Pôst by nám mal pomôcť zmeniť náš život. Je to však vôbec možné? A ak áno, ako je možné zmeniť svoj život? Vnímame vôbec, že je potrebná zmena v našom živote? O akú zmenu ide? Zväčša totiž vládne presvedčenie, že ide o korigovanie nášho správania, o väčšie ovládanie sa, že ide o to, čo ľudovo nazývame „polepšenie sa“, čiže všetko, kde kľúčovú úlohu zohráva sila vôle. Neviem však, či si uvedomujeme, že všetky takéto predstavy stavajú našu vieru iba do polohy etiky.
Ak sa teda dnes prezentuje rozdiel medzi veriacim a neveriacim iba v tom, že sa prehlási, že: verím alebo: neverím, ale v konkrétnom živote tento rozdiel nie je viditeľný, bojím sa, že to nie je to, čo učil Kristus. Veď aj diabol verí, ba dokonca vie, že je Boh.
Naša viera nie je „kresťanstvo upírov“, ktorí radi sajú krv z Boha, ale ak sa majú pripodobniť tomuto Bohu, tak sa s veľkou nedôverou pýtajú: prečo ja, Pane? Naša viera je vierou, ktorá prijíma novú krv, novú identitu, ktorá je schopná túto krv aj vyliať z lásky k blížnemu. Novosť zákona je Kristus – čiže človek, v ktorom prebýva Boh. Tá novosť nespočíva v korigovaní správania, ale v znovuzrodení sa, aby sme mohli spolu s Pavlom prehlásiť: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus (Gal 2,20). Je to novosť srdca, ktoré je zjednotené s Kristovým srdcom.
Ježišu, tichý a pokorný Srdcom, sprav srdce naše podľa srdca svojho!
ThDr. Vladimír Šosták, PhD.
biskupský vikár