Stretnutie miništrantov
Prešov – Sídlisko III. – Kráľovnej pokoja
24. mája 2014
Bratia kňazi, milí naši miništranti, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Ešte nikdy nebolo v tomto kostole toľko miništrantov ako dnes! Nie ste síce všetci pri oltári, pretože by ste sa tu všetci nepomestili, ale všetci v tomto kostole si uvedomujeme, aká je to sila, keď sa menší i väčší, mladší i starší miništranti z celej našej arcidiecézy stretnú na jednom mieste!
Sme tu preto, aby sme sa navzájom povzbudili. Aby sme sa na vlastné oči presvedčili, že je nás naozaj veľa. Aby sme neprestávali miništrovať iba preto, že sa nám niekto vysmieva. Stretli sme sa, aby sme sa posilnili v láske k Ježišovi, ktorému pri oltári slúžime. On je vzor a príčina našej služby.
Väčšinou keď ste doma, alebo v škole, hľadáte svoje vzory medzi významnými ľuďmi – sú to športovci, herci, speváci. Niektorí z vás majú svojich favoritov možno i v politike, alebo pre niektorých môže byť takým významným človekom vlastný otec či mama. Ten, kto je našim vzorom, je v našom srdci. Snažíme sa mu podobať. Chceme mať podiel na jeho hrdinstve, nosíme jeho logo, jeho dres. Máme z neho veľa fotografií a chceme ich ukázať aj iným. Nehanbíme sa za neho, naopak, sme na neho hrdí. A keď máte to šťastie a odfotíte sa s vašim obľúbeným človekom, hneď zavesíte takúto fotku na facebook. Je to niečo, čo chcete zdieľať s inými. Je to niečo, za čo sa nehanbíte.
Podobne by to malo byť i s našou miništrantskou službou. Nie je hanba byť miništrantom! Ten, kto miništruje, ten slúži. Miništrovať znamená slúžiť. Ten kto miništruje, ten slúži nielen kňazovi, ale priamo Bohu, slúži Ježišovi. Nebojte sa preto priznať a prihlásiť sa k tomu, že ste veriaci a že miništrujete. To nie je hanba. Je to výsada, ku ktorej ste boli povolaní.
Zostaňte v tejto službe čo možno najdlhšie, nenechávajte službu miništranta hneď ako skončíte Základnú školu. Lebo slovo miništrant neznamená, že miništranti sú iba mini – malí chlapci. Zostaňte a slúžte, aj keď odrastiete a budete študovať na strednej či na vysokej škole.
Nájdite si svoje miesto pri oltári. Síce nie každý hneď otáča misál, alebo pripravuje kalich, či prináša incenz, ale každý z vás je tam potrebný a užitočný predovšetkým svojou prítomnosťou. Vaša prítomnosť pri oltári symbolizuje zástupy anjelov a svätých pred Božím trónom v nebi. Pri svätej omši sme totiž akoby v nebi, lebo vtedy sa na oltári sprítomňuje Ježišova obeta kríža, ktorou nás vykúpil. Ježiš je na oltári skutočne prítomný pod spôsobom chleba a vína. A my pri ňom môžeme byť tak blízko!
Neveriaci ľudia sa vám budú vysmievať a budú vás kvôli tomu považovať za čudných. Ale bolo to tak vždy. Z toho si nič nerobte. Aj patrón miništrantov sv. Tarzícius, skoro 1800 rokov dozadu, prežíval to isté. Legenda o jeho živote ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto ceste ho stretli iní chlapci, ktorí však neboli kresťanmi. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci ale prišli na to, že je kresťanom a nesie „kresťanské tajomstvá“. Kvôli tomu ho začali biť, kopať a kameňovať. Tarzícius sa však držal statočne. Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorý bol kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stihol povedať, Koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jeho telo aj o Eucharistiu.
Tarzícius položil život za Krista. Azda nás nečaká nič také, no ten kto miluje Ježiša, obetuje pre neho i vlastný život. A Ježiš ho za to obdaruje večným životom a svojim požehnaním.
Preto vám hovorím, že byť miništrantom, znamená mať veľkú výsadu. On si vás zavolal k oltáru a on si možno niektorých z vás povolá i ku kňazstvu. Dal by Pán Boh, lebo kňazov je vždy málo! A hoci nie všetci z vás budú pokračovať v kňazskej službe, miništrovanie už pomohlo mnohým nájsť si dobré miesto v živote. Lebo ten, kto sa naučí mať rád Ježiša pri oltári, ten ho potom oslavuje i svojim dobrým životom. Lebo miništrovanie = misia! Je to poslanie zaniesť do sveta to, čo počujete a čím sa živíte pri oltári. Tu pri oltári sa učíte vytrvalosti, zodpovednosti za zverené úlohy a v modlitbe prehlbujete svoj vzťah k Bohu i k ľuďom.
Keď vás tu mám, milí naši najmladší služobníci, chcem sa vám poďakovať za vašu ochotu i obetu. Hlavne cez týždeň je to veľká obeta. Je pekné, keď kňaza nenecháte samého pri oltári a to ani vo všedný deň v týždni. Je to vaša dobrovoľnícka služba. Vykonávajte ju so všetkou láskou a buďte vytrvalí! Nezostanete bez odmeny! Nečakajte za to peniaze. Božie požehnanie pre váš život má oveľa väčšiu cenu!
Vaši duchovní otcovia nech vám venujú čas a starostlivo nech s vami nacvičia i vysvetlia vám zmysel jednotlivých úkonov pri svätej omši. A za odmenu, nech vám zorganizujú nejaký výlet, či podobné stretnutie ako je to dnešné.
Drahí miništranti! Buďte hrdí na svoju službu i na Ježiša. Držte pospolu a povzbudzujte sa navzájom. Keď vás bude niekto podceňovať či vysmievať, spomeňte si na to, že dnešný svet je proti Bohu. Počuli ste, čo nám hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu? – Preto, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí (Jn 15, 19). Bolo by dobré a pekné, keby každý z vás dnes dostal odvahu a pred všetkými doma i v škole vyznal: Nehanbím sa za to, že som miništrant! AMEN