Kňazská vysviacka
Košice – katedrála 13. júna 2015
Excelencia – brat v biskupskej službe, arcibiskup Alojz, drahí bratia kňazi, provinciálny predstavený rehole misionárov Spoločnosti Božieho slova – páter Ján, predstavení Misijného domu Arnolda Janssena v Petržalke, ako aj predstavení Kňazského seminára sv. Karola Boromejského tu v Košiciach, profesori z Teologickej fakulty, principáli našich ordinandov, diakoni, rehoľnice a rehoľníci, rodičia a príbuzní našich budúcich kňazov, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi – zhromaždení tu v košickej katedrále, i vy čo nás počúvate prostredníctvom vysielania Rádia Lumen.
Dnes ide o všetko! Takéto zvolanie by sme dnes mohli trefne adresovať týmto našim siedmim diakonom, ktorí už o malú chvíľu príjmu kňazskú vysviacku. Nejde tu iba o niečo, o nejakú časť Božieho daru – dnes ide o všetko! Boh im skrze vkladanie rúk a modlitbu chce darovať všetko, čo skrze svojho Syna Ježiša Krista ohlásil a priniesol tomuto svetu.
Tak zreteľne to cítime z posledných Ježišových slov v Matúšovom Evanjeliu, ktoré vyslovil krátko pred vystúpením do neba. Jeho slová majú charakter testamentu, dôležitého odkazu. Sú to slová plné presvedčenia a sú zhrnutím Nového zákona. Viackrát sa tu vyskytuje slovo všetko: Mne je daná všetka moc, choďte ku všetkým národom a učte ich všetko, … som s vami po všetky dni vášho života (Mt 28, 16-20).
Ježiš má teda všetku moc. Jeho moc je iná ako tá naša, ľudská – tá končí smrťou. Ježišova moc lásky premáha smrť a my ako kňazi máme účasť na jeho moci. Preto nás posiela ku všetkým ľuďom a misionári Spoločnosti Božieho Slova berú tieto Kristove slová vážne, lebo sú odhodlaní vyplniť jeho príkaz ísť do celého sveta a ku všetkým národom. Pán chce, aby sme oslovili všetkých a aby sa všetci stali jeho učeníkmi.
Nakoniec Ježiš stanovil Cirkvi ešte jeden jasný cieľ: Naučte ich zachovávať – nasledovať všetko, čo som vám prikázal! Ak nám odovzdal všetko, aj my máme všetko odovzdať ďalej. Tým jasne naznačuje, že si z jeho náuky nemožno vybrať iba niečo, čo sa nám viac hodí, alebo páči. Ide tu o všetko! Preto jeho učenie a princípy nie je možné ani zmeniť, ani nahradiť.
V médiách sa v ostaných mesiacoch veľa písalo a hovorilo o Synode biskupov na tému rodina. Poukazovalo sa na to, že predovšetkým v európskych diecézach existuje veľká priepasť medzi cirkevnou náukou a praxou a že dokonca mnohí veriaci s časťami náuky nesúhlasia.
Z toho niektorí vyvodili záver, že Synoda náuku Cirkvi konečne zmení. No, každý, kto úprimne verí a žije Evanjelium, vie, že Ježišovo učenie sa zmeniť nedá a nesmie. Preto predovšetkým my kňazi máme túto náuku zachovať a autenticky ju odovzdávať ľuďom. Práve vývoj ostatných desaťročí ukázal, že priepasť medzi náukou a praxou sa veľmi zväčšila v tých krajinách, kde medzi samými kňazmi a dokonca biskupmi existoval odpor proti Svätému otcovi a náuke Cirkvi, zvlášť v otázkach rodiny ako v encyklike Humanae vitae.
Učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal! To znamená, nepoľavovať a neprispôsobovať sa štýlu doby, v ktorej žijeme. Kristus je predsa s nami po všetky dni a vo všetkom čo nám zveril. Máme sa nechať viesť Duchom Svätým a nie duchom sveta. Máme konať v Ježišovom mene, nie na vlastnú päsť, prezentovať jeho náuku, nie svoje učenie!
Pokiaľ by malo byť cirkevné učenie považované za nedosiahnuteľný ideál, ktorý potrebuje úľavu, aby mohol byť ponúknutý dnešnej spoločnosti, potom je nutné si vyjasniť, či je Evanjelium pre človeka ešte dobrou zvesťou, alebo neudržateľným bremenom.
Milí synovia, do vašich rúk sa dnes vloží veľká zodpovednosť za šírenie Evanjelia, vysluhovanie sviatostí a uskutočňovanie charity. Začínate svoju kňazskú službu v prípravách na Rok milosrdenstva. Preto nikdy nebuďte príliš prísni, ani arogantní, ani povýšeneckí. Snažte sa byť vo všetkom spravodliví, ale zároveň i milosrdní. Majte účasť na ľudských biedach a trápeniach, buďte súcitní. Božie milosrdenstvo je bez hraníc a je pre náš nekonečnou studnicou inšpirácie. No vezmite si tiež k srdcu slová kardinála Róberta Saraha, ktoré vyslovil iba pred nedávnom: Nemôžeme klamať ľudí hovorením o milosrdenstve, bez toho, aby sme nebrali vážne význam tohto slova. Pán hriechy odpúšťa, ale je potrebné ich ľutovať.
Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal! Ježišov príkaz znie jasne a jednoznačne. Vedení Duchom a príhovorom Panny Márie budete často vnímať odporúčanie: Urobte všetko, čo vám povie! Tiež hovorte všetko tak, ako vám povie. Majte odvahu k zostávaniu s Kristom, hoci aj na kríži, teda k novodobému mučeníctvu. Lebo často nám chýba odvaha a jasné postoje. Veď problém nie je to, že je málo kňazov, ale skôr poznanie toho, či sú skutočne kňazmi Ježiša Krista!? Milí diakoni a čoskoro už novokňazi, urobte všetko preto, aby ste svojim slovom či životom nikdy neprotirečili Kristovmu Slovu.
Sv. Augustín, keď sa mu vyhrážali a zastrašovali ho, aby bol ticho a aby už nehlásal Krista, odpovedal svojim prenasledovateľom: Nebudem mlčať! Nebudem ticho, aj keby ma mali zabiť. Nemôžem byť ticho, obzvlášť po tom všetkom čo som prežil!
Naozaj, je našou úlohou kráčať proti prúdu toho, čo požaduje tento svet. Svet by chcel Evanjelium pozmeniť. Ale keď Cirkev prestane predkladať Ježišovo Evanjelium, je s ňou koniec! Môže to robiť dnešnými spôsobmi, ale pevne! Buďte pevní!
Takéto postoje horlivosti za Pána a jeho Cirkev vás môžu ľahko vyčerpať. Po práci, tak ako každý, budete aj vy unavení a často ubití. Pamätajte však na Ježišov prísľub: Budem s vami – po všetky dni! Teda, nielen v dňoch záťaže a únavy, ale i v dňoch oddychu a znovu-objavovania daru kňazstva a radosti zo služby.
Práve predvčerom sa na nás cez Apoštolskú nunciatúru obrátila Kongregácia pre Klérus a s naliehavosťou prosila všetkých biskupov, aby svojim kňazom v niektorý deň blízko slávnosti Najsvätejšieho Ježišovho Srdca, ktorá má byť Dňom kňazského posvätenia, priblížili myšlienky Svätého otca Františka z príhovoru počas svätej omše posvätenia olejov 2. apríla tohto roku.
Svätý otec nás v ňom upozorňuje na pokušenie odpočívať akýmkoľvek spôsobom. Aj odpočinok má byť Božou záležitosťou. Pre kňaza zvlášť! Kľúč k našej kňazskej obetavosti sa nachádza v tom, ako odpočívame a ako cítime, že Pán zaobchádza s našou únavou. Aké je ťažké naučiť sa odpočívať!
Milí naši kandidáti, aj vy pocítite podobnú vyčerpanosť. Veľa povinností si bude vyžadovať vašu neustálu schopnosť súcitu. Toľko emócií! Tieto city budú prirodzene unavovať vaše srdce pastiera. Bude to únava zo zástupov ľudí, únava z nikdy nespiaceho Pokušiteľa, ale aj únava zo seba samých. Preto iba ten, kto bude vedieť požiadať o pomoc, pôjde dopredu: každodenná modlitba breviára, posvätného ruženca, pravidelná spoveď – nebojte sa prepojiť v sebe eucharistický i mariánsky rozmer. A nakoniec, nezostávajte v izolácii, stretávajte sa hlavne so spolubratmi kňazmi. Kňaz kňaza bude skôr chápať a bude vedieť poradiť i pomôcť. Nevyčleňujte sa zo stretávania sa s kňazmi zo svojho okolia. Osamotený človek je manipulovateľný a nestabilný. Diabol rozdeľuje a izoluje, vtedy má silnejší vplyv.
Preto odpočívajte vždy v Duchu Svätom, v duchu spoločenstva, zdravého priateľstva, dobroprajnosti a zdieľania. Po pastoračnej práci a námahe nehľadajte vždy iné, nové útechy a pohodlnejšie odpočinky – tie, ktoré ponúka konzumná spoločnosť. Pamätajte, že Pán zostáva s nami až do konca a všade, na každom mieste. Pán sa stará aj o našu únavu.
Odovzdajme mu preto našu službu i naše únavy a nechajme, aby v nás opätovne zaznelo Ježišovo pozvanie, ktoré prijíma a dvíha: Poďte ku mne všetci, ktorí ste unavení a preťažení a ja vás posilním!
Milí ordinandi, buďte kňazmi, ktorým vždy pôjde o všetko! S radosťou v srdci zachovajte i ohlasujte všetko čo nám Ježiš daroval a prikázal dávať ďalej. Panna Mária, ktorej Nepoškvrnené srdce pozorne vnímalo i uchovávalo všetky Kristove slová a skutky, nech vás ochraňuje a zachová v horlivosti a v službe Bohu i všetkým ľuďom! AMEN