Apoštol Pavol v 2.liste Korinťanom hovorí: Keď máme takéto prisľúbenia; milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni. Týmito slovami upozorňuje na niekoľko skutočností. V prvom rade sa musíme pýtať: aké máme prisľúbenia? Že bude krajšie počasie? Že bude lepšie? Že bude ešte lacnejší benzín a nafta? Prisľúbenie sa predovšetkým týka možnosti návratu do stavu, ktorý sme na počiatku stratili. Preto sa modlíme na slávu Trojjediného Boha slovami: Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i naveky vekov. Hlavné Božie prisľúbenie spočíva teda v tom, že je možné obnoviť svoj život a je našou hlavnou životnou úlohou hľadať k tomu cestu.
Pýtajme sa ďalej: čo znamená „posväcovať sa v Božej bázni“? Posväcovať sa doslovne znamená oddeľovať sa pre nejaký zámer. A napokon bázeň máme pred niekým vtedy, ak rešpektujeme jeho pozíciu. Bázeň pred Bohom netkvie v pocite strachu, v hraní sa na malého úbožiaka, ale v počúvaní Boha, lebo On je Pán našich životov a je najmúdrejším Učiteľom života.
V 10.verši toho istého listu a tej istej kapitoly ďalej čítame: Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. Kedy vieme povedať o našom zármutku, že teraz je to zármutok podľa Božej vôle a teraz je vo mne zármutok sveta? Som presvedčený, že je iba jedno kritérium: tým kritériom je naša úprimná snaha zo všetkých síl a podľa svojho vedomia i svedomia žiť podľa Božieho slova. Práve táto snaha mi môže prinášať zármutok, horkosť, nepochopenie, čo aj sám Ježiš predpovedal. Spomeňme si na Jeremiáša, ktorý zvolá: Veď Pánovo slovo mi slúži na hanbu a výsmech celý deň!
Božie slovo v tomto svete pôsobí nepríjemne a jeho ohlasovanie spôsobuje nepríjemnosti, lebo tento svet zatiaľ nepatrí Bohu, hoci sa mu jeho chod, samozrejme, nemôže vymknúť z rúk. Paradoxne však, tento smútok podľa Božej vôle nie je spojený s duševným nepokojom. Zármutok sveta je vyjadrený tom, že čím smúti tento svet. On je prejavom nášho vzdialenia sa od Boha. Prejavuje sa nepokojom duše a neraz končí tragicky.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Nech je náš dnešný plač, či už ten videný alebo ten ukrytý v srdci, prejavom našej ochoty pokánia, ktorý prináša trvalú spásu.
ThDr. Vladimír Šosták, PhD.
biskupský vikár