Missa Chrismatis 2014
Košice – Katedrála 17. apríla 2014
Milí spolubratia v biskupskej službe, Alojz a Stanislav, bratia kňazi, diakoni, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Všetko čo vonia, vyvoláva v človeku väčšinou pozitívne asociácie. Sú vône, ktoré sa dajú ľahko zapamätať, lebo sú príjemné. Z detstva mi v pamäti dodnes zostala vôňa chleba, ktorý sa piekol v našej kuchyni. Na to sa nedá zabudnúť, je to živá predstava, je to vo mne! Presne viem, ako ten chlieb voňal, i keď som sa už veľmi dlho s podobnou vôňou nikde nestretol. Táto vôňa sa vo mne spája s príjemnými pocitmi domova a jednoty rodiny.
Je to čosi podobné ako silný obraz – ako živá scéna spred roka – keď sa na balkóne Baziliky sv. Petra po prvý krát ukázal Svätý otec František. Sklonil sa pred zástupom a vypýtal si od celej masy ľudí zjednotenie v tichej modlitbe. Na druhý deň sa k tomuto silnému zážitku vrátili médiá. Moderátor položil otázku niekoľkým priamym účastníkom: Čo sa tam v tej chvíli na námestí vlastne stalo? – Jeden pán odpovedal veľmi zaujímavo: Io ho sentito il profumo di Betlemme, il profumo del Vangelo! – Cítil som tam vôňu Betlehema, cítil som tam vôňu Evanjelia!
Skutočne, Evanjelium vonia! Podobne sa príjemnou vôňou naplnil celý dom v Betánii, kde žena vyliala vzácny vonný nardový olej priamo na Ježišovu hlavu, ako sme o tom dnes čítali v úryvku z evanjelia podľa Marka (Mk 14, 3-9). Taký istý – silno aromatický nardový olej budeme dnes pri požehnávaní olejov prilievať do oleja pripraveného na krizmu, ktorú v závere sv. omše posvätíme. A celý náš Dóm sa naplní ľúbeznou vôňou našich predsavzatí a obnovených kňazských sľubov.
Skutočne, návrat k Bohu, láska ku kňazstvu a obnovené predsavzatia slúžiť ľuďom voňajú!!! Kňaz milujúci svoje povolanie i poslanie – vonia! Je to príjemná vôňa radosti, vôňa Evanjelia, vôňa Ježiša Krista, ktorú šíri okolo seba, kamkoľvek ide.
Kňaz má voňať takýmto olejom radosti a má aj pomazať svoj ľud týmto olejom. Má sa zachovať ako žena z Evanjelia a nešetriť pri pomazaní. Veľmi pekne to vyjadril pápež František minulý rok na Zelený štvrtok pri svätej omši svätenia olejov:
Dobrého kňaza je možné rozpoznať podľa toho, ako je pomazaný jeho ľud. Toto je jasný znak. Ak sú naši ľudia pomazaní olejom radosti, je to zjavné: napríklad, keď odchádzajú po svätej omši s tvárou človeka, ktorý dostal dobrú správu.
Drahí bratia, Svätý otec hovorí o nás a o našej službe priamo a otvorene a kriticky ako azda nikto pred ním. Lebo vie, že ľudia dnes viac ako inokedy cítia, akým olejom a akými masťami je mazaný ich duchovný otec. Už z ďaleka ho poznajú nielen po hlase, ale aj po vôni, ktorú okolo seba šíri. Je preto potrebné vyjsť zo seba, a darovať niečo zo svojho srdca, života i prostriedkov – je nevyhnutné rozbiť tvrdý alabastrový pancier, pod ktorým sa u každého vysväteného kňaza ukrýva voňavý olej nezištnej služby Kristovi a jeho Cirkvi. Určite to dokážeme, i napriek sklamaniam a zlým skúsenostiam! Veď preto sme dnes tu, aby sme začínali nanovo voňať Kristovou ľúbeznou vôňou.
Keby sme sa tomu bránili a potláčali v sebe tieto ideály, boli by sme z roka na rok viac a viac sklamaní a práve odtiaľ, ako ďalej hovorí Sv. otec, pochádza nedostatočná satisfakcia u niektorých, ktorí sa neskôr stávajú smutnými, smutnými kňazmi a menia sa na akýsi druh zberateľov starožitností alebo nových vecí, namiesto toho, aby sa stávali pastiermi, ktorí „voňajú za ovcami“ – o to vás prosím, buďte pastieri voňajúci za ovcami, toto nech sa cíti, pastiermi uprostred svojho stáda a rybármi ľudí.
Áno. Vôňa Krista sa snúbi s vôňou oviec – s vôňou Cirkvi, i keď sme v ostatnom čase svedkami toho, akoby sa z nej začala Kristova vôňa vytrácať! Akoby ju škandály rôzneho druhu chceli obrať o jej vôňu. No na toto nebezpečenstvo upozorňoval už Ježiš svojich učeníkov.
Keby sme pokračovali v čítaní 14. kapitoly Markovho evanjelia – diakon nám dnes predniesol jej začiatok – dostali by sme sa k veršom 26 až 28, ktoré opisujú Ježišovu výstrahu apoštolovi Petrovi, keď bol ochotný prisahať na svoj život, že Krista nezradí i keby sa dialo čokoľvek: Ježiš hovorí tvrdo: všetci odpadnete – slovenský ekumenický preklad tu už uvádza zaujímavý výraz – všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. … A Peter mu povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja sa nepohorším! – a vieme ako to dopadlo – tri razy ho zaprel. (Mk 14, 26-28).
Originál gréckeho textu týchto veršov používa výraz Skandaliste-seste – budete pohoršení. V tomto vyjadrení sa skrýva slovo škandál! Doslova by sme mohli povedať, že Ježiš vypovedal vetu: Budete sa pohoršovať, a tiež budete škandalizovaní, budú vám kladené prekážky – a to všetko kvôli mne! Takto ich Ježiš chcel uchrániť pre pohoršením z ukrižovania a potupnej smrti, ktorá sa blížila.
Oplatí sa zamyslieť sa nad týmto gréckym slovom – Skandalon – Skandalétron – pôvodne označovalo uvoľňovací mechanizmus vo veľkej pasci na zver. Teda – spokojne si kráčame cestou a zrazu nám nohu zacvakne pasca. Škandál v skutočnosti tiež udiera a zraňuje ako blesk z neba, zarezáva do živého – šokuje priamo pri srdci, oberá o chuť do života.
A naozaj, koľkokrát prídu pochybnosti a trápenia v našom kňazskom živote, keď sa sami trepoceme v pasci neúspechu, skľúčenosti, strachu, vyčerpania, v namýšľaní nezáujmu zo strany predstavených a v celkovej spoločenskej atmosfére neprajnosti voči Cirkvi. Akú klímu pohoršenia vytvárajú médiá i my sami, keď neprajne rozoberáme slabosti vlastných spolubratov!?
A Ježiš vystríhal svojich učeníkov pred podobnými chvíľami vtedy i dnes: Skandaliste-seste! Pohoršíte sa na mne, ale tiež i na vás sa pohoršia! – a možno budete i ľutovať, že ste ma nasledovali, že ste sa dali do služby Cirkvi, ktorú som založil!
Iste, pochybnosti prídu, aj povolanie sa môže otriasť, ale najhoršie by bolo, keby sme sa my sami stali príležitosťou a priamou príčinou škandálov medzi našimi veriacimi a vo svete. V ostatnom období to bol nie vždy evanjeliový štýl života, v ktorom nás neobchádzajú rôzne závislosti, nesprávny vzťah k financiám a majetku farností! Máme byť poctivými, vernými a transparentnými správcami. Toto naši veriaci oceňujú a žiadajú od nás. Ľahšie by sa gazdovalo, keby do toho nikto nemusel vidieť a nemal do toho čo povedať, ale vidíme, že to nie je súkromný podnik. Zamyslime sa aj nad touto vetou: Nič bez kňaza a všetko s veriacimi vo farnosti.
Žiaden škandál nešíri ľúbeznú vôňu, naopak, je to zápach, ktorý sa nedá ničím prekryť. Zlyhania jedného vždy poznačia celé telo Cirkvi. A potom všetci, aj keď za to priamo nemôžeme, cítime istú spoluzodpovednosť a znášame za to často tvrdé následky a reakcie spoločnosti. Ale i napriek tomu, všetci sme Kristovi a s ním je vždy možná i konverzia – obrátenie a zmena života k lepšiemu.
Prídu dni, keď i my v našej arcidiecéze budeme cez prípady rôzneho druhu konfrontovaní s otázkou – Pohoršiť sa? Odpadnúť? Nechať to? Vyviniť sa a nechať takú Cirkev? Odchod by ale znamenal nechať i Krista! Neostáva nám teda nič iné ako nasledovať apoštola Petra a pozorovať ho, ako si uvedomil zlyhanie i zradu, ako ho to mrzelo a ako v novom nasadení a odhodlaní za svojho Pána nakoniec obetoval vlastný život.
Preto Pán povedal Petrovi: Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov. (Lk 22, 31-32).
Drahí bratia, aby sme mohli posilňovať našich ľudí vo viere, musíme sa najprv my sami privinúť bližšie k Bohu, k Ježišovi – v Písme, modlitbe i Eucharistii – a vzývať Nebeskú Matku Sedembolestnú Pannu Máriu v ruženci i litániách – to je iba zlomok možností, ako uskutočniť obrodu vlastnej horlivosti a odhodlania i život položiť za Pána. Potom nutne nasleduje zmena pohľadov i postojov k tomu čo mám i k tomu čím vlastne som.
A nakoniec posilňujme sa navzájom v rámci nášho presbytéria. Počuli sme autora listu Hebrejom v dnešnom druhom čítaní: Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa navzájom povzbudzujme… (Hebr 10, 19-25).
Milí bratia, verím, že ani škandály a ani naše vlastné hriechy nám nezabránia rozširovať príjemnú vôňu Kristovej blahozvesti a jeho kráľovstva. Hoci sme nehodnými služobníkmi, dovoľme Ježišovi, aby nás on sám vždy znova mohol pomazať olejom radosti, oddanosti a vernosti. Veď vôňa jeho oleja, ktorým boli pri vysviacke pomazané naše ruky, sa vždy spája so silnými zážitkami, na ktoré nemožno tak ľahko zabudnúť. Je to predsa len čosi silnejšie ako vôňa domáceho chleba. Je to vôňa Evanjelia! AMEN