Slávnosť Narodenia Pána
Košice – katedrála 25. decembra 2012
Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Vždy keď sa priblížia vianočné sviatky, naše domy a príbytky sa naplnia príznačnou vôňou starostlivo pripravovaného jedla. Z detstva mi v pamäti dodnes zostala vôňa sviatočného pečiva a hlavne chleba, ktorý sa piekol v našej kuchyni. Aj toto patrilo k nášmu prežívaniu Vianoc v rodine. Bez čerstvo upečeného chleba a ďalších dobrôt by sme si sviatočný stôl nevedeli ani predstaviť.
Naozaj, žiť na tejto zemi, znamená neustále a vždy nanovo zháňať obživu pre seba i pre rodinu, aby nám neubúdali telesné sily a aby náš duch a naša duša mohla bdieť a premýšľať o veciach duchovných. Primum vivere, deinde philosophari! Najprv žiť, až potom filozofovať, hovorí jedno latinské príslovie.
Túto pravdu o človeku veľmi dobre pozná aj Ten, ktorý nás stvoril. Boh pamätá na to, že naše telá sú krehké a bez prísunu živín dlho pri živote nevydržia. To isté však platí aj o našich dušiach – bez pravidelného prísunu duchovného chleba, sa môže aj duša vyčerpať, stratiť a zahynúť.
Človek teda potrebuje aj duchovný pokrm, doslova chlieb z neba. Veľmi pekne to zachytávajú niektoré zobrazenia betlehemských jasličiek, kde sa postavy Panny Márie a svätého Jozefa dívajú na dieťa v jasliach. Tie jasličky sú znázornené tak, že vyzerajú ako pletený kôš – ako košík na chlieb. Jasle – miesto, z ktorého sa kŕmia zvieratá, sa stávajú košom na chlieb – skutočný pokrm pre celé ľudstvo. Mnohí ľudia to nemohli pochopiť a divili tomu, že mocný Boh zostupuje do tak biednych jasličiek, že sa neskôr nechá pribiť na škandalózny kríž. Našli sa aj takí čo sa pohoršovali z jeho prísľubu, že zostane s nami – hlavne v tom malom kúsku chleba – v Eucharistii – až do konca čias.
Boh sa dáva v Ježišovi nie preto, aby sme naň len hľadeli, ale skôr preto, aby sme sa ním živili. On sa chcel stať chlebom a obživou pre ľudstvo. Kvôli nášmu hladu po živote môžeme z neho jesť a nasýtiť sa hlbokým pokojom.
Apoštol Ján nám prináša v dnešnom evanjeliu nádherný básnicko-filozofický opis týchto vianočných udalostí: Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život (1 Jn 4,9). Iba v Ježišovi nachádzame pravidelný prísun obživy pre dušu, iba On je tým pravým chlebom z neba – od Boha. Preto veriaci kresťan žije iba z neho, ktorý sa v Betleheme – v dome chleba – narodil, a spal v biednych jasliach. Týmto sa nám neponúka iba ako jedna z príloh k nášmu hlavnému jedlu, ale dáva sa nám ako základná obživa. Ježiš je to prisľúbené Božie Slovo, ktoré sa stalo nielen telom, ale zároveň aj chlebom – zdrojom duchovného pokrmu pre všetkých.
Latinské slovo pastor označuje nielen pastiera, ale aj toho, kto je živiteľom. Ježiš keď zbadal pred sebou veľké zástupy, ktoré boli nielen ako ovce bez pastiera, ale boli aj hladní, vyučoval ich mnohým veciam a dával im slovo, a toto svoje slovo umocňuje znamením chleba, ktorý sa pod jeho rukami rozmnožuje a zostáva pre všetkých, aby sa ním nasýtili v hojnosti.
Toto sa stáva aj dnešnej svätej omši, keď On – dobrý pastier a náš živiteľ sa nám ponúka v Eucharistii a takto sa rozdeľuje do každého srdca i života každého veriaceho človeka. Kiežby to bolo na nás viditeľné, že sme nielen uverili, ale i prijali živé Slovo, ktoré sa stalo telom a pod spôsobom chleba nachádza príbytok v nás samých.
Medzi modlitbami a prosbami v liturgii dnešnej slávnosti Narodenia Pána sa nachádza jedno nádherné zvolanie: Kiežby v našich skutkoch zažiarilo to, čo skrze vieru žije v našich srdciach! Odovzdávajme preto nebojácne svedectvo našej viery. Hovorme i skutkami potvrdzujme pravdivosť Božieho slova v našich vlastných životoch. Ako silno sme k tomu vyzývaní v tomto Roku viery.
Prajem nám všetkým, aby sme každým rokom obzvlášť na Vianoce mohli nanovo pocítiť to, ako silno sme vyživovaní a sýtení samotným Bohom a jeho najväčším darom – jeho vlastným Synom, ktorého nám viditeľne ponúka práve na Vianoce. Ponúkajme i obdarme svojich priateľov, kolegov a hlavne svojich najbližších vzácnymi darmi našej viery. Žiť z Boha znamená žiť večne a to už je ponuka ako sa patrí pre všetkých čo hľadajú odpovede na otázku po šťastí a trvalom pokoji srdca.
Čas a doba, v ktorej žijeme, testujú z akých hodnôt žijeme. My žijeme z Boha, Ním samým sa sýtime. Hoci Ho nikto nikdy nevidel, ako o tom píše svätý Ján evanjelista (Jn 1, 18a), predsa zjavil svoje tajomstvo celému svetu: Všetky končiny zeme uvideli spásu nášho Boha (Iz 52, 10). Jeho Slovo sa stalo viditeľným telom v Kristovi, ktorý stal našim pokrmom ne ceste do večnosti.
Drahí bratia a sestry!
Cítime, že Ježiš, prítomný v Božom slove a v Eucharistii znamená pre nás oveľa viac ako všetky obyčajné pokrmy na sviatočnom stole, pretože ony nesú na sebe dátum minimálnej trvanlivosti a po čase sa pokazia. Boží Syn, ktorý sa nám narodil v Betleheme zostáva ten istý – rovnako vzácny a potrebný včera, dnes a naveky. Aj teraz sa v kúsku chleba stane telom a chce sa stať našim nielen sviatočným, ale každodenným pokrmom.
Z celého srdca vám prajem, aby sa Božie slovo, ktoré sa stalo telom v Betleheme, mohlo stať telom aj vo vašom vlastnom živote. Svojou pevnou vierou rozširujte všade príjemnú vôňu Božieho Syna – pravého nebeského chleba. Vyprosujem vám a vašim rodinám, milostiplné vianočné sviatky! AMEN