Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Milí bratia kňazi, diakoni, rehoľníci a rehoľnice, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Boh a chlieb patria spolu! – takúto vetu som objavil po tieto dni pri duchovnom čítaní. Boh a chlieb patria spolu! A je to pravda. Už starozákonná kniha Deuteronómium poukazuje na túto úzku súvislosť medzi obyčajným chlebom a všemohúcim Bohom. Píše sa v nej: Pokoril ťa (Pán), nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Pánových úst (Dt 8, 2-3. 14b-16a).
A takisto v Evanjeliu z dnešnej slávnosti počúvame rozhodné a jasné slovo Božieho Syna: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta (Jn 6, 51).
Z týchto slov priamo zo Sv. Písma vidíme, že Boh sa chce stať pokrmom a každodennou výživou pre ľudí, ktorí v neho veria. Takýto Boží plán a úmysel možno sledovať už od samého počiatku dejín, keď sa Boh prihovoril človeku. Boh sa nám chcel priblížiť a chcel sa nám ponúknuť ako najčistejší pokrm a najžírnejší nápoj, ako posila pre náš život. Akoby by mu nestačilo, že nás ľudí posilňoval svojim vlastným slovom. Chcel nás oživiť svojim vlastným Synom. A preto keď poslal svojho Syna Ježiša na tento svet, naplnil svoj prísľub a dal nám svojho Syna za pokrm a nápoj. On neváhal vstúpiť do obyčajného chleba a do čistého vína, aby sa najedli a zahnali smäd tí, ktorí sa namáhajú a sú preťažení.
Boh je s nami, je prítomný v Eucharistii v spôsobe chleba a vína. Celý a nerozdelený v chlebe i v kalichu. Všetci, čo po ňom túžia, môžu z neho získavať silu k obeti života i k svedectvu viery.
Určite, vždy bude medzi nami veľa ľudí, ktorým bude chýbať základná obživa a každodenný chlieb. Každý deň počúvame prosby o pomoc pre chudobných a trpiacich ľudí, pre tých, čo sú spútaní hladom, katastrofami, chorobami a nespravodlivosťou. Ich bieda kričí priamo k nebu. A my sa pokúšame svojím príspevkom a angažovanosťou zapáliť aspoň plamienok nádeje. Lebo, kde chýba chlieb, tam chýba zdroj sily a spokojnosti.
Ale koľko ľudí trpí ešte horším hladom a smädom? A dokonca sú to ľudia v našom okolí a v našich rodinách, sme to často i my sami. Je to hlad po dôvere, úprimnosti a láske. Je to smäd po porozumení, pokoji, spravodlivosti a zmysle života. A ako riešime takéto krízy a nedostatky? Pokúšame sa odohnať tento hlad a smäd ešte väčším konzumom a tým, že našu pozornosť radšej upriamime na povrchnosti a chvíľkové radosti tohto života.
Kto z nás si môže povedať, že sa v duchovnom živote už nasýtil, a že jeho túžba po zmysluplnom živote je už naplnená? Všetci potrebujeme viac pokoja a viac radosti do života, a vieme, že nikdy nám to nebude stačiť. Vždy budeme túžiť po lepšom živote. Budeme túžiť po večnom živote.
Preto nám tak dobre padnú Ježišove slová: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky (Jn 6, 51).
Drahí bratia a sestry, Eucharistia, ktorú dnes slávime, nás uisťuje v tomto Kristom prísľube. My sa potrebujeme voči nemu otvoriť, otvoriť svoje srdce pre intenzívne stretnutie. Zo svätého prijímania nám pribúda síl, aby sme dokázali vydržať na ceste za Ježišom – aj v časoch, keď sa nám vodí horšie, materiálne i vzťahovo. Lebo tento kúsok chleba, v ktorom je celý Kristus, nám dáva silu i odvahu ísť ďalej.
Nedávno sa ma opýtal jeden pán: Pán arcibiskup, prečo už neslávime sviatok Božieho Tela tak slávnostne ako kedysi? Predtým to bolo oveľa slávnostnejšie ako dnes! Naozaj, má pravdu, dnes slávime trochu ináč ako pred rokmi. Sviatok, samozrejme, by mal byť pekný a všetko pekne pripravené! Ale tiež by bola škoda, keby sa z našich procesií stala iba pekná tradícia bez vnútorného precítenia.
Zapojme sa preto do oslavy Eucharistického Krista so všetkou radosťou a odovzdanosťou. Tu slávime základ našej viery a nášho kresťanského povolania! Dnes v našej procesii chceme ukázať celému mestu i svetu, z čoho, alebo z koho čerpáme silu pre zmysluplný kresťanský život!
Drahí bratia a sestry! Potrebujeme tieto spoločné slávenia, potrebujeme tieto hodiny a dni, kedy sa uisťujeme vo viere, že niekto je vždy s nami a kráča s nami. Boh je medzi nami živý a prítomný! On je chlebom i najvýživnejším pokrmom a nápojom nášho života. Nech nás na ceste k nemu sprevádza naša Nebeská Matka – Eucharistická žena – Panna Mária, lebo ona zažila to, ako si Boh z nej samej vzal ľudské telo a ako sa tiež sprítomnil v chlebe a víne pre všetkých, ktorí ho milujú.
Boh a chlieb patria spolu. Majú spoločné to, že dávajú silu a napomáhajú životu. Keď sa však v kúsku chleba sprítomní Boh, takýto živý chlieb potom dáva človeku Božiu silu večnosti. AMEN