Arcidiecézne stretnutie mladých 2013
Prešov 5. apríla 2013
Drahí bratia kňazi, rehoľné sestry, seminaristi, milí mladí priatelia!
Už od skorého rána ste sa dnes vydali na cestu, aby ste na čas dorazili sem do Prešova na naše dnešné spoločné stretnutie. Po rýchlych a slabých raňajkách ste už určite vyhladli, lebo aj mne už začína škvŕkať v bruchu. A keď som sa tak započúval do evanjelia, ktoré dnes bolo zámerne vybraté, a v mysli som si predstavoval ako sa zmŕtvychvstalý Ježiš na brehu Genezaretského jazera pýta svojich učeníkov, či majú niečo na jedenie, a oni mu smutne hovoria Nemáme!, ešte viac cítim potrebu zvýrazniť a zároveň prijať to empatické Ježišovo pozvanie: Poďte jesť! Nehladujte, poďte jesť, už som vám niečo pripravil!
Ježiš vie, že aj my máme hlad – a to predovšetkým hlad a smäd po pravde, po láske a po šťastí. A keďže on je Božím Synom, ktorý premohol hriech a smrť, dokáže nás aj nasýtiť, doslova nakŕmiť svojim slovom i nebeským chlebom – svojim vlastným Telom. On sa k nám dnes približuje, lebo vidí ako sa schádzame v jeho mene, a chce sa nás osobne dotknúť. Chce nás posilniť vo viere, lebo bez nej by naše srdce vyschlo a duša by nenachádzala útechu. Rýchlo by sme zostarli.
Vy, drahí moji, ste mladí, a predsa priznávate, že nie vždy je vám do spevu, že nie stále sa cítite šťastní. Cítite aj to, že ste hriešni, ako všetci ľudia na svete. A práve takéto stretnutia, ako je toto dnešné, kde stretávate svojich rovesníkov, vám majú dodať silu – novú energiu – duchovnú energiu pre vaše životy. Toto je skutočne elektráreň, v ktorej sa aj ja spolu s vami napĺňam novou silou z Boha. Je dobré, keď vidíte, koľko mladých ľudí verí a vyznáva Ježiša Krista! Tu vidíte, že vo svojej viere nie ste sami! Hoci by sa vám niekto kvôli viere začal vysmievať, vy sa aj navzdory všetkým výsmechom a kritikám ešte viac upevníte vo svojej viere a nedovolíte, aby vám ju niekto vzal.
Každý mladý človek, každé dieťa je veľkou nádejou, tak pre rodinu, ako aj pre svet. A verte mi, že vy – mladí veriaci ľudia – ste obrovskou nádejou pre Cirkev! Pre Cirkev, ktorá je vyskladaná z hriešnych ľudí, a ktorú by mnohí najradšej utopili a zniesli zo sveta, ale predsa ona je Kristova! Vy ju očisťujete a svojim odhodlaním jej dávate novú tvár.
Aj Ježišova tvár je mladá. V najkrajšom veku obetoval svoj život za večný život ľudí. Jeho tvár už nikdy nezostarne a podobne si želá, aby aj tvár jeho Cirkvi bola čistá a svieža, aby nikdy nezostarla. Ani si neuvedomujeme, koľko obnovujúcej sily prúdi z takýchto stretnutí do všetkých kútov našej arcidiecézy. Veľa mladých ľudí sa práve pri týchto stretnutiach upevnilo vo svojej túžbe po kňazstve, či po Bohu zasvätenom živote. Niektorí si dokonca práve tu našli svoju budúcu polovičku na celý život. Skutočne, Boh práve cez vás obnovuje tvár našej partikulárnej Cirkvi.
Vy sa vrátite domov a mnohí z vás odovzdajú ďalším svoje nadšenie a radosť, ktorú načerpali tu v Prešove, a s ochotou sa začnú angažovať v živote svojich farností. Veľmi vás prosím o to, aby ste sa zapojili do obnovenia duchovného života vo vašich domácich farnostiach. Bude vás pri tom sprevádzať skutočný pastier Cirkvi – sám Ježiš Kristus. Ja a naši kňazi – ako jeho pomocníci – nemôžeme byť všade. Preto vám dnes chcem povedať, že vás potrebujem! Vy ste moje predĺžené ruky! Vy môžete urobiť veľa! Vy ste prvými misionármi medzi vašimi rovesníkmi.
Staňte sa Kristovými učeníkmi a nebojte sa, že vyhladnete, lebo on sám vám dá to čo potrebujete. Nadviažte s ním dialóg, rozprávajte sa s ním. Hovorme najprv s Bohom, aby sme mohli hovoriť o Bohu! – povedal veľmi trefne emeritný pápež Benedikt. Iba z takéhoto úzkeho vzťahu bude rásť vaša pevná viera. A nezostávajte sami, vytvárajte spoločenstvá, nájdite sa a spolu sa modlite! Buďte nápomocní kňazom pri rôznych aktivitách a sami sa za nich veľa modlite. Využívajte možnosti, nové prostriedky, nové technológie, ktoré môžete využiť na ohlasovanie Evanjelia. Zaujímajte sa o život v dekanáte, do ktorého patrí vaša farnosť a myslite v modlitbách aj na mňa. Iba vo vzájomnej modlitbe môžeme zažiť tak potrebnú obnovu a oživenie tváre našej Cirkvi.
Cirkev sa prebúdza v dušiach mladých ľudí. Aj keď sa nám zdá, že väčšinou v mladých ľuďoch Cirkev zomrela a nemá v ich srdciach miesto, musíme si uvedomiť, že ešte nikdy predtým sa mladí v Cirkvi nedokázali stretávať a posilňovať navzájom vo viere tak, ako to s nimi rozbehol iba pred pár desaťročiami bl. pápež Ján Pavol II.
On sa začal stretávať na Svetových dňoch mládeže s mladými veriacimi ľuďmi z celého sveta. V tejto tradícii pokračoval aj pápež Benedikt a určite na ňu nadviaže aj terajší Svätý otec František. Najbližšie stretnutie mladých so Sv. otcom bude v Brazílii v meste Rio de Janeiro.
Iste, nie všetci tam budete môcť ísť, preto vás pozývam v tom istom období od 26. – do 28. júla, zúčastniť sa nášho slovenského Národného stretnutia mládeže v Ružomberku. Takto sa duchovne spojíme s pápežom Františkom a mladými v Riu. Tento nový pápež nás všetkých vyzýva k obnove a jednoduchosti. Sám už viackrát podotkol, že máme dávať zo seba to najlepšie pre dobro ostatných, zvlášť najzraniteľnejších a bezmocných. Pápež František si uvedomuje, že jedine Ježiš nás dokáže nasýtiť a dať nám pokrm, ktorý zaženie náš duchovný hlad a utíši našu duchovnú biedu. Aj nás dnes Sv. otec vyzýva k tomu, aby sme sa spolu s ním pýtali Ježiša:
Pane, kde chceš, aby sme ti dnes pripravili miesto na Eucharistiu? Kam máme ísť v postoji adorácie a služby? Ktoré dvere máme otvoriť, aby si tam pre nás mohol lámať Chlieb? Komu máme zaniesť živú vodu, pre koho byť učiteľmi Pravdy? Kto sú tí chudobní a chorí, spravodliví a hriešnici, ktorým máme na rázcestí života doručiť tvoje pozvanie?
Drahí mladí priatelia, tieto otázky z úvah terajšieho Svätého otca, nám pomôžu uvedomiť si, že Ježiš nám dáva silu byť jeho misionármi – hlásateľmi a svedkami viery. Už nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme tu videli a počuli – tak hovorí dnešné prvé čítanie. Ježiš sám, nás živí a sprevádza. Nebojme sa priznať a vyznať pred ním, že máme problémy a sami sme hladní. On nás bude neustále pozývať a posilňovať svojim pozvaním: Poďte jesť! Aj teraz nám on sám v tejto hale pripravuje stôl svojho slova i chleba. Poďakujme sa mu za to spoločným vyznaním: Pane, len ty nás môžeš nakŕmiť a posilniť! Ku komu inému by sme išli, iba ty máš slová večného života! AMEN