Košice 1. septembra (TK KBS) V košickej Katedrále svätej Alžbety dnes prijal vysviacku nový pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč, titulárny biskup Seleuciany. Vymenoval ho Svätý Otec František 11. júna 2016. Hlavným svätiteľom nového biskupa bol košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, spolusvätiteľmi kardinál Jozef Tomko a apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Mario Giordana. Mons. Bober predniesol pri vysviacke príhovor, ktorého prepis vám prinášame.

———————————————–

Milý spolubrat Marek – kandidát na biskupské svätenie, drahí otcovia spolusvätitelia: Eminencia – otec kardinál, Excelencia – otec nuncius! Drahí bratia arcibiskupi, biskupi, kňazi a diakoni, rehoľníci, rehoľné sestry, seminaristi, predstavitelia verejného a spoločenského života, rodičia a rodina otca Mareka, drahí bratia a sestry v Kristovi zídení tu v košickej katedrále, ako aj vy všetci, čo nás sledujete cez vysielanie Rádia Lumen a Televízie Lux!

Sú chvíle v živote, keď máme pocit, že náš Boh je akosi ďaleko. Zdá sa nám, že prebýva vysoko nad nami, že nepočuje naše prosby a neodpovedá na naše volanie. Z času na čas nás prenikne takáto neistota.

Dnes sa však všetky tieto zdania a pocity rozplývajú a nanovo sa tak potvrdzuje prastará skúsenosť veriacich ľudí, že Pán je nám blízko oveľa viac ako si dokážeme predstaviť, a že pozná túžby nášho srdca oveľa skôr, ako ich dokážeme pomenovať a vysloviť.

Dnes je ten deň, keď sa dobrota, blízkosť a milosť Božia stelesňujú v dlho očakávanom a vytúženom dare nového pomocného biskupa pre našu Košickú arcidiecézu. Je to prejav pozornej starostlivosti nášho Najvyššieho pastiera Ježiša Krista, ktorý sa chce k nám ešte viac priblížiť a požehnávať nás cez osobu nového mladého biskupa. Ako hovorí prorok Jeremiáš, mladý vek vôbec nie je prekážkou. Pán pozerá na dôveru a odovzdanosť. Preto mladý prorok pôjde všade, kam ho Pán pošle a povie všetko, čo mu prikáže – bez strachu a bez falošných kompromisov s týmto svetom. (Jer 1, 4-9)

Iba s takýmto priamym srdcom môžeme ospevovať Pánovo milosrdenstvo (Ž 89) a ustavične sa radovať v Ježišovi Kristovi, ako nás k tomu povzbudzuje svätý Pavol apoštol v liste Filipanom (Flp 4, 4-9). O nič nemáme byť ustarostení, veď Pán je pri nás, pomáha nám a živí nás svojim Slovom i Telom. On sa o nás stará. Len zostaňme verní pravde, spravodlivosti, mravnej čistote a usilujme sa o čnostný život.

Toto naše celoživotné úsilie má svoju príčinu, počiatok i cieľ v Ježišovi Kristovi. Aj tí, ktorí sa dostávajú do popredia rodiny veriacich ako biskupi, uvedomujú si, že bez Krista sa dobrý život nevydarí. A preto pastieri Božieho ľudu nemôžu vládnuť autoritou vlastnej moci, ale majú slúžiť Božou mocou. Majú utužovať jednotu silou lásky a pokory. Toto sú Ježišove slová k pastierom. Toto sú jeho pripomienky, ktoré nám sprostredkoval evanjelista Matúš (Mt 20, 25-28): Kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vašim služobníkom! Láska pastiera i otca, si žiada pokoru a pokora vyživuje službu.

Milý Marek, som presvedčený o tom, že ak zostaneš taký aký si a ako Ťa aj pozorní mladí ľudia vnímajú, ale aj my – skromný a pritom rozhľadený; s nohami na zemi, reálny, dôveryhodný a zodpovedný – nikdy nebudeš mať problém priblížiť sa všetkým, nehľadiac na vek či postavenie.

Náš Svätý Otec František, ktorý Ťa 11. júna tohto roku vymenoval za biskupa, je Ti najlepším príkladom toho, ako aj v najvyššom úrade môžeš zostať človekom so srdcom plným milosrdenstva, dobroty a pozornosti pre všetkých. Nech Ťa teda nezmení úrad, ktorý Ti bude zverený. Koniec koncov, ani Ty nemôžeš zmeniť charakter a náplň tohto úradu. Ale môžeš ho zaodiať svojou vlastnou tvárou a ochotou nasledovať a ohlasovať Krista. Úrad zvládneš – Boh pomôže i ľudia pomôžu. Najťažšie je zvládnuť seba samého.

Na svojom doterajšom pôsobisku v Univerzitnom pastoračnom centre si dokázal, že chceš žiť s Ježišom v srdci medzi mladými, kdekoľvek sa nachádzajú – na internátoch, na prednáškach, pri svätej omši, spovedi, či rôznych spoločných akciách. Teraz prijímaš úlohu, ktorá Ťa vytrháva z Tvojich doterajších kruhov a posiela Ťa ku všetkým. Budeš poslaný nielen k tým dobrým, verným a bezproblémovým, ale niekedy až na hranice spoločnosti – všade tam, kde ľudia zápasia so životom a potrebujú povzbudenie vo viere, žijú na okraji a často sa vzdávajú aj vedomia vlastnej dôstojnosti.

Zamiluj si všetkých. Nezabúdaj na veľkú výzvu, ktorú v našej arcidiecéze predstavuje Rómska komunita a tiež s láskavým srdcom prijmi za svojich aj členov Maďarského národa, s ktorým nás v tomto regióne spája spoločná história a snaha o upevnenie kresťanských koreňov Európy. Zvlášť sústreď svoju pozornosť na naše školy, formáciu kňazov, univerzitné pastoračné centrá, rehole, zasvätené osoby a ekuménu, ale tiež na naše najväčšie bohatstvo – na rodiny. Svätý Otec nám to vo svojom najnovšom dokumente Amoris laetitia – Radosť lásky naliehavo pripomína: My pastieri musíme povzbudzovať rodiny, aby rástli vo viere (b. 227).

Božím slovom a pravdou budeš teda všetkým bez rozdielu ohlasovať Krista, budeš žehnať a vysluhovať sviatosti. Podujatí, stretnutí a termínov bude vždy veľa. Program bude vždy nabitý. Často budeš nútený zájsť nielen na hranice spoločnosti, či arcidiecézy, ale až na hranice svojich vlastných možností.

Pri tom všetkom nikdy nestrácaj istotu, že Pán je blízko! Kedykoľvek môžeš zavolať a on Ťa vypočuje, dodá nové sily i odvahu, obviaže rany i postaví na nohy. V modlitbe, Svätom Písme a Eucharistii sa Ti zvláštnym spôsobom vždy ponúkne, aby si sa ním v tichu srdca nasýtil. Okrem neho chcem byť aj ja Tvojim bratom, s ktorým môžeš vždy počítať. Verím, že obaja ako spolupracovníci Božej milosti budeme jedno srdce a jedna duša – Cor unum et anima una! A že sa nám spolu s Božou pomocou podarí priviesť našu rodinu veriacich bližšie k Ježišovi a Ježiša bližšie k nej.

Marek, zostaň pokorný, vyučuj Božiu múdrosť a upevňuj nádej, že Boh je blízko. Kvôli tejto službe lásky Ti budeme na hlavu vkladať ruky a prosiť Ducha Svätého o potrebné dary pre Teba. Kvôli tomu bude nad Tvojou hlavou otvorený Evanjeliár, aby bolo zjavné, že svoju službu budeš vykonávať pod vedením a v sile Božieho Slova. Veď ho máš viditeľne znázornené aj vo svojom biskupskom erbe – silou lásky ho chceš odovzdávať a pritom všetkým ohlasovať: Dominus prope! – Pán je blízko! Toto je skutočné evanjelium milosrdenstva, ktoré nám ovára oči pre blízkosť nášho Boha. Rozširuj úctu k Božiemu milosrdenstvu a nezabúdaj, že Ty sám si darom Roka milosrdenstva.

Vernosť, zodpovednosť a jednota s kolégiom biskupov a so Svätým Otcom – k tomu si nechaj pomazať hlavu – aby ju nikdy nepremohli svetské myšlienky separatizmu či výnimočnosti, exkluzivity! Každý biskup je učiteľom viery a má byť aj svedkom viery – jednej a spoločnej! Rozmnožuj túto vieru v srdciach ľudí, odovzdávaj ju ďalej, tak ako sme ju aj my sami prijali od našich predchodcov a nebojácnych svedkov.

Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko, pretože práve svätí Košickí mučeníci sú Tvojim veľkým vzorom. Marek, Melichar a Štefan – boli to všetko mladí kňazi, ešte mladší ako Ty! Milovali Krista, Božiu Matku a všetko čo je katolícke! Všimni si, že keď sa v roku 1619 blížilo nebezpečenstvo, všetci katolícki kňazi Košice radšej opustili, okrem našich troch hrdinov, ktorí sa navzájom povzbudzovali k odvahe, lebo cítili, že Pán je blízko. Tak mladí kňazi a tak veľa dokázali! Nezutekali, ale zostali – zostali s Pánom svojho srdca a so svedectvom, živým svedectvom.

A hoci nie všetko, čo povedali a vyslovili, pretrvalo veky, to podstatné čo urobili v rozhodujúcom okamihu, bola odvaha. Coraggio! Bola to odvaha k obete vlastného života z lásky ku Kristovi a Katolíckej cirkvi, ktorá je nadnárodná a nadčasová. Obeta troch kňazských životov, troch mučeníkov, znamenala jar a znovuzrodenie Košickej cirkvi. Čo by ju asi tak mohlo obnoviť a prebudiť z letargie týchto našich dní? Obeta života, alebo príklad dobrého života? Čo je ťažšie? – Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk – hovorí svätý Pavol (Flp 1, 21).

Ak máš skutočne rád týchto našich troch svätých bohatierov a čerpáš z nich inšpiráciu, o svoj život sa neboj, ani o to, kde budeš raz pochovaný – či na dedinskom cintoríne, alebo pod nejakou slávnou katedrálou. To je absolútne nepodstatné! Rozhodujúca je láska k Pánovi, Cirkvi a pravde!

Milý Marek, my všetci Ti veľmi prajeme a vyprosujeme, aby si svoju službu vykonával s radosťou, so silou leva a odvahou mučeníkov, s Božím požehnaním a jeho milosťou. Spolu s nami a pre nás dúfaj a ver, že Pán je blízko – aj v časoch nepokoja a bezradnosti. To isté budeme robiť aj my spolu s Tebou a pre Teba.

Ďakujem Ti za Tvoju ochotu a pripravenosť prijať túto neľahkú službu. Ďakujem všetkým členom Tvojej pokrvnej rodiny, predovšetkým Tvojim rodičom za svedectvo viery, ktoré Ti odovzdali. Mám radosť z toho, že prinesieš nové sily, inšpiráciu, povzbudenie, ako aj svoj podiel modlitby a požehnania pre celú Cirkev na Slovensku. Zverujem Ťa pod ochranu Panny Márie Matky Milosrdenstva, pretože komu je ona nablízku, tomu je blízko aj jej Syn. Všetci sa tešíme na Teba, ako na dobrého pastiera, ktorý nám svojou prítomnosťou vždy pripomenie, že Pán je blízko. Amen.

Hlavným svätiteľom bol Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup -metropolita, spolusvätiteľmi boli Mons. Mário Giordana, apoštolský nuncius v SR a kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov .

V sobotu 3. septembra 2016 v katedrále sv. Alžebty slúžil svoju prvú slávnostnú sv. omšu zo sviatku troch košických mučeníkov Mons. Marek Forgáč, nový pomocný košický biskup. Vo svojej homílii sa hneď na úvod priznal k svojej veľkej náklonnosti a láske k trom košickým mučeníkom: “Mám ich rád!”, ktorí majú pre neho veľký význam z osobných, rodinných i diecéznych dôvodov. Snažil sa veriacim zúčastneným na diecéznom mariánskom večeradle spojenom s diecéznymi rekolekciami a oslavou troch košických mučeníkov, dať podľa vlastných slov jedno upozornenie a jedno povzbudenie. Mať citlivý zrak, aby sme svojimi slovami a skutkami nenechali zbytočne vznikať nových mučeníkov v našich rodinách, spoločenstvách, farnostiach ani v diecéze. Mať na pamäti, že spoločenstvo v akejkoľvek forme, je len tak silné, ako je silný jej najslabší člen. Žije silou Krista a najslabšieho člena. Povzbudenie, ktoré adresoval veriacim pochádzalo zo spoločenstva troch mučeníkov. “Tres facium collegium” – Traja vytvárajú spoločenstvo. Bojovať proti individualizmu sveta tak, že budeme otvorený vo vytváraní vzťahov. Aby rodičia vedeli prijímať deti, kňazi vedeli vytvárať communio medzi sebou nielen v záľubách, ale i pri Eucharistickom stole. Základom vytvárania spoločenstva je obeta jeden pre druhého. “Pod primeranou záťažou kríža sa ľahšie vytvára jednota.” Vytvárať jednotu obetou. Svoj príhovor zakončil žalmom, ktorý bol súčasťou liturgie. Žalm 124: “Naša duša unikla ako vtáča zo sviete poľovníka.” “Slučka sa roztrhla a my sme na slobode.” “Nech je akokoľvek popletený kontext nášho života, triedny kontext, či osobný, miestny alebo univerzálny; akokoľvek popletený  človek by sa cítil vo svojom živote: Boh je istotou!”

Foto: Mokrý-Suchý

Sedembolestná Panna Mária

Šaštín 15. septembra 2016

        Excelencie – spolubratia arcibiskupi a biskupi, milí bratia kňazi a diakoni, rehoľné sestry, vážený pán prezident Slovenskej republiky, ako aj emeritný pán prezident, predstavitelia verejného života, milí pútnici – mariánski ctitelia, drahí bratia a sestry v Kristovi zhromaždení tu v Šaštíne, ako aj vy všetci, čo nás sledujete cez vysielanie televízií a Rádia Lumen!

        Azda najaktuálnejším verejným podujatím, ktoré po olympiáde v Riu v týchto dňoch pozorne sledujeme, je tamojšia paralympiáda – letné paraolympijské hry. S hrdosťou a povzbudením sledujeme výkony tých našich, ale vlastne všetkých, lebo na prvý pohľad sú odkázaní na pomoc iných. Sú poznačení rôznymi životnými tragédiami a bolesťami. No, keď sa dajú do pohybu, s údivom a otvorenými ústami sa čudujeme: Ako títo ľudia bojujú!? S akým nasadením a odhodlaním!? Priam neuveriteľné! Aj napriek znevýhodneniam a hendikepom, nevzdávajú sa.

Jedna z týchto úspešných športovkýň, však po návrate do vlasti, do Belgicka, chce požiadať o eutanáziu, pretože, ako hovorí, už viac nechce trpieť vo veľkých bolestiach každý deň. Jej snom bolo zúčastniť sa a umiestniť sa na paralympiáde a potom, po návrate domov to vzdať – vraj v tom najlepšom. Ťažko pochopiteľné! Na jednej strane vnímame jej veľký a statočný boj i cez bolesť a utrpenie, na strane druhej prichádza náhle zrieknutie sa poznačeného života. A to všetko u jedného a toho istého človeka. Prečo?

        Pokiaľ by aj v našom živote malo byť najvyššou métou dokázať niečo sebe i svojmu okoliu, nestačilo by to na to, aby sme bojovali aj napriek bolestiam až do posledného dychu. Nevyliečiteľne chorej športovkyni nechýba vôľa, ale ďalšia vyššia motivácia. Motivácia a dôvod, prečo sa namáhať ďalej! Chýba viera, ktorá pozerá až za horizont pozemského života. Chýba dôvera v Boha, ktorý je láska a milosrdenstvo. A je to skutočne tak, že mnohí už prestali veriť a iní ešte ani nepočuli o tom, že ľudská duša je nesmrteľná a že človek sa cez voľbu pre Ježiša môže rozhodnúť pre večný život. O tejto skutočnosti však my, ako veriaci ľudia, musíme hovoriť a dokazovať túto motiváciu viery našimi skutkami. Naše poslanie je teda jasné: hovoriť i konať!

        Chvíľami mám taký pocit, že ani my ako národ už nestojíme o to, aby sme zabojovali o našu budúcnosť. Ako keby sme už dosiahli svoju métu a chceli to všetko zabaliť. Nie sme však unavení z bolestí a trápení, ale práve letargia a unavenosť zo života z nás robia sebcov a individualistov. A národ krváca! Netrpíme hladomorom, ani vojnou, chýba nám čosi iné. Chýba nám motivácia, chýba nám viera, ktorá cez Kristov kríž premieňa každú bolesť na väčšiu obetu, trpezlivosť a vernosť, väčšiu dôveru a odovzdanosť.

        Nemyslime si, že naša patrónka Sedembolestná Panna Mária žila jednoduchý rozprávkový a pokojný život. Aj v jej živote mala bolesť pevné miesto. Bola plná bolestí. Doráňaná mečmi bolesti, to napriek tomu nevzdala, nezutekala, ale ticho zostala stáť pod krížom svojho Syna (Jn 19, 25-27). Je to mocná a verná žena, preto nám ju Ježiš dáva za duchovnú Matku, keď hovorí Jánovi: Hľa, tvoja matka! V každom našom kríži a trápení sa na ňu môžeme obrátiť a prosiť ju o silu vydržať a prekonať všetky protivenstvá – o silu nevzdať to! A ona nám svoju starostlivosť už toľko krát dokázala v dejinách nášho národa.

        Zo zranení a bolestí, prirodzene, máme strach. O to viac v tomto čase, keď nás v posledných mesiacoch prenikla úzkosť a strach z terorizmu, z nezmyselných útokov ľudskej zloby a nenávisti. Čoho všetkého sú schopní ľudia, ktorí nemajú v srdci Boha – Boha, ktorý je láska a milosrdenstvo!? Čoho všetkého sme však schopní aj my sami, keď zabúdame na Ježiša a jeho Slovo?! Stačí malá iskra a hádka sa zmení na neprekonateľný konflikt. Nevieme si odpustiť celé desaťročia. Potrebujeme Božie odpustenie a jeho pomoc. Lebo ináč sa utopíme v nenávisti a pomste! Sami sa nezmeníme k lepšiemu. Sami od seba nebudeme lepší. Preto sme závislí na Božom milosrdenstve!

Nič nemôže zmeniť srdce človeka a ani tento svet nezmení nič, jedine Božia láska a odpustenie. Mali sme možnosť sa o tom presvedčiť v tomto Roku milosrdenstva na Svetových dňoch mládeže v Krakove koncom júla. Myšlienka jednoty a pokoja medzi jednotlivcami i medzi národmi je možná! Kresťanská viera ponúka riešenie s viditeľnými výsledkami! Snáď z každého kontinentu a národa sveta sa na jednom mieste a v jednom čase zišli dva milióny mladých ľudí, bez bitky, bez vraždy, bez nadávok a urážok, bez demolovania krakovských ulíc a výkladov. Bolo to stretnutie mladých veriacich katolíkov sveta so svojim pastierom a s milosrdným Ježišom, ktorý ich učí a vyzýva k milosrdenstvu. Obrovské dávky pokoja a naplnenia sme tam prežívali! Len škoda, že naše médiá o tom informovali tak povrchne a s istou dávkou irónie.

Drahí bratia a sestry! Byť kresťanom v Európe nie je dnes ani bezpečné, ani žiadané. My sa však nehanbime za to, že sme veriaci, že sme katolíci! Ani nezapredajme svoj hlas pre výhody či postup v kariére. Ozvime sa, hoci nás budú považovať za tmárov, homofóbov či konzervatívcov. Vtedy platí to, čo sme čítali v dnešnom druhom čítaní: Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení (1Pt 4, 13-16). Služba kresťana nie je založená na bázni pred verejnou mienkou, ale na bázni pred Bohom. Povedať pravdu s láskou – to je skutok milosrdenstva, lebo pravda vyslobodzuje: Pravda vás vyslobodí! (Jn 8, 32). Ak sú v národe ešte nejakí kresťania, pozdvihnite svoj hlas!

Dnes sa robí všetko preto, aby sa umlčala Božia pravda a hlas Cirkvi. Lenže, zabúda sa na to, že okrem zdrojov skazenosti, si je Cirkev vedomá aj obrovského zdroja sily a obnovy – Ducha Svätého. Nemáme žiadnu pozemskú nádej, či ambície ovládnuť tento svet. Naša nádej je jedine v Bohu! Ak však bude kresťanstvo aj naďalej úmyselne vytláčané z verejného života, čo potom nahradí kresťanské princípy a slobodu vôbec? Anarchia, alebo nový režim – peklo na zemi?

Nemôžem mlčať, keď vidím, ako cielene a takticky narastá tlak na veriacich ľudí aj v našom priestore. Iba pred nedávnom označila Rada pre vysielanie a retransmisiu moje vyjadrenia proti teórii o rodovej rovnosti a výzvu k účasti na referende o rodine za možné porušenie zákona. Výroky vraj mohli podnecovať k nenávisti a neúcte voči párom rovnakého pohlavia, resp. šíriť nenávisť. Bolo to v Nedeľu Svätej rodiny počas televízneho vysielania svätej omše pred dvomi rokmi. Jasný katolícky postoj v prospech rodiny a manželstva muža a ženy urazil dvadsať sťažovateľov, ktorí žiadali o prešetrenie. Bolo z toho veľké haló, ktoré sa snažilo zastrašiť všetkých, ktorí by podobne nesúhlasili a vyjadrili verejný odpor voči gender ideológii.

Dokonca, aj naše verejnoprávne médiá v tomto čase už zaujali jasný ideologický postoj. Napríklad, o tom, že sme v Košiciach mali nedávno vysviacku nového mladého pomocného biskupa, nebola ani jediná krátka správa. Pritom, keď sa o dva dni mestom prebehlo 180 účastníkov Dúhového pochodu, dozvedelo sa o tom celé Slovensko v niekoľkominútovej reportáži. Iné reportáže už ani nespomínam.

To, že vyjadríme nesúhlasný postoj s tým, čo sa nám podsúva a pretláča – akože – tým, podľa niekoho, propagujeme nenávisť a neúctu? Chýba tu logika! Keď nesúhlasím, znamená to, že nenávidím? Kde je záruka plurality názorov?

Drahí bratia a sestry! Strhol sa boj – nerovný boj! Preto nemôžeme zostať ticho. Hlasy pre pro-rodinnú politiku sú vysmievané, možno už z princípu preto, že sa s nimi stotožňuje Cirkev – toľko nenávidená Cirkev. Slovo skôr dostanú sociológovia a sociologičky, ktoré ponúkajú nový „nestereotypný“ model rodiny. Nepropaguje sa manželská vernosť a nerozlučiteľnosť, ale skôr návody k tomu, ako sa rozísť a žiť si vlastný pohodlný život. Pro-rodinným aktivistom a pro-liferom už médiá nemajú čas načúvať. Nezaujímajú ich otázky: Prečo sa rodí tak málo detí do tohto nášho slovenského sveta? Čo robíme preto, aby sme rodičovstvo zatraktívnili? Očividne starneme a vymierame, a aj napriek tomu plne podporujeme legálny potrat. Nevážime si a ani neučíme spoločnosť vážiť si nový ľudský život.

Podceňujeme naše najväčšie bohatstvo – naše rodiny! S úzkosťou volám z východu republiky, kde azda najčastejšie odchádza jeden z manželov za prácou, nielen do vzdialenej Bratislavy, ale ešte ďalej. Odlúčenosť v diaľke i v čase spôsobuje vyhasnutie lásky. Je príčinou častých rozvodov. Chýba práca, chýba slušný zárobok. Prečo kvôli tomu, aby rodiny mohli prežiť, nemôžu byť spolu? Toto sú skutočné problémy, ktorým treba venovať väčší priestor, a nie za každú cenu presadzovať práva individualistov!

Možno sa pýtate: Prečo sa strhol takýto boj o základné ľudské a kresťanské princípy, či hodnoty? Príčinou je strata viery, že darovať život má zmysel, že zaprieť seba a obetovať sa má zmysel, že byť pre druhého má zmysel a že aj utrpenie a bolesť má svoj význam.

Naozaj, zahanbujú nás migranti z Blízkeho východu a z Afriky, pretože na neistú púť za lepším životom sa vydávajú postupne s celými svojimi rodinami a sú to skutočne veľké rodiny. Tak silno držia pokope! Ani by im vo sne nepadlo spochybňovať základné princípy života a zdravého rozumu, preto sú tak silní a jednotní vo svojich rodinách. Zato my tak ľahko naletíme všelijakým hlúpostiam o bezhraničných právach a nárokoch na nezmysly. Bez zodpovednosti za dar života, niet budúcnosti národa! V konečnom dôsledku nakoniec vždy rozhodne demografia.

Každý život je dar a treba zaň ďakovať Bohu. V tejto vďačnosti a viere už nemôžeme počúvať ľudí viac ako Boha. Nie, my nie sme extrémisti! Extrémisti ale sú v našej spoločnosti, okrem pravicových, už aj ľavicoví. Extrémistov sa treba obávať. Vernosť Božiemu Slovu nám nikdy nesmie dovoliť, aby sme ako kresťania boli vtiahnutí do násilia a nenávisti, či už voči cudzincom, alebo ináč zmýšľajúcim. Ježišov príkaz lásky nás zaväzuje milovať všetkých ako plnohodnotné ľudské osoby: ináč veriacich, ináč konajúcich, homosexuálov a dokonca i nepriateľov (Mt 5, 44).

Ak sú medzi nimi hriešnici, potom platí zásada: Hriešnika miluj, nie však jeho hriech! Nikdy nesúhlas s jeho hriechom! Nikomu nekrivdíme, len chceme hájiť a ohlasovať Božiu pravdu a lásku. Panna Mária nám pritom pomáha utvoriť si správny názor v zhode s Evanjeliom a dať Bohu do služby všetky svoje sily na budovanie Božieho kráľovstva lásky a pokoja pre všetkých ľudí na tejto zemi.

        Okrem rečí, však naša viera vyžaduje i skutky. Lebo vo vzťahu k pravde a milosrdenstvu platí: V prvom rade nemlčať, a potom konať! A tých, čo potrebujú naše skutky lásky a našu pomoc, bude vždy dosť.

        Už to bude veru skoro 30 rokov odvtedy, čo práve tu v Šaštíne prehovorila k národu nedávno svätorečená Matka Tereza z Kalkaty. Bolo to 6. júna 1987, keď sa tu zastavila na svojej ceste do Poľska. Vtedy nám zanechala vzácny odkaz, z ktorého vyberám najsilnejšiu časť:

Na svete existuje veľmi mnoho, mnoho biednych ľudí, ktorí nemajú nikoho a ktorých nik neľúbi. A preto si, sestry a bratia, ctime tých, ktorí svoj život dali do služieb Bohu, aby mohli priniesť Ježišovu lásku medzi našich chudákov. Modlite sa, prosím, za nás (za sestry). A my sa budeme modliť za Vás, aby do vašich rodín prišla Ježišova láska, ktorá vám vo všetkom najlepšie pomôže na príhovor Matky Božej. Modlite sa, aby bola Matka Božia vždy vašou ochrankyňou. Ona Vám pomôže, aby ste ostali svätí.

„Priniesť Ježišovu lásku medzi našich chudákov“ – Matka Tereza tu myslela na všetkých tých, čo trpia na tele i na duši, aj na hendikepovaných ľudí, ktorí to už možno chcú vzdať. Myslela vtedy i teraz na všetkých, čo potrebujú naše skutky telesného i duchovného milosrdenstva. K takýmto výkonom však potrebujeme silnú motiváciu. Potrebujeme vieru, Božie odpustenie, jeho milosť a pokoj, potrebujeme príhovor Panny Márie!

Drahí bratia a sestry! I keby nás v celej spoločnosti mala zostať iba hŕstka – praktizujme svoju vieru, nezostávajme v nedeľu doma v pohodlí. Nenechávajme sa tak ľahko ovplyvňovať niektorými médiami a prázdnym životný štýlom. Nežime iba pre tento svet. Združujme sa na bohoslužbách, na púťach, na sociálnych sieťach, cez prostriedky okamžitej komunikácie. Pomôžme zvýrazniť Ježišov hlas a jeho milosrdenstvo, ktoré premáha každú bolesť! Svedectvom dobrého života a nezapredanosťou duše propagujme kultúru života a lásku k núdznym. Nebojte sa! – tak často nám to opakoval svätý pápež Ján Pavol II. Nebojme sa obhájiť našu vieru! I napriek bolestiam a obetám, zabojujme o naše rodiny. Zabojujme o budúcnosť nášho národa a nevzdávajme to! Nech nám v tom pomáha Sedembolestná Panna Mária, patrónka nášho Slovenska! AMEN

Vatikán 17. septembra (RV) Pápež František prijal v piatok 16. septembra na súkromnej audiencii účastníkov formačného kurzu pre nových biskupov, medzi ktorými bol aj košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. ROZHOVOR je možné nájsťTU.

V rámci prestávky nabitého programu Mons. Forgáč pre Vatikánsky rozhlas okrem iného prezradil, že medzi novými biskupmi latinského obradu je najmladší. So svojím osobným prežívaním duchovného rozmeru stretnutia s pápežom Františkom sa podelil týmito slovami: „Mohol som sa stretnúť s tým najvyšším pozemským Pastierom, ktorý ma povolal do tejto služby v mene najvyššieho Večného Pastiera.“

Obsahom kurzu pre nových biskupov sú podľa Mons. Forgáča  rozhovory na viaceré aktuálne teologicko-pastorálne témy, ktoré sa zvlášť týkajú služby biskupa, ako napr. otázka kolegiality, zodpovednosti nielen za miestnu ale aj univerzálnu Cirkev, vzťah ku kňazom v diecéze, vzťah k laikom, ako aj právne a ekonomické aspekty, reforma Rímskej kúrie, problematika ochrany maloletých a ďalšie témy.

Pri otázke o svojom budúcom pôsobení v rámci slovenského biskupského zboru Mons. Forgáč vyjadril ochotu vložiť svoje schopnosti do akejkoľvek služby, ktorou bude poverený. Ako vysvetľuje, plné odovzdanie sa do služby je podstatnou charakteristikou biskupa, čo účastníkom kurzu prízvukoval aj osobne pápež František, keď im v úvode príhovoru pripomenul, že si ich Boh ulovil ako rybár do svojich sietí práve pre službu.

Mons. Forgáč prezradil, že služba sa mu naozaj začala od prvého dňa. Hneď po biskupskej vysviacke, ktorú prijal 1. septembra sa v Košiciach zaradil do práce.
Týždňový kurz pre novovymenovaných biskupov zorganizovala od 12. do 18. septembra v Ríme Kongregácia pre biskupov v spolupráci s Kongregáciou pre východné cirkvi. Zúčastňuje sa na ňom okolo 160 biskupov vymenovaných za posledných 12 mesiacov.

Paralelný kurz pre nových biskupov misijných oblastí s približne 90 účastníkmi zorganizovala Kongregácia pre evanjelizáciu národov.

Bratislava 18. septembra (TK KBS) Vo veku 70 rokov  zomrel v nedeľu 18. septembra 2016 kňaz Tadeusz Zasepa, bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. “Náš priateľ prof. Tadeusz Zasepa práve vstúpil do Otcovho domu. RIP. Prosíme o modlitby za zosnulého,” uviedol na sociálnej sieti bývalý prorektor KU Peter Olekšák.

Tadeusz Zasępa, poľský vysokoškolský profesor, katolícky kňaz a publicista. Bol medzinárodne uznávanou vedeckou autoritou v oblasti masmediálnej komunikácie. Narodil sa 23. apríla 1946 v Radziechowiciach v Poľskej republike. V rokoch 1962 – 1965 študoval na gymnáziu v Częstochowej, pokračoval v Kňazskom seminári diecézy Częstochowa v Krakove, kde štúdium ukončil v roku 1971. Do roku 1974 pracoval ako kaplán aj pre nepočujúcich vo farnosti Svätého Ducha Wieruszów. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní na Katolíckej univerzite v Lubline (1974 – 1977), absolvoval aj viaceré študijné stáže na The Catholic University of America vo Washingtone, na University of Geneva v Ženeve a na Universita Cattolica del Sacro Cuore v Miláne. Doktorát z pastorálnej teológie dosiahol v roku 1983 na lublinskej Katolíckej univerzite, v roku 1987 bol habilitovaný v odbore pastorálna teológia – mediálne vzdelávanie. V roku 1995 sa stal mimoriadnym profesorom a v roku 2001 riadnym profesorom. V roku 1993 založil v Poľsku Katolícke Rádio Lublin a stal sa jeho prvým riaditeľom. V rovnakom roku založil lublinskú edíciu týždenníka Nedeľa, kde pôsobil aj ako redaktor. Od roku 1998 začal prednášať pre poslucháčov postgraduálneho štúdia žurnalistiky na Trnavskej univerzite v Trnave. V roku 1999 založil Lubelsku Szkołu Biznesu – Szkołu Wyższu (neskôr Lubelska Szkoła Wyższa im. Króla Władysława Jagiełły) v Lubline a do roku 2008 v nej pôsobil vo funkcii rektora. Ako garant štúdia v odbore žurnalistika pracoval do roku 2010 na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jeho život a dielo ocenili viaceré domáce a svetové inštitúcie.

V nedeľu 7. novembra 2016 zavíta do Košíc muzikálová rozprávka “Príbeh z Tammiru” – tretí projekt z dielne prešovských kresťanských umelcov, ktorí majú na konte celoslovensky úspešné muzikály „Farár z (M)ARSU“ a „Volajte ma Meggi“. Muzikál „Príbeh z Tammiru“ je inšpirovaný fantasy románom kňaza Vladimíra Štefaniča (Kráľovná z Tammiru), za ktorý získal Cenu Ivana Kraska (Debut roka 2009). Veľkovýpravné predstavenie plné hudby, tanca, humoru a romantiky v sebe spája ľahkosť rozprávky s tajomstvom biblických odkazov. Je preto rovnako príťažlivé pre veľkého i malého diváka. (V rámci Slovenska toto predstavenie videlo už viac ako 13 tisíc divákov.) Srdečne Vás preto pozývame v nedeľu 6. novembra 2016 o 17:00 hod. do Divadla Grand (JUMBO centrum) v Košiciach.

Vstupné: 7,- €.

Viac o projekte i o rezervácii lístkov na www.pribehztammiru.sk alebo na facebooku Muzikál “Príbeh z Tammiru”

Pri príležitosti 70. výročia založenia časopisu Verbum, ktorý dodnes napĺňa svoje poslanie šírenia kresťanskej kultúry, Vás pozývame na konferenciu s názvom Kresťanská kultúra na Slovensku: 70 rokov Verbumu. Konferencia sa uskutoční 3.10. 2016 od 9.00 hod. na Katolíckej univerzite v Ružomberku pod záštitou Mons. Františka Rábeka a MUDr. Anny Záborskej.
Časopis Verbum si môžete objednať na adrese casopisverbum.sk

Prejsť Bránou milosrdenstva v diecéznom sanktuáriu a zúčastniť sa duchovného programu počas prvej októbrovej soboty a nedele , umožňovala tradičná arcidiecézna púť k Ružencovej  Panne Márii  v Obišovciach .

Program začal fatimskou sobotou , modlitbou korunky k B. M. a pokračoval  samostatnými katechézami či koncertami pre najmenších , mladých ,  manželov žijúcich v spoločných rodinách  či rozvedených . Aj to je svedectvo , že hlavný organizátor farár Michal Harakaľ svoju v poradí druhú púť organizačne spolu  so svojími spolupracovníkmi dobre zvládal.

Na záverečnej svätej omši privítal viac než štyri tisícky pútnikov pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč, ktorý vo svojej homílii  uviedol, že ruženec zjednocuje a je tvorcom pokoja.  „Ruženec zjednocuje už samotným symbolom, pretože je to reťaz, sú to zrnká, ktoré sú navlečené, ktoré spoluvytvárajú jednotu. Tento symbol ukazuje objatie, na ktorom ideme od kríža a končíme pri kríži. Samotný ruženec ukazuje zjednotenie v človeku samom a s ostatnými ľuďmi.“ Rodičom pripomenul ,aby stále sprevádzali svoje deti , aj keď sú už  dospelé, pretože dnešná „atomizácia rodiny“ vyzdvihuje jednotlivca na úkor spoločenstva v rodine. „ Pán Boh nám ukazuje v prírode, ktorú stvoril, že ani príroda neexistuje na spôsob atómu. Bol tak múdry vo svojom stvorení, že všetko to živé, čo je okolo nás, je poskladané z molekúl, kde sú v pevných zväzkoch pospájané atómy navzájom, sa nepustia. Aj kyslík , ktorý dýchame tvorí dvojica .“

Na slávnosti  nechýbal košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober a ďalších 30 kňazov a bohoslovcov. Ako prezradil po slávnosti , v modlitbe prosil o schopnosť vidieť svoje nedostatky, aby ich  vedel  lepšie odstraňovať. „Prosím Máriu o také oči, aké ona mala. Vidieť na Ježišovi, že je Boží syn, aj keď sa javil ako jej syn a predsa Boží syn, tak toto je veľmi dôležité. Aby som v svojej službe, v slabostiach ľudí videl, že sa skrýva Ježiš.“

Spoločenstvo Mahaim, fungujúce pri farnosti sv. Ondreja na Podhradovej v Košiciach Vás pozýva na ekumenické modlitbové  stretnutie Volanie na Otca , ktoré sa koná každú tretiu nedeľu v mesiaci vo farskom kostole sv. Ondreja, Košice – Podhradová so začiatkom o 17.00 hodine. Túžime sa zjednotiť vo chvále s bratmi a sestrami z rôznych denominácií a spolu volať na Nášho nebeského Otca za naše mesto – Košice. 

Program:
17:00 Chvály
17:30 Slovo
18:00 Chvály
19:00 Agapé

Doprava: 
Autobusy: 12, 16 vystúpiť na zastávke Polianska
Mapa: https://goo.gl/maps/rqC7f4t5kdF2

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta a Teologická fakulta v Košiciach

pozýva na vedeckú konferenciu 28.10.2016
na TF v Košiciach od 9:00 do 12:00

Amoris laetitia, apoštolská posynodálna exhortácia
Biblické a pastorálne aspekty

Róbert Lapko: Radosť lásky vo Svätom písme a v Apoštolskom liste. Úvodné poznámky

Petr Chalupa, SDB: Žalm 128 v žaltári a v Amoris laetitia

Juraj Feník: František a Pavol o láske: 1 Kor 13 v Amoris laetitia

Michael Sievernich SJ: Apoštolský list na pozadí Synody 2015

Peter Ceľuch: Amoris laetitia v nábožensko-spoločenskom kontexte Slovenska

Hlavnými pozvanými prednášajúcimi sú: Prof. Michael Sievernich SJ, pastorálny teológ, pozvaný odborník Biskupskej synody v 2015. Bol rektorom Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen vo Frankfurte am Main a dekanom katolíckej teologickej fakulty (Johannes Gutenberg-Universität) v Mainzi. Spolupracoval s Jorge Bergoliom vo Frankfurte a tiež počas prednášania ako hosťujúci profesor v Buenos Aires. Je autorom viacerých publikácii o pápežovi Františkovi.

Doc. Petr Chalupa SDB, biblický teológ, riaditeľ Českého katolíckeho biblického diela. Bol dekanom teologickej fakulty (Univerzita Palackého) v Olomouci.

Vstup voľný. Viac informácii: rlapko@gmail.com; www.biblia.rimkat.sk

Plagát na stiahnutie: Amoris laetitia

V nedeľu 9. októbra sa uskutoční v katedrále sv. Alžbety v Košiciach so začiatkom o 15-tej hodine sv. omša za zosnulého Michala Kováča, prvého prezidenta Slovenskej  republiky.

Hlavným celebrantom Eucharistickej slávnosti bude košický arcibiskup – metropolita Mons. Bernard Bober.

Milá pani Emília Kováčová s rodinou,

so zármutkom, ale aj s kresťanskou nádejou, som prijal správu o smrti Vášho manžela, bývalého prezidenta Slovenskej republiky pána Michala Kováča. Vám i celej rodine vyjadrujem svoju blízkosť.

Každému z nás sa vynárajú spomienky na neho, zvlášť na jeho pôsobenie v úrade prezidenta. Bol mužom húževnatosti, ktorý sa nedal zlomiť v ťažkých chvíľach zápasu o dodržiavanie princípov demokracie. Po celý čas zostal verný hlasu svojho svedomia, ktoré bolo citlivé na pravdu a spravodlivosť. A to si na ňom veľmi vážim.

Svoju úctu a vďačnosť v tejto chvíli vyjadrujem nielen za seba, ale tiež za veriacich, kňazov a biskupov košickej arcidiecézy.

V nedeľu 9. októbra o 15:00 budem za jeho dušu slúžiť svätú omšu v košickej katedrále, ktorou chcem spojiť modlitby všetkých prítomných, aby ho dobrotivý Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve odmenil v nebeskom kráľovstve blaženosťou za všetko dobré, čo vykonal pre náš národ, za utrpenie, ktorým prešiel počas svojho života, vrátane posledných dní.

Nech odpočíva v pokoji, nech mu svieti večné svetlo a jas Božej tváre.

+ Mons. Bernard Bober
arcibiskup- metropolita

Kondolenčný list rodine

Metropola východu zažije po roku opäť unikátny koncert. Pripomenie odkaz dnes už svätého Jána Pavla II. Jedinečná spomienka spojená s vystúpením viacerých sólistov, viac ako 40-členného zboru a 60-členného orchestra opery Štátneho divadla Košice sa uskutoční už o tri mesiace – 19. decembra 2016 o 18.00 hod. v Steel Aréne v Košiciach. Záštitu nad vyše dvojhodinovým multimediálnym projektom, ktorý po prvýkrát prilákal vyše šesťtisíc návštevníkov, prevzali opäť košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a košický eparcha Mons. Milan Chautur.

“Pontifikát Jána Pavla II. je neodmysliteľne spojený aj so Slovenskom. Navštívil nás trikrát. Košice si navždy zapamätajú 2. júl 1995, kedy Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého za svätých.” hovorí Igor Havrila, generálny manažér Steel Arény, ktorý prišiel s myšlienkou pripraviť toto dielo. Scenár k nemu pripravili kňaz Jozef Leščinský spolu s riaditeľom Štátneho divadla Košice Petrom Himičom. Režisérom akcie je Ján Sabol, hudobnú dramaturgiu chystá dirigent Igor Dohovič. Jeden z dôvodov, prečo pripraviť tento koncert, bolo výročie návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku.

Dielo sa skladá z dvoch častí. V prvej ukážu organizátori pápežov život, rodinu, školu, záujmy, vojnu a prvé kňazské roky. Druhá časť bude o službe a posolstve. Diela svetových skladateľov budú popretkávané televíznymi zábermi, fotografiami, či reportážami zo života sv. Jána Pavla II. V  spomienkach na poľského pápeža nebudú chýbať úsmevné príhody. Zaznie hudba Verdiho, Mozarta, Pucciniho, či Schuberta, ako aj obľúbená pieseň svätca v podaní 30-členného detského zboru opery Štátneho divadla Košice “Pán zastavil sa na brehu”. Zaznie aj melódia z westernu Vtedy na Západe od Ennia Morriconeho, či Dobytie raja od Vangelisa.

Umelecké stvárnenie zboru a orchestra umocní videoprojekcia na troch veľkoplošných LED obrazovkách so svetelnými a laserovými efektami. Videoobrazom si pripomenieme kardinála Jozefa Tomka, či dnes už zosnulého kardinála Jána Chryzostoma Korca.

Vstupenky na multimediálny koncert si môžu záujemcovia kúpiť v sieti ticketportal.sk. Cena lístkov sa začína od 15,75 € pri akcii 3+1. V prípade záujmu väčšieho množstva lístkov poskytnú organizátori individuálnu zľavu podľa dohody.

Viac informácií je možné nájsť na stránke www.steelarena.sk (http://www.steelarena.sk/index.php?context=298&id=318662&den=19&mesiac=12&rok=2016/).

https://www.facebook.com/spomienkanajanapavla/

Bratislava 7. októbra (TK KBS) Iniciátori projektu “9 mesiacov za život” dnes – na sviatok Panny Márie Ružencovej – sa dnes zúčastnili na poslednej ďakovnej modlitbe pred Poliklinikou Terasa v Košiciach. “Vedenie tohto zdravotníckeho zariadenia prijalo rozhodnutie stiahnuť zo svojho portfólia interrupcie,” informoval TK KBS Dušan Škurla.

Projekt 9 mesiacov za život prebieha od 25. marca 2016 na viac ako 50 miestach Slovenska. Skupiny dobrovoľníkov sa schádzajú na miestach vykonávania potratov, aby sa modlitbou a pokojným apelom zasadzovali za základné právo pre nenarodené deti – právo na život.  Už na začiatku projektu sa vďaka komunikácii s vedením zdravotníckych zariadení dosiahlo, že nemocnice vo Vranove nad Topľou a v Snine viac nevykonávajú aborty. “Iniciatori projektu 9 mesiacov za život týmto ďakujú majiteľom a vedeniu Polikliniky Terasa, dobrovoľníkom v projekte 9 mesiacov za život (na spomínanom mieste to boli predovšetkým členovia miestneho Klubu kresťanských seniorov), ktorí sa vytrvalo schádzali na modlitbách každý pracovný deň o pol ôsmej ráno a Panne Márii,” informoval Škurla.

Projekt odštartoval na Veľký piatok. Akcia vyvrcholí na Vianoce – 25. decembra 2016. K  tejto akcii sa môžu pridať všetci. Iniciátori pozývajú, aby svojou pokojnou modlitbovou prítomnosťou „pokryli“ čím viac miest Slovenska. Celkovo sa to týka minimálne 67 pracovísk v 42 mestách. Viac informácií je možné nájsť na webovej stránke www.9mesiacovzazivot.sk. Ak sa chcete zapojiť do modlitbovej služby alebo dozvedieť viac o  prípravách, zaregistrovať sa na stránke v časti – Zapoj sa.

TK KBS informoval Dušan Škurla

Dom Anky Kolesárovej pozýva všetkých mladých ľudí nad 15 rokov na 71. púť radosti. Tentokrát bude prebiehať v dňoch 21. až 23. októbra na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Hosťami sú novovymenovaný košický pomocný biskup Marek Forgáč a Pavol Hrabovecký z Univerzitného pastoračného centra v Prešove, s ktorými budeme uvažovať o téme púte Priatelia mladého človeka. „Na podklade zázračného uzdravenia ochrnutého človeka (pozri Mk 2, 1 – 12) sa budeme spoločne zamýšľať nad štyrmi typmi priateľov, ktorí tohto ochrnutého preniesli cez strechu k Ježišovi. Kto sú tí štyria ľudia a akú službu preukázali chorému, keď evanjelista zaznamenáva, že to pre „ich vieru“ mu Ježiš pomohol? Mám vo svojom živote skutočných priateľov, ktorí by preniesli cez strechu mňa?,“ hovorí Pavol Hrabovecký, s ktorým budeme hľadať odpovede na tieto otázky počas prednášky. Súčasťou programu budú aj sv. omše, dialóg s hosťom, adorácia, ale aj stretnutia v skupinkách, kde majú mladí ľudia možnosť diskutovať o rôznych témach či vytvárať a prehlbovať priateľstvá. Ďalšie informácie a prihlasovanie nájdete na stránke www.domcek.org.

Za tím v Domčeku
Mirka Psárová