Image may be NSFW.
Clik here to view.
Významnú udalosť zažije naša diecéza na konci budúceho týždňa. Zavítajú k nám relikvie veľkej svätice 19. storočia sv. Terézie z Lisieux.
Kde sa môžete ísť zamyslieť nad tajomstvom odkazu jej života a uctiť si jej relikvie?
Viac info na: http://terezka.kkp.sk/
14. január 2016 – Kláštor sestier bosých karmelitánok – Košice-KVP
Pred príchodom relikvií bude v Karmeli trojdňová príprava od 11. – 13. januára spojená so sv. omšou večer o 18.00 hod., ktorú budú mať naši bratia bosí karmelitáni.
20.00 hod. – privítanie relikvií a sv. omša, ktorú bude sláviť vdp. Ján Jenčo
22.00 hod. – literárno-hudobné pásmo o sv. Terezke
22.00-24.00 hod. – možnosť osobného uctenia si relikvií
viac o tomto programe tu
15. január 2016 – Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho – Košice
10,00 – príchod relikvií
12,00 – sv. omša
15,45 – modlitba sv. ruženca
16,15 – deviatnik
16,30 – sv. omša
17,30 – eucharistická adorácia
19,30 – odchod relikvií
15. január 2016 – Bratia bosí karmelitáni – Lorinčík
20,00 – príchod relikvií a privítanie v kaplnke
20,30 – sv. omša s požehnaním lupienkov ruží
22,00 – Modlitba posvätného ruženca
22,45 – animované pásmo spevu s modlitby s myšlienkami o sv. Terézii
24,00 – sv. omša
– svedectvá
02,00 – Liturgia hodín – Posvätné čítanie
03,00 – Hodina milosrdenstva
– Úkon obetovania sa Milosrdnej Láske
04,00 – Modlitba posvätného ruženca
06,00 – Ranné chvály
06,30 – Sv. omša a rozlúčenie sa s relikviami sv. Terézie
07,30 – odchod relikvií
16. január 2016 – Kláštor sv. Terézie z Lisieux, Kongregácie dcér Božej lásky – Michalovce
9,00 – príchod relikvií do kláštora
10,00 – Prenesenie relikvií v procesii do Kostola Narodenia Panny Márie k verejnej úcte
11,00 – Svätá omša
12,00 – odchod relikvií
16. január 2016 – Farský kostol Narodenia Panny Márie – Michalovce
Pred príchodom relikvií bude príprava formou deviatnika pred sv. omšami vo farskom kostole Narodenia Panny Márie 7.-15.1.2016
10.00 hod. – vystavenie relikvií k verejnej poklone
11.00 hod. – sv. omša
viac o tomto programe TzL_plagátMI
16. január 2016 – Bazilika minor Narodenia Panny Márie – Pavlíni – Vranov nad Topľou
13,00 – príchod relikvií, Liturgia privítania, Litánie
14,00 – Prezentácia zo života svätice s meditačnou hudbou
14,30 – čas pre rodiny, zbor BambinoLuci
15,00 – Tichá adorácia, individuálne uctievanie relikvie
17,00 – Vešpery zo sviatku sv. Terézie z Lisieux
18,00 – Modlitba sv. ruženca
18,30 – sv. omša
19,30 – odchod relikvií
16. január 2016 – Klauzúrne Redemptoristky – Vranov nad Topľou
20,00 – príchod relikvií
17. január 2016 – Gréckokatolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa – Prešov
9,00 – príchod relikvií
10,00 – sv. liturgia
11,45 – sv. liturgia
12,45 – rozlúčka, modlitba
13,00 – odchod relikvií
17. január 2016 – Farský kostol Krista Kráľa – Prešov-Sekčov
13,30 – príchod a privítanie relikvií
13,45 – Životopisný pohľad na sv. Teréziu z Lisieux
14,15 – Aktuálnosť života a posolstva sv. Terézie z Lisieux (Hudobno – duchovné pásmo)
15,00 – Adorácia Eucharistie, spojená s Korunkou k Božiemu Milosrdenstvu
15,45 – Spevy Taizé popretkávané citátmi sv. Terézie
17,00 – Slávnostný ruženec a litánie k Sv. Terézií.
17,45 – odchod relikvií
Životopis sv. Terézie z Lisieux
Sv. Terézia sa narodila 2.1.1873 v Alencone, v severozápadnom Francúzsku ako najmladšia z deviatich detí rodičom Louisovi a Zélii Martinovcom. Rodičia boli veľmi nábožní. Viera mala kľúčové postavenie v ich živote a viedla ich k tomu, aby v pozemských hodnotách videli predobraz budúceho nadpozemského dobra. Ako najmladšiemu dieťaťu bola Terezke preukazovaná veľká pozornosť a láska. Napriek priveľkej láske, ktorou ju zahŕňali, nebola rozmaznaným dieťaťom. Jej štyri staršie sestry – Mária, Paulína, Leónia a Celina ju ustavične zahŕňali pozornosťou a darmi.
Terezka mala len 4 a pol roka, keď jej zomrela mama. Napriek tomu si jasne spomínala na materinskú lásku, ktorou ju zahŕňala. Bezprostredne po pohrebe našla útočisko v náručí sestry Paulíny, ktorú si zvolila za svoju druhú mamičku. Niekoľko mesiacov od smrti ich matky sa rodina Martinovcov presťahovala do Lisieux. Ich novým domovom sa stal Les Buissonnets.Nové bydlisko sa stalo pre Terezku na viac ako desať rokov miestom pokojného života.
Významnými udalosťami tohto obdobia bolo:
– tajomné videnie, kedy Terezka vidí zhrbeného a zostarnutého otca so zahalenou tvárou, hoci sa vtedy zdržiaval v Alencone,
– prvé sväté prijímanie. Terezka na tento deň spomína, že už nebol pohľadom, ale splynutím. Terézia zmizla ako kvapka vody, ktorá sa stráca v oceáne. Terezka si predsavzala neodoprieť milovanému Ježišovi žiadnu obetu a už ako dieťa „zbiera kyticu drobných obetí“ pre Ježiša.
Napriek radostiam života, zažívala mnohé útrapy kvôli svojej precitlivenosti. Odlúčenie od blízkych počas štúdia v penzionáte benediktínskeho opátstva, vstup jej „mamičky“ Paulíny na Karmel a púť otca so sestrami do Paríža sa podpísali na zhoršení Terezkinho zdravia. Niekoľkotýždňové trápenie, voči ktorému bola aj lekárska veda bezmocná, sa podarilo prekonať rodine hlbokou vierou. Na sviatok Zoslania Ducha Svätého pocítila Terezka pod vplyvom „čarovného úsmevu Panny Márie“ náhlu úľavu. Rozhodujúci obrat v Terezkinom živote však nastal vo vianočnú noc v roku 1886. „Novonarodené Dieťatko Ježiš zmenilo noc mojej duše na najjasnejší deň. V tú noc, keď sa stal slabým a trpiacim pre moju lásku, urobil ma silnou a odvážnou. Pocítila som, že do môjho srdca vstupuje láska k blížnemu, potreba zabúdať na seba, aby som robila radosť iným a odvtedy som bola šťastná“ (Rkp. A, 45r˚).
Po vstupe svojej sestry Paulíny do karmelitánskej rehole pocítila túžbu stať sa karmelitánkou. Táto túžba sa stáva zo dňa na deň intenzívnejšou a Terezka prosí Pána, aby pripravil jej srdce a spravil ho hodným zasnúbiť sa s jeho Božským Srdcom. Boj za vstup do Karmelu bol poznačený viacerými odmietaniami a prekážkami:
- s jej vstupom vo veku 15 rokov prvotne nesúhlasil ujo Izidor Guérin (brat jej matky);
- superprior nesúhlasil so vstúpením do Karmelu skôr ako dosiahne 21 rokov;
- biskup odmietol vstúpiť v 15 rokoch do karmelitánskeho kláštora, ale odporúčal Terezke vykonať púť do Ríma, aby sa upevnilo jej povolanie.
Po dvoch týždňoch po návšteve Ríma dostala Terezka správu, že jej biskup povoľuje vstup do karmelitánskeho kláštora. K svojmu náročnému povolaniu pristúpila bez predsudkov a ilúzií. Konečne sa jej túžby splnili a jej duša pocítila neopísateľne sladký a hlboký vnútorný pokoj, ktorý ju sprevádzal sedem a pol roka a neopustil ju ani v najťažších skúškach (porov. Rkp. A, 69r˚).
Terezka ako karmelitánka žila neustále v Božej prítomnosti a právom mohla opakovať slová: „Boh žije a ja stojím pred jeho tvárou“ (porov. 1Kr 17,1; 1Kr 18,15). V deň obliečky prijala meno sestra Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. Vybrala si Svätú Tvár, tvár Ježiša Krista, ktorá nemala „podoby ani krásy“ (Iz 53,2). Bola prvou sestrou v Karmeli v Lisieux, ktorá si vybrala toto zasvätenie a obetovala sa milosrdnej Láske.
Terezka cítila povolanie karmelitánky, nevesty, matky, ale tieto povolania jej nestačili. Pochopila, že láska je jediné dobro. Láska je vznešená cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu. Terezka neobetovala svoj život Božej spravodlivosti ako jej sestry, ale celá sa odovzdala milosrdnej Láske. Takto sa dostala k poznaniu svojho povolania v Cirkvi. V snahe o život v dokonalej láske spoznáva základný význam príkazu lásky. Láska k blížnemu je podľa nej všetkým na zemi, pretože Boha iba natoľko milujeme, nakoľko uskutočňujeme túto lásku. „Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, že jej nechýba ani najpotrebnejší, zo všetkých najvznešenejší úd, pochopila som, že Cirkev má Srdce a že toto Srdce horí Láskou. Pochopila som, že iba Láska udržuje údy Cirkvi v činnosti, že keby Láska vyhasla, apoštoli by nehlásali evanjelium, mučeníci by sa zdráhali prelievať svoju krv. Pochopila som, že Láska obsahuje všetky povolania, že Láska je všetko, že zahŕňa všetky časy a všetky miesta… slovom, že je večná! Vtedy som v záchvate svojej blúznivej radosti zvolala: Ó, Ježišu, moja Láska… konečne som našla svoje povolanie, mojím povolaním je Láska!…“ (Rkp. B, 3v˚).
Terezka chápala malú cestu duchovného detstva ako cestu lásky, ktorá nás vedie k zjednoteniu s Bohom. Pochopila, že živý Boh, ktorý napĺňa nebo a zem a súčasne prebýva v najhlbšom vnútri nášho srdca, musí byť predmetom našich myšlienok a našej lásky. Ukázala cestu, ktorou máme ísť všetci bez rozdielu. Je ňou cesta dieťaťa, ktoré sa zveruje Otcovi, úplne mu dôveruje, vkladá sa bezprostredne do tej náruče, kde sa cíti bezpečne. Terezka nás pozýva objaviť v sebe to, čím oplýva každé dieťa – otvorenosť, dôveru a lásku voči druhým. Na tejto ceste nasledujeme Ježiša Krista.
Sestra Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre zomrela 30. septembra 1897 ako dvadsaťštyriročná. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú, 14. decembra ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Liturgická slávnosť sv. Terézie z Lisieux pripadá na 1. október.
Zdroj:Súborné dielo I. Sv. Terézia z Lisieux: Príbeh mojej duše. Bratislava : Lúč, 1997, 440 s. ISBN 80-7114-130-5