Image may be NSFW.
Clik here to view.12. novembra 2016, Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita, posvätil nový filiálny kostol v obci Družstevná pri Hornáde, časť Tepličany. Chrám dostal patrocínium “Kostol Božieho milosrdenstva”. Symbolicky práve v závere Mimoriadneho Svätého roka milosrdenstva odovzdal posviackou arcibiskup chrám do užívania veriacim. Základný kameň tohto novoposväteného chrámu požehnal Mons. Alojz Tkáč, emeritný arcibiskup 30.3.2008. Po deviatich rokoch plných úsilia a námahy sa podarilo veriacim dielo uskutočniť. Arcibiskup vo svojej homílii vyzdvihol milosrdenstvo ako najpotrebnejšiu vlastnosť, ktorú sa v tomto svete máme od Nebeského Otca učiť: “Otvorený Ježišov bok a z neho prúdiaca milosť v podobe lúčov je obrazom Boha otvoreného pre naše hriechy a slabosti. Misericordia divina – Božie milosrdenstvo – je tým skutočným prameňom pokoja a živej nádeje v lepšiu budúcnosť.” Ocenil aj snahu a úsilie množstva veriacich, ktorí sa svojou prácou, ochotou i štedrosťou pričinili o realizáciu tohto projektu.
Homília: Konsekrácia kostola Tepličany – 12.11.2016
Milý pán farár a dekan Stanislav, drahí bratia v kňazskej službe, ctihodné rehoľné sestry, predstavitelia verejnej správy a miestnej samosprávy, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Zídení na dnešnej slávnosti posvätenia tohto nového kostola sa chceme navzájom povzbudiť a upevniť v našej viere. Sami dobre vieme, že zachovať si vieru v dnešnom svete je čím ďalej, tým ťažšie. Ako je dobre na duši keď nám niekto daruje slová povzbudenia. Na ceste viery totiž nikdy nemôžeme kráčať izolovane, ďaleko od druhých ľudí. Navzájom sa potrebujeme aj v duchovnom živote. Veď aj samotná predstava večnosti sa nezaobíde bez myšlienky na milované osoby, najbližších ľudí a priateľov. Chceme sa zachrániť všetci.
Počas života preto prichádzame na miesta kde prebýva Boh. Prichádzame do Božieho domu, aby sme sa s ním stretli. Je to jeho dom, v ktorom vládne výnimočná atmosféra, kde cítime a prežívame veci ináč ako v bežnom každodennom živote, kde vieme pokorne mlčať i počúvať, modliť sa i spievať. Na tomto mieste, kde silno cítiť Božiu prítomnosť, o čosi viac otvárame svoje srdce a vylievame svoju dušu. Dnes teda ďakujeme Bohu, že vás povzbudil i pomohol vám, aby ste mu mohli postaviť a zasvätiť príbytok uprostred svojich vlastných príbytkov. Áno, Bohu sa zapáčilo prebývať na tomto mieste.
Ako veľmi sa zaraduje duša veriaceho človeka, čo vstúpi do vnútra tohto kostola, keď na čelnej stene, blízko Bohostánku nájde najkrajší symbol záchrany v osobe milosrdného Ježiša Krista. Jemu – Božiemu milosrdenstvu – dnes zasväcujeme tento nový kostol, vás i vaše deti. Ono vás bude dennodenne vytrhávať z moci diabla a pripravovať vás na radostné stretnutie vo večnosti.
Keď sa svätej sestre Faustíne v lúčoch svetiel ukázal Ježiš, nabádal ju k tomu, aby sa svet zasvätil Jeho Milosrdenstvu. Otvorený Ježišov bok a z neho prúdiaca milosť v podobe lúčov je obrazom Boha otvoreného pre naše hriechy a slabosti. Misericordia divina – Božie milosrdenstvo – je tým skutočným prameňom pokoja a živej nádeje v lepšiu budúcnosť. Urobili ste veľmi dobre, že ste sa rozhodli dať vášmu novému kostolu práve tento titul Božieho milosrdenstva. Ono nás vytrháva z egoizmu, ktorý sa v dnešných časoch stáva asi najväčším pokušením.
Ak budete mať v srdci lásku, pokoru a milosrdenstvo, potom aj sám Ježiš zostane s vami a urobí si vo vás príbytok. Naše dnešné evanjelium, ktoré sme si vybrali pre tento deň posvätenia kostola tu v Tepličanoch, nám dáva vlastnú konkrétnu odpoveď na otázku – Kde sú najobľúbenejšie Božie príbytky?
Kde prichádza Ježiš, tam prebýva Boh! Taká je odpoveď. Tak by sme to mohli zhrnúť, lebo v Ježišovi prebýva Boh sám, on je Božím Synom, on sám je Bohom. V Ježišovi býva Boh medzi ľuďmi. Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1, 14). A preto, kde prichádza Ježiš, tam prebýva Boh. Toho dňa, ako sme počuli, vstupoval Ježiš do Jericha a tam si hľadal príbytok. Kto vtedy stretol Ježiša, stretol samého Boha. A hlavný hrdina nášho príbehu – Zachej – to pochopil. Colník a hriešnik chcel vidieť Ježiša, uveril v neho že je Boží Svätý a Ježiša to tak oslovilo, že chcel v ten deň zostať v jeho dome (Lk 19, 1-10). Tam, kde prichádza Ježiš, tam prebýva Boh. Dom hriešnika sa zrazu stal domom Božím.
A Božia prítomnosť zrazu mení Zachejov život: Pozri Pane, polovicu svojho majetku rozdám chudobným a ak som niekoho okradol, vrátim štvornásobne. Tam, kde Boh prebýva, život ľudí sa mení – mení sa k lepšiemu! Človek si uvedomuje svoj hriech a mení štýl a nasmerovanie svojho života. Snaží sa žiť svoj život pre druhých – a k tomu nebolo treba veľa slov a presviedčania – jednoducho stačilo, že prišiel Ježiš a zostal s tým človekom.
Zachej vpustil Ježiša do svojho domu i do svojho srdca. A tak sa jeho dom i jeho srdce stalo aspoň na chvíľu príbytkom Božím. Božia prítomnosť vytlačila z jeho domu pýchu, chamtivosť a všetky pokušenia spoliehať sa v živote iba na vlastné sily. Tam, kde prebýva Boh, tam sa vytvára miesto pre obrátenie, pokánie a nový začiatok. Preto mu nakoniec Ježiš povedal: Dnes prišla spása do tohoto domu! – a nielen do jeho domu, ale i do jeho života.
Je preto potrebné rozhodnúť sa vstupovať pravidelne do tohto domu Božieho milosrdenstva, prichádzať sem na toto Bohu zasvätené miesto, aby tak Boh našiel miesto i vo vašom srdci! Dnešný deň je dňom veľkej radosti ako to spomína prorok Nehemiáš: Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte … radosť v Pánovi je vaša sila. (Neh 8, 9-11).
A z tejto vďačnosti a z Božej blízkosti i pôsobenia Ducha Svätého rastie živé kresťanské spoločenstvo. To je to podstatné aj na tomto novom chráme. Združuje ľudí!
Vy ste tento na tento kostol právom hrdí. On je výrazom vašej hlbokej viery v Ježiša Krista. Kristus je pevným základným kameňom, o ktorom hovorí sv. Peter v prvom liste (1Pt 2,4-9): Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu. Kristus je teda základ, príčina i cieľ tejto stavby.
Ako dobrí kresťania pamätajte na to, že Boh prebýva tam, kde človek vpustí Ježiša Krista. Dnešný svet plný kríz a konfliktov nezlepší ani technický pokrok ani lepšia ekonomika. Svet bez Boha je pustý a prázdny, chýba mu zmysluplný cieľ, nádej a láska.
Vy ste to pochopili a preto ste nepozerali na finančnú otázku, obetovali ste čas i námahu. Chceli ste dať Bohu viac priestoru vo svojom strede.
Dnes si spoločne spomíname na každú jednu osobu, ktorá napomohla tejto vašej radosti. Na začiatku tohto diela, už pri zrode myšlienky na nový kostol bol váš predchádzajúci duchovný otec Eugen Fejczo. Práce ste začali pred ôsmimi rokmi už s terajším pánom farárom Stanislavom. On je pracant a štedrý človek. Nezaváhal a s veľkou starostlivosťou napomohol k dosiahnutiu zdarného cieľa.
Myslím aj na všetkých bývalých i terajších kurátorov a členov farskej rady, chcem ďalej spomenúť štedrých veriacich, nápomocných predstaviteľov samosprávy, projektanta Ing. arch. Mareka Šarišského a samozrejme aj vykonávateľov tohto diela, nápomocné firmy a ochotných farníkov a brigádnikov. Nechcem opomenúť ani jedného z tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom postupne darovali tomuto oltáru i chrámu dnešnú podobu. Nedá mi nespomenúť i vášho rodáka duchovného otca Petra Čorbu, ktorý svoju štedrosť prejavil pri zakúpení tohto oltára. A tiež chcem poďakovať bratom vášho duchovného otca Stanislava, ktorí vám so svojou firmou prišli na pomoc a v záverečnej fáze pomohli urýchliť dokončenie prác, aby sa to všetko stihlo urobiť k dnešnému dňu.
Ježišovi ste postavili tento kostol a zasvätili tento oltár. Často sa stretávajte tu pri jeho oltári a prijímajte ho do svojho srdca, aby sa i ono mohlo stať Božím milovaným príbytkom. A odtiaľto vezmite si v srdci Krista a zaneste ho do vašich domovov a na vaše pracoviská a do všetkých priestorov vašej každodennosti. Zamilujte si tento dom modlitby a nezdráhajte sa často stretávať pri oslave Boha.
Nebuďme súkromníci v duchovnom živote! Uznajme, že sa navzájom potrebujeme, a že chváliť Boha spoločne je viac, ako sa pomodliť doma osamote. Lebo – Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi – hovorí Ježiš – (Mt 18, 20). A Bohu záleží na každom človekovi. Nikoho neodpisuje, nikoho nevyháňa. Ježiš veľmi dobre vie, že ani my, čo chodievame do kostola pravidelne, nie sme automaticky dokonalými ľuďmi. Veď Cirkev nie je elitou vyvolených, je to poľná nemocnica pre tých, ktorí sa chcú dať uzdraviť Kristom – ako hovorí pápež František.
Nech je aj váš Boží dom takouto duchovnou nemocnicou a vaše filiálne spoločenstvo, nech sa živí Božím slovom i Telom, nech sa tu uzdravuje a nech vzrastá kvalitou i počtom.
Panna Mária, Matka Milosrdenstva – Kráľovná Maloveštianska – nech na vás zhora dáva pozor, aby ste zostali na správnej ceste za jej milovaným
synom, aby ste mali silu i odvahu vyznať vieru pred týmto neveriacim svetom.
Teraz, v rámci svätého Roka milosrdenstva sa vaše úsilie a prosby o Božiu blízkosť ešte viac znásobili. Toto je váš dar Bohu s prosbou o pokoj a milosrdenstvo pre vaše rodiny i celú obec. Nový kostol stojí medzi vašimi príbytkami, pretože viera v Ježiša a dôvera voči Bohu, sa má stať stredobodom vášho života a prameňom posily. Ježiš tu na vás bude čakať každý deň a bude vás pozývať, aby ste s ním vedeli stráviť aspoň chvíľu a aby ste sa ako Zachej nechali vždy nanovo uzdraviť. AMEN
Na stiahnutie: Homília – posvätenie chrámu – Tepličany – 12.11.2016