedlho, v prvú nedeľu októbra, vyvrcholí naše celoročné úsilie uctiť si Božiu Matku, keď sa tu v Obišovciach bude konať púť. Bude to akurát dva týždne po Národnom pochode za život v Košiciach. Veríme, že to všetko s Božou pomocou a vašim nasadením dobre dopadne. Toto sú akcie, ktoré si vyžadujú naše odhodlane a našu prítomnosť. Svet sa ženie za lacnými hodnotami, za zlom, lebo holdovať mu je jednoduchšie a pohodlnejšie. Zvrátenými civilnými zákonmi sa búra harmónia poctivého života v Bohu, vysmievajú sa Božie zákony a jeho princípy. Keď sa neozveme, aj my budeme raz braní na zodpovednosť, že sme nepozdvihli svoj hlas a prizerali sme sa ako diabol demoluje ľudské srdcia a mozgy.
Drahí mariánski ctitelia! Stretávajme sa, a v jednote pri Bohu prosme o silu obstáť a vedieť sa brániť. Obišovce sú nám najbližšie. Prichádzajme sem do Matkinho domu a nezabudnime vždy niekoho zobrať so sebou, aby sa úctou k Panne Márii rozmnožovala úcta k Ježišovi jej Synovi, ktorému sa ako Bohu klaniame. Nech Mária upevňuje našu vieru, nech ju chráni a nech nám pomáha pred Bohom dobre žiť a zveľaďovať pokoj a lásku v našich rodinách. AMEN