KONSEKRÁCIA KOSTOLA SV. MARTINA
LEMEŠANY 31. AUGUSTA 2014
Milý pán farár Peter, dôstojný pán kanonik, bratia v kňazskej a diakonskej službe, rehoľné sestry, pán starosta, pani europoslankyňa, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Raz priniesla jedna matka svojho malého syna k múdremu rabínovi. A rabín, aby nadviazal dialóg s chlapcom, položil mu otázku: Dám ti chutné červené jablko, keď mi povieš, kde býva Boh? Chlapec odpovedal: A ja ti dám dve jablká, keď mi môžeš povedať, kde nebýva?!
Drahí moji, kde teda býva Boh? Čo by ste odpovedali vy? Niektorí by povedali, že Boh prebýva v nebi, alebo, že prebýva v kostole, alebo podobne ako chlapec, že je všadeprítomný. Čuduj sa svete, všetko je pravda.
Boh prebýva v nebi, v skutočnosti, ktorá je iná ako tá naša pozemská. Nevidíme ho našimi očami, nepočujeme ako znie jeho hlas, nemôžeme ho uchopiť či nahmatať našimi rukami, ani ho nemôžeme pochopiť našim rozumom. Všetko čo robí, je sprevádzané veľkým tajomstvom. A predsa cítime a veríme, že existuje a že prebýva v nebi a že náš život má v ňom svoj počiatok i naplnenie.
Boh ale prebýva i v chráme. Prichádzame do Božieho domu, aby sme sa stretli s Bohom. Je to jeho dom, v ktorom vládne výnimočná atmosféra, kde cítime a prežívame veci ináč ako v bežnom každodennom živote, kde vieme pokorne mlčať i počúvať, modliť sa i spievať. Na tomto mieste, kde silno cítiť Božiu prítomnosť, o čosi viac otvárame svoje srdce a vylievame svoju dušu. Dnes teda ďakujeme Bohu, že vás povzbudil i pomohol vám, aby ste mu mohli postaviť príbytok uprostred svojich vlastných príbytkov. Áno, Bohu sa zapáčilo prebývať na tomto mieste.
A nakoniec, ako sme už spomínali, Boh prebýva všade. Badáme jeho stopy v prírode, v harmónii vesmíru a tiež v ľudskej logike, v srdci i vo svedomí. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme – ako povedal apoštol sv. Pavol Aténčanom: To všetko Boh urobil, lebo chcel, aby ho ľudia hľadali, pátrali po ňom a našli ho. Veď je nám tak blízko (Sk 17, 27-28).
Kde teda najviac prebýva Boh? Naše dnešné evanjelium, ktoré sme si vybrali pre tento deň posviacky nového kostola v Lemešanoch, nám dáva vlastnú konkrétnu odpoveď na túto otázku – Kde sú najobľúbenejšie Božie príbytky?
Kde prichádza Ježiš, tam prebýva Boh! Taká je odpoveď. Tak by sme to mohli zhrnúť, lebo v Ježišovi prebýva Boh sám, on je Božím Synom, on sám je Bohom. V Ježišovi býva Boh medzi ľuďmi. Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1, 14). A preto, kde prichádza Ježiš, tam prebýva Boh. Toho dňa, ako sme počuli, vstupoval Ježiš do Jericha a tam si hľadal príbytok. Kto vtedy stretol Ježiša, stretol samého Boha. A hlavný hrdina nášho príbehu – Zachej – to pochopil. Colník a hriešnik chcel vidieť Ježiša, uveril v neho že je Boží Svätý a Ježiša to tak oslovilo, že chcel ten deň zostať v jeho dome (Lk 19, 1-10). Tam, kde prichádza Ježiš, tam prebýva Boh. Dom hriešnika sa zrazu stal domom Božím.
A Božia prítomnosť zrazu mení Zachejov život: Pozri Pane, polovicu svojho majetku rozdám chudobným a ak som niekoho okradol, vrátim štvornásobne. Tam, kde Boh prebýva, život ľudí sa mení – mení sa k lepšiemu! Človek si uvedomuje svoj hriech a mení štýl a nasmerovanie svojho života. Snaží sa žiť svoj život pre druhých – a k tomu nebolo treba veľa slov a presviedčania – jednoducho stačilo, že prišiel Ježiš a zostal s tým človekom.
Zachej vpustil Ježiša do svojho domu. A tak sa jeho dom stal aspoň na chvíľu príbytkom Božím. Božia prítomnosť vytlačila z jeho domu pýchu, chamtivosť a všetky pokušenia spoliehať sa v živote iba na vlastné sily. Tam, kde prebýva Boh, tam sa vytvára miesto pre obrátenie, pokánie a nový začiatok. Preto mu nakoniec Ježiš povedal: Dnes prišla spása do tohoto domu! – a nielen do jeho domu, ale i do jeho života.
Drahí bratia a sestry! Príbeh s rabínom, ktorý som vám priblížil na začiatku, pokračuje ďalej. Ten istý Rabbi, čo položil ťažkú otázku chlapcovi, bol neskôr na návšteve u veľmi vzdelaných mužov. A aj ich prekvapil otázkou Kde býva Boh? Skoro ho vysmiali: Čo to hovoríš!? Veď predsa celý svet je plný jeho slávy! On si ale sám potichu odpovedal: Boh býva tam, kde ho človek vpustí!
Milí lemešančania, postavili ste Bohu príbytok a jemu sa zapáčilo v ňom prebývať. Ste právom hrdí na toto dielo Božej milosti i svojich vlastných rúk. Ako dobrí kresťania pamätajte na to, že Boh prebýva tam, kde človek vpustí Ježiša Krista. Dnešný svet plný kríz a konfliktov nezlepší ani technický pokrok ani lepšia ekonomika. Svet bez Boha je pustý a prázdny, chýba mu zmysluplný cieľ, nádej a láska.
Vy ste to pochopili a pustili ste sa do stavby Božieho príbytku. Nepozerali ste na finančnú otázku, i keď sa výdavky medzičasom vyšplhali do závratných výšok. Obetovali ste čas i námahu. Chceli ste dať Bohu viac priestoru vo svojom strede. Celých sedem rokov to trvalo, čo nie je vôbec veľa v porovnaní s inými farnosťami. Bol som pri vás od začiatku – od požehnania staveniska a základného kameňa v auguste 2007, cez požehnanie zvonov v 2009-tom, pri zakladaní farnosti v 2012-tom, ako i pri požehnaní organa minulý rok. Váš patrón svätý Martin vám obdivuhodne pomáhal a upevňoval vás v štedrosti pre Božie veci.
Dnes si spoločne spomíname na každú jednu osobu, ktorá napomohla radosti čo je v nás. Na začiatku tohto diela bol váš duchovný otec Jozef Maňko, ktorý vás konečne dostal von zo starého malého kostola a celých sedem rokov ste slávili sv. omše v Dome nádeje. Neskôr vás pri stavbe sprevádzali duchovní otcovia Jurajovia – Rendeš a Fenik a nakoniec, keď ste sa stali farnosťou, bol tu s vami váš pán farár Peter Lazor.
Vďačne myslím aj na všetkých bývalých i terajších kurátorov a členov Farskej rady, chcem ďalej spomenúť štedrých veriacich, nápomocných predstaviteľov samosprávy obecného úradu – bývalého aj terajšieho pána starostu – a samozrejme aj vykonávateľov tohto diela – architektov, stavbyvedúceho, nápomocné stavebné firmy a ochotných farníkov a brigádnikov. Nechcem opomenúť ani jedného z tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom postupne darovali tejto stavbe dnešnú podobu.
Vaše úsilie je dnes korunované slávnostnou posviackou, ktorej sa však nedožili všetci, čo boli od začiatku aktívne zapojení pri práci na stavbe. O to viac, si dnes vďačne spomeňte na ich obetavosť a vernosť. Váš nový kostol je výrazom života vášho spoločenstva. A verte, že každý okoloidúci, čo prejde cez toto námestie a pozrie sa na váš nový kostol, si povie, že Cirkev v tejto obci je živá vďaka ľuďom, ktorí tu žijú a vedia sa obetovať.
Skutočne, Boh v tomto chráme nebýva preto, že je tu pevný oltár, organ, lavice, maľba, alebo nová ambóna či krstiteľnica, ale býva tu preto, že tu živým ľuďom zaznieva jeho živé slovo a že sa tu slávi Eucharistia – Ježišovo živé Telo a Krv, že tu prichádzate vyznávať sa zo svojich hriechov pri svätej spovedi a že tu prijímate jeho sviatosti a v modlitbe mu ďakujete a prosíte ho za svojich blízkych – živých i zosnulých. Vy ho vzývate a pozývate, aby prebýval a zostal s vami.
Často sa stretávajte tu pri jeho oltári a prijímajte ho do svojho srdca, aby sa i ono mohlo stať jeho milovaným príbytkom. A odtiaľto vezmite si v srdci Krista a zaneste ho do vašich domovov a na vaše pracoviská a do všetkých priestorov vašej každodennosti. Zamilujte si tento dom modlitby a nezdráhajte sa spájať v jedno spoločenstvo pri oslave Boha. Nezostávajte v modlitbe iba doma, osamote a privátne. Boh predsa miluje spoločenstvo, lebo on sám je v Trojici spoločenstvom osôb.
Nebuďme súkromníci v duchovnom živote! Uznajme, že sa navzájom potrebujeme, a že chváliť Boha spoločne je viac, ako sa pomodliť doma osamote. Lebo – Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi – hovorí Ježiš – (Mt 18, 20). A Bohu záleží na každom človekovi. Nikoho neodpisuje, nikoho nevyháňa. Ježiš veľmi dobre vie, že ani my, čo chodievame do kostola pravidelne, nie sme automaticky dokonalými ľuďmi. Veď Cirkev nie je elitou vyvolených, je to poľná nemocnica pre tých, ktorí sa chcú dať uzdraviť Kristom – ako hovorí pápež František.
Nech je aj váš Boží dom takouto duchovnou nemocnicou a vaše farské spoločenstvo, nech sa živí Božím slovom i Telom, nech sa tu uzdravuje a nech vzrastá kvalitou i počtom. Obišovská Panna Mária, nech na vás zhora dáva pozor, aby ste zostali na správnej ceste za jej milovaným Synom a svätý Martin nech vás učí rozdávať sa v láske k blížnemu.
Boh býva tam, kde ho človek vpustí. Nech to ale nebude tak, ako v jednej farnosti, kde hrdí farníci stavali kostol a povedali si, že ani liturgická komisia, ani biskupský úrad im do toho nemá čo hovoriť, a že keď sa nahnevajú, tak ani Pána Boha do kostola nepustia. Našťastie, vo vašom prípade je Boh už tu, vy ste mu už pripravili dôstojné a praktické miesto. Nový kostol stojí vo vašom strede, pretože viera v dobro a dôvera voči Bohu, sa má stať stredobodom vášho života a prameňom posily. Ježiš tu na vás bude čakať každý deň a bude vás pozývať, aby ste s ním vedeli stráviť aspoň chvíľu a aby ste sa nechali vždy nanovo uzdraviť. AMEN
