Boh človeka upozornil: V teň, keď budeš jesť zo stromu života, istotne zomrieš. V ten deň, nie na konci svojho pozemského života. Z ďalších veršov však vyplýva, že človek v ten deň nezomrel biologicky. Preto od prvých stránok Biblie Božie slovo nás učí, že „smrť“ je hriech, pritom biologická smrť je na nejednom mieste Písma nazývaná „spánok“. Okrem vnímania, že sa s ním niečo stalo, človek nepoznal to, čo znamená smrť; nikdy ju nevidel, lebo v liste Rimanom čítame, že smrť prišla na túto zem ako následok hriechu. Preto Boh potreboval človeku ukázať, čo znamená smrť. Človek sa potreboval zahľadieť do smrti. A preto zrejme Boh akýmsi spôsobom zabil nevinné zvieratko, do kože ktorého potom obliekol človeka. Človek sa potreboval nielen zahľadieť na smrť, ako by sa to jeho netýkalo, ale potreboval sa vžiť do kože toho nevinného zvieratka.
Ak by sme pripustili túto možnosť, chápali by sme oveľa viac krv Ábela, ktorá kričí zo zeme; chápali by sme oveľa viac krv baránka, ktorý bol obetovaný namiesto Izáka; chápali by sme oveľa viac dôležitosť krvi nevinného baránka na verajách dverí pri vyslobodení izraelského národa z egyptského otroctva; chápali by sme oveľa viac obetu za hriechy, ktorá bola vždy prinášaná krvou bezúhonného baránka; a chápali by sme predovšetkým oveľa viac krv toho, o ktorom Ján Krstiteľ prehlásil: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.
Naše putovanie naspäť k prebývaniu s Bohom nestojí na našej pôstnej aktivite, ale na krvi Baránka. Všetko ostatné je iba prejavom vďačnosti za tú veľkú Božiu lásku, ktorá sa prejavila v kríži nášho Pána, Ježiša Krista. Zároveň však je tento úžasný biblický obraz pozvaním k zjednoteniu sa s týmto nevinným Baránkom, k oblečeniu sa v neho. Preto apoštol Pavol nás vyzýva: Oblečte sa v nového človeka; Oblečte si Pána Ježiša Krista.
Tak, ako v prípade márnotratného syna, nebeský Otec nám nemohol nič krajšie ponúknuť, ako obliecť nás do tých najkrajších šiat – obliecť nás do Kristovho života.
ThDr. Vladimír Šosták, PhD.
biskupský vikár