Keď som pred istým časom šiel s mladými z jednej školy na víkendovú duchovnú obnovu do Tatier, nechal som pred tým urobiť v škole prieskum, o čom by najviac chceli počúvať. Trochu ma však prekvapil výsledok tohto prieskumu: najväčší záujem mladých bol sústredený na diabla a „na všetko, čo sa týka jeho roboty“.
Satan je nepriateľ našej spásy. Je však najväčší? Ak nie, tak kto potom? Osobne som presvedčený, že najväčšieho nepriateľa nášho života a našej spásy môže každý z nás uvidieť, keď sa ráno zadíva do zrkadla. Uvedomujem si, že takéto tvrdenie v tejto dobe, v ktorej je sústredenosť kladená na človeka a na naplnenie jeho potrieb a chutí, stojí v opozícií tohto antropocentrického trendu. Ba dokonca je aj proti „duchovnej alibi hry“, ktorá všetko zlé hádže na diabla a na jeho pokúšanie.
Pýtajme sa však: rozhodol v rajskej záhrade namiesto človeka Satan? Iste, Satan pokúšal, ale rozhodol človek. Môže za mňa rozhodnúť Satan? Vo veciach, ktoré závisia od nás, rozhodujeme my sami; iba že by sme neboli slobodní. V tom prípade však nemáme iné východisko ako to, ktoré by mohlo byť plodom týchto našich pôstnych zamýšľaní sa: musíme prijať Ježišovo pozvanie k učeníctvu. Pán Ježiš totiž povedal: Budete naozaj mojimi učeníkmi, ak zostane v mojom slove. Ak tomu naozaj bude tak, vtedy spoznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Namiesto tej alibi hry, v ktorej všetko zvaľujeme na diabla je čas priznať si, ako je to s nami a nastúpiť cestu pokánia. Ona nespočíva v sentimentoch, ani v prázdnych gestách, ani v dokazovaní si niečoho, ale v skutočnom nasledovaní Ježiša.
Aj ten dnešný deň sme dostali ako dar hlavne kvôli tomu.
ThDr. Vladimír Šosták, PhD.
biskupský vikár