KŇAZSKÁ VYSVIACKA
KOŠICE – KATEDRÁLA 14. JÚNA 2014
Excelencie – bratia v biskupskej službe, arcibiskup Alojz, otec biskup Stanislav, otec biskup Thomas z Limburgu, drahí bratia kňazi, provinciálny predstavený rehole Menších bratov františkánov – brat Jeremiáš Daniel, principáli našich ordinandov, predstavení kňazského seminára z Košíc i z amerického Baltimoru, profesori z Teologickej fakulty, diakoni, rehoľnice a rehoľníci, rodičia a príbuzní našich budúcich kňazov, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi – zhromaždení tu v košickej katedrále, i vy čo nás počúvate prostredníctvom Rádia Lumen a sledujete vďaka prenosu Televízie Lux!
Kňazská vysviacka je sviatkom nielen diecéznej či rehoľnej rodiny, ale je sviatkom celej Cirkvi. Uisťuje nás o tom, že Pán je s nami po všetky dni. Dnes, tu pred nami v košickej katedrále, stojí trinásť diakonov. Už sa osvedčili v službe a teraz sa predstavili ako pripravení k tomu, aby sa stali kňazmi a aby ešte viac slúžili.
Po jednom postupne predstúpili a na celý život vyslovili vetu: Tu som! Som pripravený zanechať mnoho a dať sa celý do služby Evanjelia pre spásu ľudí. A toto nie je dnes žiadna samozrejmosť! Sme z každej strany vystavení terajšiemu štýlu života – točiť sa iba okolo seba, a pritom prehliadať biedu vo svojom okolí, zabudnúť na blížneho a pozerať sa na druhých ako na prekážku vlastnej slobody. Avšak, pravým opakom tohto ducha doby sú ľudia slúžiaci, sú to praví Ježišovi učeníci, plní radosti. Lebo radosť z Boha rozširuje srdce a pomáha utešovať všetkých, čo potrebujú akúkoľvek pomoc.
Milí naši kandidáti, verím, že nikdy nebudete ľutovať, že ste sa dnes dali na túto cestu! Tešte sa v odovzdanosti a v dôvere voči Bohu a vaša kňazská radosť nech je nekonečná a misionárska. Nech sa vám kňazská radosť stane akoby rodnou sestrou – nech je to neoddeliteľná súčasť vás samých!
Totiž, v každej rodine, každému dieťaťu padne zadobre keď má viac súrodencov. My sme doma boli traja bratia. Sestra nám bohužiaľ zomrela ešte v útlom veku. Keď sme boli malými chlapcami chceli sme mať ešte ďalšieho brata, aby sme sa mali s kým hrať. A z rozprávania mojich spolužiakov zo školy viem, že sestru v rodine – to bratia skoro nikdy a nikde nevedeli celkom oceniť, pretože sestry mali iné záujmy, iné koníčky a iné partie. Ale s pribúdajúcimi rokmi, hlavne vy čo máte sestry, zisťujete, že sestra vám vie poradiť, s ľahkosťou sa vie zorientovať a vie vám povedať čo si máte obliecť, ako sa správať, alebo čo povedať. Sestra v rodine zjemňuje drsnosť bratov a vie sa prezieravo postarať o mnohé veci. Upevňuje v rodine pokoj a pohodu. Verím, milí naši svätenci, že ak máte sestry, sú tu dnes spolu s vašimi rodičmi.
Dnes si však adoptujte ďalšiu sestru – kňazskú radosť, ktorá vám do života prinesie ďalších súrodencov: chudobu, vernosť a poslušnosť. Kňazská radosť úzko súvisí s týmito troma: s chudobou, vernosťou a poslušnosťou. Toto je vonkajší prejav kňazského pomazania, ako spomenul Svätý otec František tohto roku na Zelený štvrtok.
1. Naozaj, chudoba a skromnosť na cti neutŕha, pomáha kňazovi priznať sa k biednym. Pozor na nové prúdy, na podnikavcov, ktorí by chceli meniť evanjelium pre svoje výhody. Viem, že určite tie prvé roky budete žiť z minima i keď výdavky budú oveľa väčšie. Budete odkázaní na to, čím vám prispejú vaši rodičia, príbuzní a veriaci vo farnosti. I napriek tomu netúžte po tom, aby ste mali viac. Veď určite budete mať vždy to, čo budete potrebovať. Zostaňte skromní a nebojte sa obetovať ešte i z toho mála čo vám zostane.
2. Milí diakoni, ďalšou sestrou kňazskej radosti je vernosť – vernosť v čistote srdca a vernosť v službe. I samotná forma života v celibáte má napomáhať službe, a takto ste to mohli zakúsiť už ako diakoni. Pri kňazskej vysviacke nestrácate svoju slúžiacu diakonskú podstatu. Nie! Učiteľ a Pán – ako Ježiša nazývali jeho učeníci – sa zohol k apoštolom a prejavil im službu, ktorú vykonávali kedysi iba otroci. Skôr ako Ježiš ustanovil Eucharistiu, umyl im nohy. Sklonil sa ku konkrétnej službe.
Pre vašu disponovanosť a schopnosť slúžiť, ste veľkým darom pre ľudí a pre našu Cirkev. Je to tak potrebné, práve v dobe, v ktorej žijeme! Vy dnes dáte najavo, že nechcete ľudí využívať pre svoj vlastný prospech. Naopak, chcete im slúžiť, chcete slúžiť pre ich spásu, aby ľudia nepremrhali svoj život, ale aby našli zmysel svojho života v Bohu. Sme vyslancami slúžiacej Cirkvi. Vráťme sa k slúžiacej Cirkvi – k nezištnej službe! Určite, chce to odvahu ísť k všetkým i k strateným a smutným ľuďom. A vy to viete!
Choďte na periférie – na existenčné periférie ľudí! – hovorí pápež František. A on sám ide až na ostrov Lampedúza, k zúfalým utečencom do záchytného tábora. To znamená, že kňaz má ísť až do najväčšej ničoty, tmy, zúfalstva a opustenosti. I tam má zaniesť svetlo viery – cez vlastnú vernú službu. Preto, žite i naďalej podľa vzoru Ježiša, ktorý neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil.
3. A do tretice, kňazská radosť má za sestru poslušnosť. Tak ťažké slovo pre dnešnú dobu a tak často spájané so slepotou! Akoby sa tu jednalo o potláčanie vlastnej osobnosti a osobnej slobody. No, vy dobre viete, že v poslušnosti sa otvárate pre najvyššiu formu slobody. Oslobodení od všetkého ste slobodní pre všetko, čo chce s vami urobiť Boh. V tejto dôvere sa odovzdávate Cirkvi.
O malú chvíľu osobne sľúbite úctu a poslušnosť svojmu biskupovi a svojmu predstavenému. Neurobíte to preto, aby ste boli poddajní nejakému človekovi, ale aby ste zachovali puto jednoty, ktoré je z každej strany a v každom čase napínané, často až za hranice únosnosti.
Milí ordinandi, po tomto krásnom a šťastnom dni zavíta do vášho života každodenná tichá konfrontácia vo svedomí: Žijem svoje kňazstvo úprimne a som v ňom šťastný? Časom sa môžete stať rutinnými vysluhovateľmi sviatostí, môžete byť znechutení vlastnou nedostatočnosťou, ľahostajnosťou a rezignáciou spolubratov, no nikdy sa nebojte vrátiť a modlitbou či duchovnými cvičeniami oživiť v sebe kňazskú radosť z istoty, že Boh si vás i napriek nehodnosti vybral a posvätil. V tejto kňazskej radosti nestratíte chuť žiť ideál Krista.
Vaša vďačnosť nech po Bohu dnes smeruje k vašim rodičom, ktorí vás vychovali a darovali vám vieru. Ďakujte im za príklad obety, aby ste vy mohli rásť pre povolanie. Ďakujte Bohu i za vašich predstavených a formátorov, či už v seminári, alebo na Teologickej fakulte. A nakoniec, ďakujte Ježišovi i za duchovné sestry – skromnosť, vernosť a poslušnosť – ktoré on sám posiela na pomoc našej kňazskej radosti.
Drahí synovia, prajem vám, aby vo vás vždy viac a viac silnela kňazská radosť, ktorá dokáže rozdať a obetovať i vlastný život. Nech váš duch neprestajne jasá v Bohu – tak ako v prípade najväčšej a najšťastnejšej Božej služobnice Panny Márie. Takto budete verní Ježišovi a jeho Cirkvi a budete blízki ľuďom, aj v tých najťažších chvíľach ich života. AMEN
