Rodisko Anny Kolesárovej ožilo tisíckami pútnikov, keď počas posledného septembrového víkendu sa uskutočnila slávnosť spojená s uložením relikvií blahoslavenej Anny Kolesarovej v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom.
Pútnici tu mali svoj program už od soboty , kedy slúžil slávnostnú svätú omšu košický pomocný biskup Marek Forgáč , podvečer nasledovalo divadelné predstavenie o Anke v podaní mladých z Jarovníc, večer svedectiev či adorácia. Do Vysokej už v sobotu došli i účastníci bežeckej štafety Košice – Vysoká nad Uhom.
Tí začali svoju púť pred Dómom sv. Alžbety ráno o siedmej hodine a zdolali tak cca 90 kilometrov. Druhou bola pešia púť s Božím milosrdenstvom k čistému srdcu. Organizovala ju Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva z Nižného Hrušova. Na cca 37 kilometrovú púť sa tak vydala dvanásťčlenná skupina sestier v sprievode laikov.
Dvojdňový program vyvrcholil 30. septembra sv. omšou s arcibiskupom Bernardom Boberom na priestranstve pred kostolom vo Vysokej nad Uhom. Vo svojom príhovore pripomnul viac ako 2000 mladých, ktorí sa inšpirovali príbehom blahoslavenej Anny a s odvahou sa zapísali do Knihy čistých sŕdc, a urobili tak rozhodnutie žiť čnostný život a zachovať si čisté srdce až do manželstva.
„Aké je dôležité, aby mladí ľudia budovali pevné vzťahy a zakladali šťastné rodiny! Úcta k hodnotám a živá viera sa odovzdávajú vždy najviac v rodine. Preto je rodina taká dôležitá! Preto bola aj pre Anku rodina taká dôležitá. Po matkinej smrti zostala s otcom a starším bratom a pomáhala ako sa dalo. Otca mala veľmi rada. Volala ho apočko – otecko – dnes deti hovoria: oci! Aj krátko pred smrťou našla Anka útočisko priamo pri otcovi. Otec bol pre ňu istotou a v istom zmysle aj obrazom dobrotivého Nebeského Otca.
Som si istý, že dôležitú úlohu v každej rodine zohráva rodičovská prirodzená autorita a tá sa opiera o vieru v Boha. Viera je totiž kotvou ľudského, ale i rodinného života. Uvoľnením kotvy, uvoľňuje sa všetko ostatné. Vzťah k Bohu sa odráža i na vzťahu k iným.
V rodine sa cez vieru v Boha buduje úcta k dôstojnosti každej ľudskej osoby. Lebo počatím a narodením je každý z nás jedinečný a skrýva v sebe obraz Boha. Keď takto rozmýšľame a tomu učíme aj naše deti, stávame sa jeden druhému oporou.
Nejestvuje lepší model pre život ľudí na zemi, ako je Ježišova ponuka evanjelia. Niet lepšej cesty na svete, ako jeho cesta! Ak prestaneme deti formovať vo svetle evanjelia, vyformujú ich iné podnety a pravidlá – napr. tie z ulice alebo z ríše zvierat.
Kresťanské rodiny by sa mali práve preto stretávať, aby si vymieňali skúsenosti, aby si navzájom pomáhali, a aby rovnako kresťansky zmýšľali.
A tak, ako je dnes tento kostol hrdý na našu blahoslavenú Anku, tak buďte na ňu zdravo hrdí aj vy, milí farníci z Vysokej a Pavloviec. Buďte na ňu hrdí aj vy, naši mladí z celého Slovenska.
Hľadajte ju a putujte k nej aj naďalej, veď Boh dovolil vybrať jej pozostatky zo zeme a pozdvihnúť ich na oltár, aby vám bola ešte bližšie. Stretávajte sa pri nej aj vy, naše rodiny a nechajte sa osloviť jej krásou, jednoduchosťou a vierou.
Blahoslavená Anna Kolesárová, oroduj za nás!“, vyzval na záver svojho príhovoru Mons. Bernard Bober.
