S kresťanskou nádejou vo vzkriesenie a večný život oznamujeme,

že dňa 1. júla 2018

odišiel do Domu Otca vo veku 65 rokov

milovaný manžel, otec a starý otec

Dušan Škurla

Pohrebné obrady budú v stredu 4. júla 2018 o 11.00 hod.

v Kostole sv. Imricha v Benkovciach.

Requiescat in pace!

Parte: Parte – Dušan Škurla

V nedeľu 15. júla sa uskutočnila odpustová slávnosť ku cti Panny Márie z hory Karmel. Hlavný celebrant Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita v homílii pripomenul, že potrebujeme obrátenie, pokánie a obetu, potrebujeme sa posilniť vo viere.

„Hneď na začiatku vás chcem o niečo poprosiť. Zalovte v pamäti a skúste si spomenúť na nejakú chvíľu v živote, kedy vám niekto niečo zakázal. Bolo to asi viac vtedy keď ste mali menej rokov, však?

Ako deťom nám zakazovali zostávať dlho do večera vonku, zakazovali nám piť studenú vodu, keď sme boli rozpálení od slnka. Ale okrem týchto dobre myslených zákazov, sme neskôr zakusovali aj iné zákazy – zákaz byť zbožný, zákaz propagácie náboženstva, zákaz priznať sa k viere vo verejnej funkcii. Boli to trpké časy a pre nás nezmyselné zákazy.

Všetky tieto zákazy pominuli a pominuli sa aj ľudia, ktorí ich vymysleli. Viera však zostala! Celé dejiny sú plné pokusov zakázať vieru alebo ju zmeniť podľa vlastných predstáv a prianí.

V prvom čítaní sme počúvali ako vyvolený Izraelský národ zo strachu pred kráľom Jeroboamom konal obety falošným bohom (1Kr 18, 20-39). Kráľ z politických pohnútok prikázal svojím ľuďom vyznávať mnohobožstvo. Na hore Karmel, ako sme to počúvali v prvom čítaní, sa však obnovila viera Izraela v jedného pravého Boha a jeho prikázania. Vďaka prorokovi Eliášovi a vďaka zásahu zhora sa tam celý národ znovu zjednotil v jednej viere.

Tu, na tomto Karmeli v Stropkove, sa dvíha vôňa najčistejšej obety a upevňuje sa tu viera v Boha v jednote s celou Cirkvou. Cez Pannu Máriu s prívlastkom Karmelská sa tu dostávame bližšie ku Kristovi, pravému Bohu. Ona je jeho Matkou, je Božou matkou, je prorokyňou dnešných čias, lebo sa snaží obnoviť vieru v jedného, pravého Boha.

Ona v radosti, i v bolesti žila v jednote s Bohom a nezapochybovala. Preto Ježiš v evanjeliu hovorí a vyhlasuje, že každý kto zachová a plní slová a vôľu Nebeského Otca, stane sa jeho matkou, bratom i sestrou (Mt 12, 46-50).

Vernosť jeho slovu a vôli upevňuje príbuzenstvo a radosť v jeho veľkej duchovnej rodine. A táto rodina veriacich drží pokope, a ani zastrašovanie, ani vyhrážky, ani pekelné brány ju nepremôžu.

Kedysi, v začiatkoch kresťanstva, keď sa táto Ježišova rodina – Cirkev – formovala a narážala na nepriazeň vládnej moci a pohanského hedonizmu, predovšetkým dve povolania neboli v súlade so životom v Rímskej ríši. Bolo to povolanie vojaka a učiteľa. Prečo? Kto sa vtedy stal vojakom, musel predtým než nastúpil do služby, každé ráno predstúpiť pred sochu cisára. Musel vziať do ruky tymian, nasypať ho na žeravé uhlíky a zvolať: „Cisár je Pán! – Dominus ac Deus! – Cisár je Pán aj Boh!“

Keď bol ten vojak kresťanom, cítil v sebe veľký rozpor a výčitky svedomia, pretože v nedeľu, keď sa zúčastnil na slávení Eucharistie, spieval a volal k Ježišovi Kristovi a opakoval: „Jedine Ježiš je Pán aj Boh. On je môj Pán, on je môj Boh!“

A podobne aj akreditovaný učiteľ v Rímskej ríši musel učiť svojich žiakov, že rímski bohovia sú praví a pravdiví. A keď prišiel v nedeľu do spoločenstva kresťanov, a vyznával, že jestvuje iba jeden Boh v troch osobách, srdce mu išlo roztrhnúť, že svojich žiakov musí učiť veci, s ktorými sa sám nestotožňuje, ale ktoré mu prikázala učiť štátna moc. Mnohí kresťania kvôli tomu radšej opúšťali tieto profesie, alebo zomreli umučení, keď sa vzopreli a postavili proti nezmyselnému diktátu cisára.

Keď si to premietneme do našej doby, môžeme povedať, že i dnes sa svet správa podobne. Má svojich bohov, svoje idoly krásy, svoje priority, svoje inštitúcie a ideologické konštrukty. Posmieva sa keď nás vidí, ako sa zhromažďujeme pri Ježišovi a pri našej Nebeskej Matke. Odrádza nás, aby sme sem nechodili. Každý týždeň nám v médiách pred oči kladie zlyhania kňazov i zasvätených a laikov, aby sme prestali veriť. Ukazuje nám nebezpečenstvá a zdravotné riziká, ktoré sa nám stanú pri púťach, pri vdychovaní kadidla, pri nehygienickom prijímaní do úst, či pri máčaní rúk vo svätenej vode. Svet nám na prvý pohľad ponúka pohodlnejší a vraj zdravší život – život zdravého tela, život bez námahy, bez putovania, bez obety, bez odriekania a hlavne bez Boha.

Pre dnešný štýl života, je viera a život podľa nej, priam pohoršením a škandálom. Veci donedávna normálne sa stali nenormálne a veci proti rozumu sa vyzdvihujú ako najvyššia čnosť. Putovať, veriť, navštevovať bohoslužby v kostoloch, modliť sa – to sú dnes nepopulárne spôsoby. Taktika sveta je iná: nerozprávať o viere, nemodliť sa na verejnosti, zatlačiť veriacich do kúta – nech neotravujú, nech nezobúdzajú výčitky svedomia a nech budú ticho!

Myslím, že aj vás potešila správa o tom, ako sa včera v Bratislave už po siedmykrát konala akcia Hrdí na rodinu. Účastníci nechceli protestovať proti práve prebiehajúcemu Dúhovému pochodu, ale spolu so svojimi deťmi na rukách a kočíkoch vyjadrili najsilnejší argument zdravého rozumu. Svedčili o radosti zo svojich detí a ďakovali za všetkých otcov a mamy, ktorí sa deťom darujú v obete vlastného života. Ukázali Slovensku, že deti potrebujú lásku mamy a otca viac ako čokoľvek iné a chceli povzbudiť ľudí, aby neochudobňovali deti o svoju prítomnosť a lásku rodičov a spoločne prekonávali ťažké veci. Nič iné nie je také výnimočné a žiadne iné priateľské vzťahy sa rodine založenej manželstvom muža a ženy nevyrovnajú. Rodina si zaslúži výnimočné postavenie. K tomuto presvedčeniu nás vedie nielen naša skúsenosť, ale aj naša viera. Nevzdajme sa tejto viery! Nevzdajme sa Boha tejto viery!

A povedzme si pravdu! Aký je to život bez Boha!? Čo by to bol za život, keby mal začiatok i koniec iba vo mne samom a iba v tomto svete?! Veď viera pozerá ďalej! Nezostáva iba v tomto svete – pri lacnej kráse, dočasnej fyzickej sile, pôžitku či bohatstve. Viera nám otvára nebo, približuje nás k Bohu a učí nás žiť podľa Ježišových slov a skutkov v pokoji a láske už tu na zemi. Viera nás vedie k šťastnému životu a má pre nás perspektívu večnosti, aby to nebolo len sebecké -chvíľkové, ale večné šťastie!

Oživiť túto vieru v srdciach iných – to je aj naša úloha, aj naše poslanie. Viera je totiž silnejšia než hriech, a spolu s láskou je mocnejšia než smrť. Dokazuje to aj svedectvo našej čoskoro blahoslavenej Anny Kolesárovej. Mala iba 16 rokov keď cez ich dedinu, cez Vysokú nad Uhom, prechádzal v novembri 1944 oslobodzovací vojnový front. Jeden zo sovietskych vojakov využil situáciu, v dome kde Anka bývala, začal toto mladé dievča obťažovať a naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Podgurážený a odmietnutý vojak ju surovo zastrelil pred očami jej otca.

Niekto by mohol namietať, že Ankin hrdinský skutok bol skôr prejavom zúfalstva než obranou čistoty. Ona si však aj napriek mladému veku plne uvedomovala, čo ju kvôli tomuto odmietnutiu čaká. V tej chvíli nemala veľa času rozhodovať sa a filozoficky uvažovať, čomu dať prednosť. Rozhodla sa podľa hlasu svojho svedomia – podľa hlasu Boha, Ježiša Krista, ktorý sa v jej svedomí ozýval už dlho. Cítila, že nemôže konať inak, iba povedať rozhodné „nie“ tomu, čo by ju oberalo o skutočnú slobodu a pokoj srdca. Vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval ju eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.

Dnes je tých pokušení proti čistote oveľa viac ako kedysi. Doliehajú na mladú dušu z každej strany, cez internet a médiá. Pokušeniam sa síce nevyhneme a ani zaváhaniam či pádom, tie sú prejavmi našej nedokonalej ľudskej prirodzenosti. Sú to limity krehkosti, ktoré nás hriešnych ľudí charakterizujú. Vo svetle viery sme však pozývaní k tomu, aby sme tieto svoje limity a ohraničenia neustále a trpezlivo prekonávali. Sme volaní k čomusi väčšiemu a trvácejšiemu.

Mám veľkú radosť z toho, že beatifikačný proces Božej služobnice Anny Kolesárovej sa už čoskoro zavŕši jej blahorečením. Touto cestou vás chcem srdečne pozvať na túto výnimočnú udalosť. Slávnostnú svätú omšu spojenú s blahorečením budeme celebrovať v sobotu 1. septembra 2018 v priestoroch štadióna Lokomotíva v Košiciach. Príďte, aby sme spoločne vydali svedectvo o tom, že na východe Slovenska, ktoré mnohí tak podceňujú, sa našiel vzácny poklad – cenná perla, ktorá svojou žiarou zviditeľňuje vzor čistej a obetavej lásky.

Naozaj, vieru nemožno len tak zničiť a zatvoriť za mreže, zahrabať pod zem. Vieru nemožno zabiť ani umlčať. Jej sa nemožno vyhrážať. Nie je možné ju prerobiť na náš obraz – veď nám bola zjavená a odovzdaná samým Božím Synom. Ak človek úprimne verí a praktizuje svoju vieru, je vnútorne veľmi silný.

Nebeská Matka Panna Mária nám vo svojim zjaveniach často opakuje, že Boh naozaj existuje a že potrebujeme obrátenie, pokánie a obetu, potrebujeme sa posilniť vo viere! My však i napriek tomu pochybujeme! Prečo? Prečo tak ľahko odskočia od viery naše deti keď ich ovplyvní zlá partia? Nikto im nepovedal, že Boh naozaj jestvuje? Nikto ich nenaučil vzývať Pannu Máriu a prosiť ju o pomoc?!

Zabúdame! A to je náš problém. Keď je nám dobre, zabudneme na Ježiša, lebo sa cítime zabezpečení a silní, nepotrebujeme nikoho. A keď je zle, hľadáme ho, ale hneď mu vyčítame, že na nás dopustil kríž. Je toto katolícka viera? Svätý Pavol apoštol hovorí: V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí (Rim 12, 12). Ak by sme mali nádej iba na tomto svete, aká by to bola viera!?

Panna Mária nám pripomína, že máme nesmrteľnú dušu, žiada o modlitby a obety aj za tých, ktorí neveria, a aj za tých, ktorí sa po smrti trápia v očistci. Prosme teda vhod i nevhod, neustále a bez strachu, aj napriek prekážkam – hľadajme Máriu, neostýchajme sa navštíviť ju hociktorý deň v roku. Nosme jej škapuliar! Neváhajte prísť aj tu do sanktuária v Stropkove. Príďte do Matkinho domu, veď ona nám vo svojich svätyniach kdekoľvek na svete, chce darovať Boží pokoj svojho Syna, pevnú vieru, silu a radosť. Tu sa zbavíme strachu a začneme s radosťou, tak ako ona, ohlasovať svetu Ježiša – jedinú cestu k trvalému pokoju a zmiereniu vo svete.

Viera sa zakázať nedá, no nedá sa ani prikázať – je to slobodná odpoveď na Božie pozvanie – je to dar zhora, ktorý je potrebné posilňovať v modlitbe a obetavej láske.

Vyprosujme si od Ježiša milosť úprimnej ľútosti, dobrej svätej spovede, v ktorej vyznávame svoje hriechy, ducha úprimného pokánia, dobrého kresťanského života, a milosť vytrvať v dobrom, v milosti posväcujúcej do konca svojho života – to všetko na príhovor Panny Márie Karmelskej.

Hlavná púť v Gaboltove začala tradične na slávnosť Škapuliarskej Panny Márie. Veriaci  v pondelok 16. júna mohli absolvovať dve sväté omše a cestu svetla na tunajšej kalvárii.

Hlavné dni arcidiecéznej púte boli prenesené na  víkend, 21. a 22. júla.

Program púte v sobotu začal o 15:00 hod. a bol zložený z cyklu modlitieb, ružencov, svätých omší, ale tiež umeleckých duchovných pásiem či adorácií a času na stíšenie.

Mnoho pútnikov absolvovalo aj celý nočný program, kde nechýbala sv. omša slúžená novokňazmi košickej arcidiecézy či adorácia obohatená  myšlienkami zo života Božej služobnice, Anny Kolesárovej.

Už viac ako 20 rokov prichádzajú do Gaboltova aj mladí z augustiniánskej rodiny. Pešia púť Prešov – Gaboltov bola jednou z prvých aktivít Augustiniánov po ich príchode na Slovensko. Tento rok putovali od pondelka v skupine tvorenej takmer 60-timi pútnikmi. Ako uviedol Juraj Pigula: „Na týchto púťach mnohí z nás našli aj svoje povolanie, preto je to pre nás niečo špeciálne. Okrem toho, v nedeľnej časti programu máme na starosti, ráno ešte pred šiestou hodinou, augustiniánsky budíček a rannú svätú omšu o 6:00 hod. obohatenú spevom augustiniánskeho zboru mladých. Ľuďom na hore takto obohatíme ráno a vyspievame tu celú radosť z putovania a priateľstva.“

Gaboltovský farár, Martin Huk CSsR uviedol: „Znovu ožíva fenomén procesií. Pútnici prichádzajú vo väčšom množstve pešo či na bicykloch a tento rok sme po prvýkrát privítali aj skupinku bežcov z Bardejova. Okrem toho dobré počasie prináša aj hojnejšiu účasť na celom večernom programe.“

Vrcholom Arcidiecéznej púte v Gaboltove bola nedeľná slávnostná svätá omša o 10:30 hod. Tento rok ju slávili spoločne traja biskupi, košický arcibiskup Bernard Bober, pomocný biskup Marek Forgáč a ako hosť, bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. Ten sa v homílii aj prihovoril veriacim. Spomenul tri druhy kríz, ktoré často zasahujú našu dobu, krízu autority, identity a krízu priority. Nebeskú matku Máriu a jej príklad ponúkol ako liek a podporu v boji s týmito krízami. Proti kríze autority sa môžeme oprieť o Máriine slová,  ktorými sa zverila Bohu výrokom „nech sa mi stane Tvoja vôľa“. Proti kríze identity zase Mária ponúka slová „hľa služobnica Pána“. Služba Bohu formovala jej identitu. A na krízu priority nám Mária ponúkla liek výrokom z Kány Galilejskej, kde hovorí „urobte všetko, čo vám Ježiš povie“. Kristus je ten, kto je našou autoritou, služba Kristovi nám dáva našu identitu a teda určuje aj naše priority.

V tomto roku bude Gaboltovská farnosť hostiť ešte dve ďalšie púte. V nedeľu 5. augusta to bude púť Rómov a 19. augusta púť mužov.

Napriek dovolenkovej sezóne sa organizačný tím slávnosti blahorečenia  vo štvrtok 26. júla  stretol v priestoroch  Arcibiskupského úradu v Košicicach  na svojom ďalšom pracovnom zasadnutí.

Organizátorom sa doteraz registrovalo desaťtisíc pútnikov a ďalší môžu ešte túto ponuku využiť. Boli vyčlenené sektory pre nepočujúcich a slabozrakých. Kapacita štadióna umožňuje aj miesta na sedenie a preto je možnosť pre farnosti a spoločenstvá sa registrovať. Registráciou získajú lístky na sedenie a pre autobusy parkovanie na záchytných parkoviskách. Možnosť registrácie je do utorka 31. júla. Upresnil sa aj deailne program slávnosti i uctievanie relikvií .
Dokončujú sa aj relikviáre, v ktorých budú uložené pozostatky Anny Kolesárovej. Hlavný relikviár bude vo Vysokej nad Uhom. Bude mať tvar srdca, bude zo striebra  a v strede srdca bude imitácia perly, cez ktorú sa bude dať pozrieť do vnútra, kde budú uložené  aj relikvie . Slávnostný relikviár bude v Dóme svätej Alžbety. Bude iný. Sú tam ľalie a klas plný zrniečok, takže je tam zachytená krása nevinnosti a  je tam vyjadrený  symbol jej života,  ktorý  priniesol obrovskú úrodu v mnohých čistých vzťahoch. Pre pútnikov  bude zdarma premávať kyvadlová doprava zo záchytných parkovísk na miesto slávnosti blahorečenia.

Mesto Prešov je dejiskom národného stretnutia mládeže P 18. Počas štvordňového programu sa predstaví viac ako sto účinkujúcich.

foto Andrej Jaško

Program sa začal  včera veľkým otváracím ceremoniálom, ktorý súvisí s hlavnou témou Odvážny rok.

foto Andrej Jaško

Nasledovala sv. omša s košickým arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom a  špeciálny program Noc modlitby v deviatich chrámoch po celom meste Prešov.

foto Andrej Jaško

Dnes bude  popoludnie angažovanosti , kde je priestor mladých pozvať do reálneho dobrovoľníctva, aby boli  povzbudení a v tejto práci a činnosti pokračovali aj po návrate z P18. Nebudú chýbať  katechézy, sväté omše, expo povolaní či koncerty. Na všetky podujatia organizátori srdečne pozývajú mladých aj tých, ktorí majú záujem o bohatý duchovný program.

V Gaboltove sa 5. augusta stretlo niekoľko tisíc Rómov a tých, ktorí s Rómami pracujú. Či už na poli misijnom, alebo sociálnom.

Po 26-krát tu spoločne chválili Boha, zúčastnili sa divadelného pásma, modlitieb, sviatosti zmierenia či slávnostnej svätej omše.  Tohtoročné stretnutie sa nieslo v znamení Anny Kolesárovej, ktorej slávnosť blahorečenia si  pripomenieme 1. septembra. Rómovia z farnosti Jarovnice si pripravili divadelné pásmo zo života Anny Kolesárovej, ktoré hovorilo o posledných chvíľach jej života, kedy sa rozhodla zvoliť radšej smrť ako hriech.

Túto myšlienku následne rozvinul ďalší hosť púte, rektor pastoračného centra Anny Kolesárovej, Pavol Hudák. Svojim svedectvom poukázal na hodnotu ženy. Na to, aké krásne a dôležité je zachovať čistotu vo vzťahoch a akú obrovskú hodnotu predstavuje panenstvo. Vrcholom púte Rómov bolo samozrejme liturgické slávenie.

Tento rok sa ho zúčastnili až dvaja otcovia biskupi. Košický arcibiskup a predseda Rady pre Rómov a menšiny pri KBS, Bernard Bober a ako hlavný celebrant spišský diecézny biskup, Štefan Sečka.

Príhovor mal tento rok riaditeľ pastoračného centra Rómov v Čičave, Martin Mekel. Chcel v ňom poukázať predovšetkým na Božiu spravodlivosť:

„Často zdôrazňujeme Božie milosrdenstvo, ktoré je obrovské a úžasné. Ale vidíme, že ľudia ho nevedia uchytiť a skutočne získať. A tak chcem hovoriť o spravodlivosti, lebo bez nej nepochopíme Božie milosrdenstvo a jeho veľkosť. Vnímam, že Rómovia potrebujú porozumieť aj tejto téme. Aby sme nešli len po povrchu, ale usilovali sa žiť spravodlivo a čestne pred Bohom aj pred ľuďmi.“

Už o dva týždne sa začne v Košiciach s výstavbou hlavného oltára uprostred štadióna Lokomotíva, ktorý bude slúžiť počas liturgickej slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej.

Novinári, ktorí chcú monitorovať priebeh slávnosti  1.septembra, sa potrebujú akreditovať.  Každý žiadateľ o akreditáciu musí vyplniť akreditačný formulár, ktorý nájde na oficiálnej stránke Košickej arcidiecézy:  http://www.ke-arcidieceza.sk/press/

Prvého septembra sa brány štadióna otvoria už o 6.00 hodine ráno, aby sa na slávnosť mohli dostať aj tí, ktorí nie sú zaregistrovaní , ale chcú sa zúčastniť. Je potrebné prísť včas. Na samotnej ploche ihriska  budú vytvorené jednotlivé sektory pre účastníkov. Zapĺňanie jednotlivých sektorov budú usmerňovať dobrovoľníci. Pre všetkých , ktorí sa chystajú prísť na slávnosť blahorečenia autom, sú pripravené záchytné parkoviská pri OC TESCO a OBI  (zo smeru od Prešova) a  pri OC OPTIMA (pre prichádzajúcich po Moldavskej ceste). Zo záchytných parkovísk bude zdarma  premávať kyvadlová doprava priamo pred štadión.  Doprava v centre mesta a okolo štadióna bude obmedzená a riadená políciou. Odporúčame  sa týmto miestam vyhnúť a parkovať na záchytných parkoviskách. Kedže k dnešnému dňu je registrovaných vyše 17 tisíc ľudí , viac než 200 autobusov a spolu tisíc rehoľníkov a kňazov , je potrebné prísť pred  štadión aspoň  hodinu pred slávnosťou, čiže o 9.00 hodine , aby sa každý dostal včas na určené miesto . Pre imobilných pútnikov na invalidnom vozíku s preukazom ZŤP  s ich sprievodnou osobou bude v areáli štadióna vyhradená osobitná zóna so vstupom z Kavečianskej cesty.  Osobitná zóna je aj pre nepočujúcich a slabozrakých.

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie si osobitým spôsobom uctievajú bratia Dominikáni v Košiciach. Tunajší pútnický chrám v tento deň oslavuje svoje patrocínium a okrem toho sa v chráme na základe duchovného pričlenenia k pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme zvlášť slávia mariánske sviatky. Ako uviedol prior košického konventu Marián Slavomír Hovanec: Titul baziliky Santa Maria Maggiore sa slávi na sviatok Panny Márie Snežnej 5. augusta. 15. augusta slávi zase svoje patrocínium náš chrám. Je to teda dobrý čas, aby sme ho vyplnili duchovným programom od jednej slávnosti po druhú. Preto sme tento rok konali duchovnú obnovu. Pozývali sme si každý deň kazateľov z okolitých farností, ktorí veriacich obohatili svojimi príhovormi a posilnili nás všetkých vo viere.“  Mariánsky duchovný program vyvrcholil v samotný deň slávnosti 15. augusta. Do dominikánskeho kostola  Nanebovzatia Panny Márie zavítal košický arcibiskup Bernard Bober.

Vo svojom príhovore sa  zameral na Pannu Máriu, ktorá je znamením. Znamenie, ktoré nás vždy pozýva k obráteniu. „Mária nikoho nenaháňa a nenúti ľudí chodiť do kostola, ako to často robíme my kňazi. Nie, ona svojim materským spôsobom pozýva k Bohu. Prameňu šťastia a istoty. Jej úlohou je v každom národe a v každom čase povzbudzovať k dôvere v Boha a obracať srdcia a oči ľudí tým správnym smerom. Toto je znamenie z neba, ktoré nám bolo dané a ktoré má svoju silu.„  Arcibiskup Bernard Bober zároveň počas slávnosti vložil do kópie ikony Salus populi romani – populi cassoviensis prsteň požehnaný Svätým Otcom Františkom.

Spomínanú kópiu ikony Salus populi romani – populi cassoviensis zhotovil dominikán Kristián Martin Šalomon a 28. apríla tohto roku ju požehnal J. E. Mons. Cyril Vasiľ SJ – sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. Ikona je vystavená v chráme a zvýrazňuje puto dominikánskeho kostola a Rímskej baziliky.

V nedelu  19. augusta sa uskutočnila v mariánskom diecéznom sanktuáriu v Gaboltove celoslovenská púť mužov.

Ani  v tohoročnom programe nechýbalo katolícke spoločenstvo    Marana Tha , ktoré svojími  chválami, modlitbou príhovoru a svedectvami je v pozadí všetkých šestnátich  doterajších pútí   mužov.

„Túžim , aby každý jeden z nás tu zažil, že Boh je naozaj ten, čo miluje, aby každý zažil  dotyk Jeho lásky. Až ked sa ma Boh dotkol, až vtedy som zistil, že nemusím mať veci pod kontrolou, že je tu niekto, komu na mne záleží a túži po tom, aby som robil to, čo on chce, a vtedy budem šťastný a nebudem sa musieť ničoho báť“, pripomenul vo svojom osobnom svedectve Peter Štupák.

Púť mužov je podľa pátra Martina Huka, gaboltovského farára , vyvrcholenim hlavných púti, ktoré sú každoročne v Gaboltove so širokou ponukou kazateľov a speváckych zborov.

„Je to pre mňa povzbudením , lebo sú tu ludia, ktorí to chcú robiť. Nemusím nikoho  presviedčať a každý, kto prichádza na púť, môže nájsť to svoje miesto, ktoré mu môže pomôcť, a  požehnanie a silu, ktoré načerpá, môže zaniesť domov.“ V rámci projektu cezhraničnej spolupráce  plánujú podľa farára Martina Huka nielen dokončenie vonkajšej rekonštrukcie kostola a jeho okolia, ale aj obnovu pútnického  areálu s novým prísteškom.

Katechézu  na tému  Prišiel som zmeniť  seba  cez spoluprácu  Ducha sv. a  Pannu  Máriu,  mal kňaz a predstavený občianskeho združenia Inštitút Krista Veľkňaza o. Marián Kuffa. „Veľa  ľudí  je  dnes narušených, smutných, depresívnych  a pritom tak dobre sme sa nikdy nemali.  Prečo? Nehľadajú  Krista. Riešením je Kristus bez nenávisti . Neprestaňme hľadať, prosiť  a namáhať sa telom, intelektom a dušou. Muž má byť razantný  s láskou v jadre. Ježiš dal  ženu  za rovno mužovi, muži a ženy sú rovnocenní partneri a extrémny feminizmus je  masová pasca na ženy.“

Záver púte patril Eucharisticej slávnosti s arcibiskupom Bernardom Boberom. Ten vo svojej homílii pripomenul významného uhorského kráľa sv. Štefana, ktorý radil a odporúčal svojmu synovi, aby zachoval predovšetkým katolícku vieru  a bol príkladom pre všetkých a vo všetkom sa opieral o nábožnosť  a bol naklonený nielen rodine a príbuzným, ale ku  všetkým, ktorí k nemu  prídu. „Lebo skutky lásky ťa privedú k najvyššej blaženosti. “ V závere arcibiskup Bober poukázal na to, že náš svet má svojich bohov a ideologické konštrukty a veci, pred nedávnom normálne, sa stali nenormálne a veci proti rozumu sa vyzdvihujú ako najvyššia čnosť. Putovať, veriť, navštevovať bohoslužby sú dnes nepopulárne . „Viera pozerá ďalej, nezostáva pri lacnej kráse, dočasnej fyzickej sile, pri pôžitku či bohatstve. Otvára nám nebo, vedie nás k šťastnému životu a navádza nás na perespektívu  večnosti. Úloha nás mužov je oživiť túto vieru v srdciach iných. Viera je silnejšia než hriech a spolu s láskou mocnejšia než smrť.“

Srdečne Vás pozývame na mariánske pútnické miesto blízko Košíc, k odpustovej slávnosti, ku cti Narodenia Panny Márie, v Malej Vieske. Odpustová slávnosť sa uskutoční v sobotu a v nedeľu 8.- 9. septembra 2018.

Program:

Sobota 8.9.2018
17:00  Modlitba posvätného ruženca
18:00  Svätá omša (dp. Pavol Hudák – rektor Domčeka Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, účinkuje spevácky zbor z Kostolian nad Hornádom)
19:15  koncert kapely KOČIŠ band
20:30  Adorácia (dp. Aurel Halajčík a mládež z farnosti Košice – Furča)
21:30  Krížová cesta
22:30  Mládežnícka svätá omša (dp. Michal Lacko – kaplán Humenné, účinkuje mládežnícky zbor farnosti)

Nedeľa 9.9.2018
08:00  Farská svätá omša (dp. Stanislav Stronček)
09:00  Modlitba Slávnostného posvätného ruženca
09:45  pásmo piesní v podaní Zboru sv. Joachima a sv. Anny zo Šarišských Bohdanoviec
10:30  Slávnostná svätá omša  (J. E. Mons. Marek Forgáč, pomocný biskup, účinkuje Zbor sv. Joachima a sv. Anny zo Šarišských Bohdanoviec)

Dlho očakávaný program slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej sa začal dnes  večernou vigíliou v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Začiatok patril  modlitbe Svätého ruženca, ktorý sa modlila mládež z Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.  O 18.00 bola  svätá omša, ktorú slúžili otcovia biskupi a množstvo kňazov.

Veriacich v naplnenej  katedrále a pri obrazovke pred katedrálou privítal arcibiskup Bernard Bober. Zdôraznil, že táto  noc je vigíliou, bdením, aby sme neboli len turisti, ale skutoční pútnici, pretože slávnosť, ktorá nás čaká nás má priviesť k rozhodnutiu, že sa oplatí byť dobrým a v niektorých chvíľach až hrdinským. Hlavným celebrantom svätej omše a kazateľom bol pomocný košický biskup Marek Forgáč.

Ten vo svojej homílii okrem iného hovoril o posledných slovách Anky Kolesárovej. Ježiš, Mária, Jozef! Tieto posledné slová hovoria, aký bol celý jej život.  Anka ho mala nastavený správne. Ako ďalej uviedol biskup Forgáč: „ Určite bolo veľa príbehov, ako ten Ankin. Nevieme prečo práve tento je Božou prozreteľnosťou v centre  pozornosti. To vie dobrý Boh. Chceme však prostredníctvom príbehu Anky pamätať na všetky príbehy, kde zlo ubližuje dobru. Tento príbeh upriamuje pozornosť na život tu a teraz. Aby sme boli bdelí a aby sme v pravej chvíli vedeli správne a intuitívne reagovať na všetko, čo útočí na dobro, na krásu a na čistotu srdca.“

Po sv. omši program s Ankou na kolenách  pokračoval duchovno poetickým pásmom tvorivej skupiny Poetica Musica a na záver bolo Eucharistické požehnanie.

O násilí a kráse
Beatifikácia Anny Kolesárovej – vigília, košická katedrála  31.8.2018
Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup

Pred nejakým časom uverejnili na internete zvukový záznam z čiernej skrinky jedného lietadla, ktoré sa zrútilo. Boli to posledné okamihy pred pádom, pri ktorom všetci zahynuli. Na zvukovom zázname bolo počuť stresovú komunikáciu medzi pilotmi, ktorá bola plná vulgarizmov a  nadávok. S týmito slovami skončili svoj pozemský život.

Spomínam si aj na jednu situáciu, keď ma zavolali do nemocnice zaopatriť zomierajúceho človeka. Upozornili ma, že dlhé obdobie počas života neprijímal sviatosti. Keď som k nemu prišiel, už veľmi nemohol rozprávať. Opýtal som sa ho, či mu môžem vyslúžiť sviatosti. Z posledných síl vyslovil jedno rázne „nie“. To bolo asi posledné slovo jeho života.

A spomínam si aj na jednu pani, ktorá mi hovorila o svojom manželovi, ktorý ju predišiel do večnosti. Keď ho raz navštívila v nemocnici, kde ležal, rozlúčili sa s tým, že jej povedal: „Ľúbim ťa!“ Ona tomu veľmi nerozumela, veď v tomto veku brali lásku ako samozrejmosť. No potom, ako odišla, jej zavolali, že jej manžel skonal. Boli to jeho posledné slová.

A dnes sme sa tu stretli kvôli mladej, jednoduchej a nám veľmi dobre známej dievčine. Žila krátko a nevieme o nej až tak veľa. No okrem iného vieme, že jej posledné slová boli: „Ježiš, Mária, Jozef“ a s týmito slovami zomrela v náručí svojho otca. Anka Kolesárová, mučenica čistoty.

Ktosi povedal, že dokonalosť života sa prejavuje aj v dokonalosti dokonania. Akoby v posledných okamihoch života sa prejavil celý život človeka. Akoby nám posledné vyrieknuté slová navrávali, aký bol celý život.

V ostatných dňoch sa v médiách a na sociálnych sieťach rozprúdila veľká diskusia o Anke a o momente jej smrti, keď sa nepodvolila vojakovi, ktorý ju zastrelil; o tom, či mala alebo nemala na výber, či v poslednej chvíli bolo času na rozhodovanie alebo išlo o automatickú reakciu. Práve preto som rád, že na dnešný deň pripadá evanjelium, v ktorom je reč o posledných okamihoch pozemskej púte a o možnosti rozhodovania sa. Pred chvíľkou sme počuli podobenstvo o desiatich pannách, ktoré s lampami čakali na ženícha. Múdre si vzali olej do lámp, hlúpe nie (Mt 25,1-13). Vidíme ich dokonca zobrazené aj tu, na hlavnom oltári košickej katedrály.

Evanjelista Matúš nazýva múdre panny ako tie, ktoré boli pripravené a po príchode ženícha sa mohli radovať na svadobnej hostine. Hlúpe panny boli nepripravené a po príchode ženícha ostali neakceptované, smutné. Použijúc slová z iného podobenstva by sme mohli povedať, že im ostali oči pre plač a zuby na škrípanie…

Toto podobenstvo, hoci hovorí o kľúčovom momente v závere života, upriamuje pozornosť na to, čo sa dialo predtým – teda príprava alebo zanedbanie prípravy; a čo sa bude diať potom – teda radosť alebo smútok. V tomto svetle chápeme samotnú udalosť konca pozemského putovania. A tak je to aj s inými udalosťami života – či je to narodenie človeka, nejaké životné rozhodnutie (napríklad vstup do manželstva) alebo aj smrť človeka. Oveľa viac pochopíme, keď si všimneme, čo bolo predtým, a čo nasledovalo potom.

Keď napríklad spätne uvažujeme o sobáši dvoch mladých ľudí, ten samotný okamih má v sebe veľkú silu, ale oveľa viac pochopíme, keď si uvedomíme, čo bolo predtým, aký viedli život a ako sa na to pripravovali. A ešte viac pochopíme, keď si uvedomíme, čo bolo potom – či v ich spoločnom živote bola radosť alebo či to bol smútok, plač a škrípanie zubami…

Pozrime sa teda, čo bolo predtým, než sa udial kľúčový moment v živote Anky. Slová „Ježiš, Mária, Jozef“, ktoré v poslednej chvíli vyslovila, ukazujú na jej život. Posledné okamihy sú často výsledkom celého života. Ako to vidíme v podobenstve o pannách: hlúpe panny si chceli vziať olej od múdrych, ale tie im ho nedali. Niekto by mohol povedať: „Aké sú tie múdre panny sebecké, egoistické, nemyslia na druhých…“

Ale evanjelista Matúš chce podčiarknuť inú dôležitú vec. V posledných okamihoch sa totiž už neobchoduje, tam sa už nekupčí. Nemožno si povedať, že si budem žiť, ako sa mi zachce a v poslednom okamihu života to nejako „zobchodujem“, aby som bol spasený. Pápež Benedikt XVI., keď medituje nad podobenstvom o desiatich pannách, vraví: „Bdelosť, to nie je opustenie prítomnosti, špekulovanie nad budúcnosťou a zabudnutie na aktuálne povinnosti. Naopak, bdelosť znamená tu a teraz konať, čo je správne…“

Aj okamih Ankinej smrti poukazuje na jej život. Jej reakcia bola intuitívna, prirodzená, citová. Áno, mala správne nastavený citový život a ten ešte posilnený sviatostným životom – tesne pred samotnou udalosťou, ale aj nepretržite počas jej krátkeho života. Hovoria nám o tom mnohé svedectvá, ktoré sa zachovali. Nepotrebujeme preto špekulovať, ako to v poslednej chvíli bolo, ako to mohlo byť alebo ako to malo byť. Zamerajme sa na jej život a aj na svoj vlastný.

Život nie je ľahký, lebo tu existuje dobro povedľa zla. Sú to práve témy evanjelistu Matúša, ktorý spomína nielen múdre panny povedľa hlúpych, ale aj kúkoľ povedľa pšenice (Mt 13,24-30), zlé a dobré ryby chytené v jednej sieti (Mt 13,47-50), čistých i špinavých ľudí za jedným stolom na svadobnej hostine (Mt 22,1-14)… Jednoducho tu, na zemi dobro existuje povedľa zla. Okrem ľudí dobrej vôle tu vždy budú aj pokušitelia či agresori, či už v rúchu špinavého opitého vojaka alebo aj rafinovaní a navonok príťažliví.

A práve ako dôsledok tejto interakcie medzi dobrom a zlom život píše veľa dojímavých príbehov. Určite bolo aj veľa takých príbehov, ako je príbeh Anky. Nevieme, prečo práve tento je Božou Prozreteľnosťou v centre našej pozornosti, to vie dobrý Boh. Chceme však prostredníctvom príbehu Anky pamätať na všetky príbehy, kde zlo ubližuje dobru, kde hlúposť zraňuje múdrosť.

Chceme pamätať na všetkých tých, ktorí pre svoju krehkosť prichádzajú o život. Ba i na tých, ktorí pre svoju krehkosť prichádzajú o čistotu. Chceme pamätať a modliť sa za tých, ktorí napriek násiliu, ktorému boli vystavení, prijali dieťa do svojho života a vychovávajú ho. Chceme si uctiť tých a modliť sa za tých, ktorí žijú trpký život popri násilníkoch a agresoroch a nepoznajú cestu oslobodenia. Chceme povzbudiť tých, ktorí neupadajú do používania vulgarizmov urážajúcich najcitlivejšie sféry života človeka. Chceme sa modliť za tých, ktorí chránia slabých pred dvojzmyselnými urážkami a obťažovaním, ako to nedávno v Bratislave urobil cudzinec, ktorý kvôli tomu prišiel o život. Chceme sa modliť nielen za tých, ktorí sú vystavení pokušeniu typu špinavého opitého vojaka, ale aj za tých, ktorí odolávajú pokušeniam zvodných mužov a žien a tak si chránia čistotu, chránia manželstvo, chránia rodinu. Áno, tento príbeh upriamuje pozornosť na život – tu a teraz. A chceme ho žiť tak, aby sme boli bdelí, aby sme v pravej chvíli vedeli správne a intuitívne reagovať na všetko, čo útočí na dobro, krásu a čistotu srdca.

No pozrime sa nielen na to, čo bolo predtým, ale aj na to, čo nasledovalo potom. Ankin príbeh jej smrťou nekončí. Niekoľko desaťročí sa o Ankinom príbehu nesmelo rozprávať, lebo agresorom bol ruský vojak a bola to práve ideológia z východu, ktorá nás na dlhý čas umlčala. Ale semeno klíči a rastie. Po príchode slobody „vyklíčil“ tento príbeh a mnohí ľudia, predovšetkým mladí, začali putovať na miesto jej hrobu. Sám som bol toho svedkom, mnohokrát. A nebolo to miesto plaču a škrípania zubami. Boli to predovšetkým radostné stretnutia, púte radosti. Jej hrob sa stal prameňom úprimnej radosti.

Človek prirodzene túži po radosti. Je tu niekto, kto netúži po radosti? Ak by tu niekto taký bol, bolo by to zvláštne, abnormálne, lebo človek prirodzene túži po skutočnej radosti. Prečo toľkí mladí prichádzali na miesto jej hrobu a nikto ich k tomu nenútil? Prečo sme toľkí prišli dnes na toto slávenie a nik nás k tomu nenútil? Nijaká povinnosť, nijaký zvyk, nijaká formálnosť… Pretože túžime po ideáloch, priťahujú nás hodnoty ako je hodnota zbožnosti, hodnota lásky, hodnota čistoty… A v týchto hodnotách sa ukrýva radosť, nie v neviazanom živote.

Evanjelista Matúš písal svoje evanjelium pre prvokresťanské komunity, do ktorých sa dostávali mnohí konvertiti, ktorí zanechali hýrivý život a obrátili sa. Medzi nimi bol však rozšírený názor, že Ježišov finálny príchod je už blízko a čoskoro príde na konci sveta. Ale tento okamih nejako neprichádzal, a tak mnohí netrpezliví neboli vytrvalí a vracali sa naspäť k svojmu hriešnemu a neviazanému životu. Preto Matúš vložil do kompozície svojho evanjelia Ježišovo podobenstvo o múdrych a hlúpych pannách, aby povzbudil k vytrvalosti.

A tak nám chce povedať, že opravdivá radosť nie je v radovánkach, v zhýralom a neviazanom živote. Mnohí ľudia to dobre vedia, hoci to nechcú otvorene priznať, ale zhýralý život bez obmedzení, predovšetkým ak ide o čnosť čistoty, v konečnom dôsledku vedie k plaču a škrípaniu zubami – či už tu na zemi alebo potom vo večnosti. Koľkí by o tom vedeli vydať svedectvo… Ako aj sv. Augustín, ktorý keď hodnotil svoju hriešnu minulosť, napísal vo svojich vyznaniach: „Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si, Pane, stvoril…“ Áno, hriech je násilím na kráse a je ošklivý.

No evanjelista Matúš nám Ježišovými slovami chce povedať, že sa oplatí byť vytrvalý, prinášať obetu. Lebo opravdivá radosť je, keď žijeme ideál, keď žijeme hodnoty, pre ktoré sa oplatí trpieť ba aj zomrieť. Ankin príbeh je príbehom medzi ošklivým vrhaním sa na krásu stvorenia na jednej strane a úprimnou radosťou z čistej krásy na strane druhej. Mnohí ľudia prirodzene cítia, čo je ošklivé a čo skutočne radostné, ale nedokážu sa odhodlať pre nasledovanie hodnotných ideálov. No my môžeme byť posilnení sviatosťami a tak byť pripravení na bežné, ale aj na kľúčové okamihy nášho života, ako to bolo v príbehu Anky.

Tak, ako nám evanjeliové podobenstvo o múdrych a hlúpych pannách predkladá päť pozitívnych príkladov a päť negatívnych príkladov, tak aj vo svete a v našich životoch stretáme pozitívne i negatívne vzory, príklady, ideály. Prečo by sme sa mali obracať na tie negatívne a imitovať ich?

Zacitujem vám reakciu jednej mladej dievčiny na našu slávnosť blahorečenia. Píše: „Prepáč, Anka, nemám k tebe zatiaľ žiadny vzťah. Viem len, že takých dievčat a žien, ako si ty, bolo počas vojny veľa. Trpeli od vojakov na obidvoch stranách frontu. Ale je dobré, že sa predkladáš ako vzor čistoty práve teraz. Ak sa dnešného mladého človeka opýtaš, či je ešte čistý, najprv sa pozrie na svoje tričko, či je čerstvo vypraté a potom ťa ohúri odpoveďou, že sa ráno umýval. Pojem čistota sa scvrkol. Ale pojem morálnej čistoty treba v našom národe oživiť. A nielen u tých mladých… Možno nám v tom pomôžeš aj ty, naša nová blahoslavená…“

Vidíte, človek to prirodzene cíti… Nevieme, prečo je to práve tento príbeh, to vie dobrý Boh. Ale vieme, že priniesol veľa radosti do života mnohých ľudí, najmä mladých. Nechajme sa teda osloviť týmto jednoduchým príbehom. Nie je to príbeh ako nejaká policajná zápletka na pokračovanie a nie je to ani nejaká telenovela. Toto je príbeh o jednoduchosti, zbožnosti, bdelosti a morálnej čistote.

Nech nás teda tento príbeh osloví, aby v našich životoch neboli hrubé slová, ktoré urážajú najcitlivejšie sféry ľudského života, ale aby sme s úctou pristupovali ku stvorenej kráse až do poslednej chvíle našej pozemskej púte.

Nech nás tento príbeh osloví, aby sme v každej situácii vedeli povedať sviatostnému životu „áno“ a aby sme mali tú milosť byť sviatosťami posilnení aj na konci našej pozemskej púte, aby sme boli pripravení a bdelí.

Nech nás tento príbeh osloví, aby sme sa ošklivo nevrhali na stvorenú krásu, ale aby sme vedeli úprimne a čisto milovať a možno aj v poslednej chvíli svojho života vysloviť: „Ľúbim ťa! Mám ťa rád!“ – či je to Bohu alebo našim drahým okolo nás.

Nech nás tento príbeh osloví, aby nás sväté mená Ježiš, Mária a Jozef sprevádzali až do Otcovského náručia.

Na najvýznamnešiu udalosť katolíckej Cirkvi na Slovensku  v tomto roku sa zišlo tridsaťtisíc účastníkov . Blahorečenie Anny Kolesárovej  sa uskutočnilo na košickom  štadióne  1. septembra o 10.00  hodine dopoludnia . Na blahorečení sa zúčastnilo  viac ako 600 kňazov, 650 rehoľníkov a 30 biskupov. Oltár zdobilo 10 000 ruží.

Po úvodnom pozdrave J. Em. Kardinála Giovanniho Angela Becciu ,prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, delegáta pápeža Františka, ktorý slávnosti predsedal,

košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober a postulátor procesu dp. Marek Ondrej prišli pred kardinála a požiadali, aby sa pristúpilo k blahorečeniu Božej služobnice Anny Kolesárovej.

Potom postulátor procesu prečítal životopisný profil Božej služobnice.

Následne kardinál prečítal Apoštolský list. „ Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade

s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť

prianie nášho brata Bernarda Bobera, košického arcibiskupa

– metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej

službe a mnohých veriacich. 

Nech sa teda ctihodná Božia

služobnica Anna Kolesárová, panna a mučeníčka, ktorá z lásky

ku Kristovi statočne bránila svoju ženskú dôstojnosť až po

vyliatie svojej krvi, nazýva odteraz blahoslavenou. 

Dňom jej oslavy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré

stanovuje právo, 20. november. 

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

V Ríme u svätého Petra dňa 22. augusta v roku Pána 2018,

v šiestom roku nášho pontifikátu.

František“

Po hudobnom predele Hallelujah, Amen , odhalili obraz novej blahoslavenej.

V slávnostnom sprievode priniesli jej relikvie v relikviári v tvare srdca a položili ho vedľa oltára na pripravený podstavec a ozdobili ho kvetmi.

Hlavný relikviár incenzoval košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober.

Košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober a postulátor Marek Ondrej predstúpili pred kardinála G.Angela Becciu, aby poďakovali jemu a svätému otcovi za blahorečenie.

Kardinál odovzdal arcibiskupovi a postulátorovi kópiu Apoštolského listu.

Homiliu kardinala J. Em.  Giovanniho Angela Becciu v slovenčine preniesol košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč

Životopisný profil Anny Kolesárovej, ktorý sme si práve vypočuli, v nás vyvolal pocity pohnutia a obdivu. Anna bola upevnená a dobre vychovaná otcom i matkou, ktorí ju svojimi poučeniami a príkladom naučili voliť si skôr Boha ako iné veci.  Ako  šestnásťročná sa nachádzala pred tragickou dilemou: zostať nažive alebo zomrieť. Zostať nažive znamenalo poddať sa násilným inštinktom vojaka sovietskej armády a zradiť vlastné svedomie. Smrť by ju, naopak, priniesla čistú do náručia Boha, ktorého sa naučila nadovšetko milovať. Pred očami otca ju smrť zastihla večer 22. novembra 1944. Bola zavraždená, pretože kládla odpor, a pre vytrvalosť pri obrane svojej telesnej integrity a čnosti čistoty.

Toto boli dôvody, pre ktoré Anna bola zavraždená. Byť hrdinom, a o to viac stať sa svätým, sa nedá dosiahnuť improvizovaním. Anna Kolesárová dospela k mučeníctvu vďaka silnému duchovnému životu, ktorý sa v nej upevňoval každodennou modlitbou a prijímaním sviatostí. Jej viera ju urobila silnou a odvážnou, aby bez váhania prijala mučeníctvo. Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim, a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty. Blahorečenie Anny Kolesárovej znovu potvrdzuje hodnotu čistoty ako životného ideálu, ktorý keď sa prežíva ako radostné darovanie sa Pánovi a bratom, «spôsobuje neodolateľné a sľubné čaro» (Pio XII., 24 giugno 1950).

V histórii Cirkvi nie je mladá Anna Kolesárová jediná, ktorá dosiahla úctu na oltári preto, lebo mučeníctvom bránila svoju čistotu. Spontánne nám myšlienky zaletia k Márii Goretti, svätorečenej pápežom Piom XII. v roku 1950. Aj ona bola obeťou slepej žiadostivosti muža. Už v prvých kresťanských časoch nachádzame dvanásťročnú svätú Agnesu, ktorá sa stala obrazom panny mučeníčky. Mohli by sme spomenúť mnohé rovesníčky blahoslavenej Anny, ako napríklad dvanásťročnú Albertinu Berkenbrock, zavraždenú 15. júna 1931 v Brazílii, alebo dievčatá z Talianska ako blahoslavenú Antoniu Mesina zo Sardínie, zavraždenú 17. mája 1935; blahoslavenú Pierinu Morosini z Bergama, zavraždenú v roku 1957, či Božiu služobnicu Santu Scorese z Bari, zavraždenú ako 23-ročnú. Mučeníctvo panenstva takto i naďalej svedčí o sile lásky Boha a lásky k Bohu, tej lásky, ktorá vždy prevyšuje zlobu človeka.

K mučeníctvu Anny Kolesárovej došlo v násilnom kontexte druhej svetovej vojny. Dnes sme od vojny dosť časovo vzdialení. Európa prežíva pokoj viac ako 70 rokov. Nemôžeme však zabudnúť ani na to, že jednota Európy bola budovaná aj vďaka mnohým verným Kristovým učeníkom, ktorí trpeli a zaplatili životom za vernosť ideálom Evanjelia. Je veľa príbehov viery, ktoré podobne ako príbeh dievčaťa Anny ukrývajú bolestné osudy mnohých neobyčajných postojov. Tie nie sú zapísané v historických knihách, ale majú byť príkladom pre tých, ktorí považujú Európu iba za abstraktnú realitu, ktorú netvoria osoby, čo verili a veria v hodnoty, ktorých sa nemožno zrieknuť. Mladá Anna svojím mučeníctvom dosvedčila, že proti zlu, násiliu a nespravodlivosti je možné postaviť dobro. Anna zlo premohla dobrom ukrytým vo svojom vnútri ako vzácny poklad. V ten osudný večer, plný bolesti a plaču otca, svedka vraždy svojej jedinej dcéry, vyhrala vzácna perla nazývaná čistota

Aj keď žijeme v mieri, nemôžeme zabúdať, že mnohé krajiny sú zmietané vojnou a poznajú zverstvá zažité v minulosti v našej Európe. Koľké deti a ženy sú aj dnes objektom násilia! Dokonca znásilnenie považované za vojnovú zbraň ostáva nepotrestané a nie je uznané ako zločin voči ľudskosti. Koľko násilia sa koná na ženách aj v dnešnej civilizovanej Európe, kde sa rozmáha vraždenie žien a telo ženy je často objektom nedôstojného obchodovania s ľudskou bytosťou!

Týmto blahorečením Cirkev prehlasuje, že čistota si aj v tejto dobe zachováva svoju príťažlivosť. Vy ste toho svedkami! Bola to práve skupina vašich študentov, ktorí po tom, čo sa oboznámili s príbehom Anny, sa v roku 1999 rozhodli putovať na miesto, kde žila. Zo strachu z ďalšieho násilia sa v roku 1944 uskutočnil tajný pohreb bez prítomnosti kňaza. No život je viac ako smrť. Svedectvo Anny sa dostalo až k nám a mnohí, zvlášť mladí, v tejto mladej mučeníčke objavili krásu obetovaného života z vernosti Kristovej láske.

Anna sa nebála darovať Kristovi vlastný život, aby chránila vzácny poklad svojej čistoty a stala sa tak, ako dosvedčuje jej vtedajší farár: hostia sanctae castitatis – obeť svätej čistoty. Blahoslavená Anna našla poklad a aby ho získala, odovzdala všetko, čo mala: vlastný život. Pápež František pri príležitosti Svetových dní mládeže v Krakove v roku 2016 mladým povedal: «Kde je váš poklad? Na aký poklad je zamerané vaše srdce? Áno, naše srdcia môžu priľnúť ku skutočným alebo falošným pokladom. Môžu nájsť autentické spočinutie alebo môžu ochabnúť a stať sa záhaľčivými a otupenými. Najvzácnejšie dobro, ktoré môžeme v živote mať, je náš vzťah s Bohom.  Ste o tom presvedčení? Ste si vedomí neoceniteľnej hodnoty, ktorú máte v Božích očiach?» Anna bola o tom presvedčená. A pápež pokračoval: «Viete, že ste Ním milovaní a bezpodmienečne prijatí takí, akí ste?». Anna to vedela. «Obdobie mladosti», znova dodáva pápež, «je obdobím rozkvitnutia veľkého citového bohatstva prítomného vo vašich srdciach, hlbokej túžby po skutočnej peknej a veľkej láske. Koľko sily je v schopnosti milovať a byť milovaný? Nedovoľte, aby táto vzácna hodnota bola falošná, zničená či zneuctená» Anna to nedovolila.

Tým, že si volila smrť, a nie zradu skutočnej lásky, sa v Anne naplnili Kristove slová vyslovené na hore Blahoslavenstiev: «Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha» (Mt 5, 8). Áno, Anna videla Boha! A kontemplovala ho tvárou v tvár v radosti raja. Všetci sme si vedomí toho, ako je nevyhnutné chrániť to, čo je stvorené, pracovať pre čistotu ovzdušia, vody či jedla.  Podobne, a zrejme ešte aj viac, je potrebné chrániť čistotu toho, čo máme, a je to omnoho vzácnejšie: naše srdcia a medziľudské vzťahy.

Drahí bratia a sestry, nech sa svedectvo blahoslavenej Anny stane silne atraktívne po duchovnej aj ľudskej stránke. Zvlášť sa obraciam na vás, drahí mladí, aby som vám pripomenul, že Cirkev má vo Vás veľkú dôveru, do vás vkladá nádej, že sa rozvinie nanovo kresťanská komunita a obnoví sa spoločnosť. Kvôli vám bola pápežom Františkom zvolaná Synoda, aby sa dala odpoveď na vaše očakávania Cirkvi, ktorá by mala byť viac autentická a evanjeliová. Potrebujeme to! Podľa príkladu a na príhovor blahoslavenej Anny usilujte sa žiť Evanjelium každý deň, tak v ľahkých, ako aj náročných situáciách. Blahoslavená Anna nás učí, že sa oplatí všetko znášať pre Krista, a to vždy bez kompromisov s vlastným svedomím.

Prekonávajte ťažkosti života a zachovajte si čisté srdce. Povedal by som: srdce bohaté na lásku, vždy ochotné darovať sa a byť pozorné k potrebám iných, zvlášť najslabších a chudobných. Prijmite do vášho srdca Ježišovo Slovo a nechajte sa ním pretvárať: iba Kristus nás môže naučiť skutočne milovať, lebo On je Láska. Nemajte strach zo seba samých. Aj po páde nám Kristovo odpustenie pomáha znovu s odvahou kráčať. Jeho milosrdná láska uzdravuje každé zranené srdce a napĺňa ho skutočnou radosťou, aby sme boli vo svete autentickí svedkovia Božieho kráľovstva. Nech svedectvo Anny, mučeníčky čistoty, povzbudí aj vás, žijúcich v manželstve, k prežívaniu krásy nerozlučiteľného a verného spoločenstva. Dobro premôže každé zlo a s Kristom sa prekoná každá manželská kríza.

Drahí bratia a sestry, najväčšie dobro, ktoré v živote môžeme mať, je náš vzťah s Bohom. Hľadiac na mučeníctvo mladej Anny, dcéry tejto milovanej zeme a miestnej Cirkvi, prosme, aby naše srdcia boli priľnuté ku skutočným pokladom kresťanských čností. Aby sme každý deň hľadali najvzácnejšiu perlu, ktorou je Boh. Strážme si čistotu našich sŕdc, aby sme sa stali blahoslavenými a mohli jedného dňa vidieť Boha.

Spoločne volajme: Blahoslavená Anna, oroduj za nás!.

Kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých

Narodil sa v Pattade na Sardínii. Po tom, čo získal doktorát z kánonického práva, začal od mája 1984 pôsobiť ako sekretár v diplomatických službách Svätej Stolice na mnohých nunciatúrach – veľvyslanectvách Svätej Stolice. Miestami jeho pôsobenia boli napríklad Stredoafrická republika, Nový Zéland, Liberia, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Spojené Štáty Americké.

Pápež Ján Pavol II. ho 15. októbra 2001 menoval za nuncia do Angoly a titulárneho arcibiskupa rosellského. O mesiac na to ho preložil na nunciatúru do afrického štátu São Tomé e Príncipe. Na biskupa bol vysvätený dňa 1. decembra 2001 vo svojom rodisku v Pattade na Sardínii. Jeho svätiteľom bol kardinál Angelo Sodano, vtedajší štátny sekretár.

Dňa 23. júla 2009 ho Benedikt XVI. menoval za nuncia na Kube, kde organizoval historickú návštevu pápeža s Fidelom Castrom a jeho bratom. Ten istý pápež ho povolal do Ríma a dňa 10. mája 2011 menoval za podsekretára pre Všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu.

Dňa 31. augusta 2013 ho pápež František potvrdil v tomto úrade a vo februári 2017 ho menoval za svojho špeciálneho delegáta pre Rád tzv. maltézskych rytierov a dňa 20. mája za kardinála. Kardinálsky klobúk prijal 29. júna z rúk pápeža Františka v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.

Kardinál Becciu koncom augusta 2018 prevzal úrad prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, ktorej úlohou je skúmať hrdinskosť čností, prezumované mučeníctvo, či obetu života jednotlivých kandidátov na blahorečenie. Svätorečeniu už blahoslavených predchádza proces skúmania vierohodnosti zázraku. Podľa inštrukcie publikovanej ešte pápežom Benediktom XVI.  je práve prefekt tejto Kongregácie zo samého práva pápežským reprezentantom, ktorý v mene pápeža prečítaním Apoštolského listu podpísaného pápežom, vyhlasuje kandidátov za zapísaných do zoznamu blahoslavených. Spravidla sa to deje v miestnej cirkvi, v krajine odkiaľ nový blahoslavený pochádza.

Prítomnosť kardinála G. A. Becciu na blahorečení Anny Kolesárovej 1. septembra 2018 v Košiciach v pozícii reprezentanta pápeža je so záujmom sledovaná mnohými masovými médiami, a to nielen preto, že je celosvetovo známy ako dlhoročný kariérny diplomat Svätej Stolice, ale aj preto, lebo ide o jeho prvé blahorečenie v úrade prefekta Kongregácie pre kauzy svätých.

Blahorečenie mučenice čistoty Anny Kolesárovej sa zavŕšilo v nedeľu 2. septembra ďakovným Eucharistickým slávením v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.

Toto slávenie bolo  spojené aj s uložením relikvií blahoslavenej Anny Kolesárovej.

Vo svojej homílii košický arcibiskup Bernard Bober vyzdvihol príklad blahoslavenej Anky a reagoval aj na otázky okolo jej blahorečenia.

„Anka bola vyhlásená za blahoslavenú, nielen preto, že sa stala obeťou násilníka, tak ako mnoho iných žien počas druhej svetovej vojny. Všetky  tieto ženy si treba s úctou pripomenúť a všetko násilie na nich spáchané rozhodne odsúdiť! Anku však na oltár vyzdvihol jej vrúcny a živý vzťah s Ježišom Kristom. Bola to čistá láska k Ježišovi, ktorá udržala jej dušu a srdce čisté, v myšlienkach i v skutkoch. Kristus bol v nej, pôsobil v nej, a to nielen 24 hodín od posledného svätého prijímania, ale celé tie roky pred jej zavraždením. Čistú na duši i na tele ju zachovala jej živá viera. Toto prehliadajú tí, čo hodnotia len čisto historické fakty. Ankino dlhodobé puto s Ježišom bolo dôvodom jej okamžitej reakcie nesúhlasu s hriechom rozvášneného vojaka. A hoci jej telo prenikli smrtiace strely a zmenili ju na nepoznanie, zachovala si čistú dušu, a vo chvíli smrti ju odovzdala Ježišovi. Áno, podobne sa zachovali a zomreli mnohé ženy počas vojen, a mnohé z nich boli aj znásilnené a znevažované, ale vyjadrením nesúhlasu si zachovali čisté srdce a nepoškvrnenú dušu.“

Na konci poďakoval rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom Pavol Hudák za dar, ktorý rodiny a mladí dostali v blahoslavenej Anne Kolesárovej. Konkrétne spomenul emeritného arcibiskupa Alojza Tkáča, ktorý poukázal na Ankin príbeh a naštartoval celý proces. Ďalej už zosnulým kňazom – farárovi Antonovi Lukáčovi a jezuitovi Michalovi Potockému, ktorí Anku dobre poznali a vyjadrili presvedčenie, že Anka patrí na oltár.  „Ďakujem všetkým členom komisie v diecéznej aj v rímskej fáze blahorečenia za ich obetavú službu na tomto krásnom diele. Ďakujem všetkým z organizačného tímu blahorečenia za prípravu celých troch dní. A na záver ďakujem Arcibiskupskému úradu v Košiciach, a osobitne nášmu otcovi arcibiskupovi Bernardovi, za sprevádzanie a podporu celého procesu blahorečenia:“ dodal Pavol Hudák.

Slávnostný relikviár blahoslavenej Anny Kolesárovej uložil arcibiskup  na bočnom oltári sv. Jozefa .

Bol vytvorený v Taliansku a vyniká na ňom palmová ratolesť symbolizujúca mučeníctvo a symbol čistoty – ľalia. Medzi nimi v  sklenenej nádobke  je uložená relikvia blahoslavenej Anky.

Na záver košický arcibiskup Bernard Bober vyhlásil pre Košickú arcidiecézu začiatok prípravného roka na veľké Jubileum štyristého výročia  mučeníckej smrti Košických mučeníkov. Od sviatku sv. Ondreja, apoštola, pri celodiecéznych rekolekciách 1. decembra 2018, budú postupne do jednotlivých farností celej arcidiecézy vyslané dva relikviáre s ostatkami Košických mučeníkov, ako aj materiály s formačnými a pastoračnými aktivitami.

Ponúkame na stiahnutie hymnus ku cti bl. Anny Kolesárovej.

Vhodné používať hymnus predovšetkým v deň liturgickej spomienky na blahoslavenú Annu Kolesárovú (20. novembra) pri recitovaní či spievaní liturgie hodín, a tiež aj pri sv. omši o blahoslavenej, s formulárom o panne a mučenici, hlavne v rámci úvodného spevu (introitu), alebo na záver (post conclusionem).

Teologická fakulta v Košiciach KU v Ružomberku v spolupráci s farnosťou sv. Michala, archanjela, v Kurime a Obecným úradom Kurima Vás pozývajú na domácu odbornú konferenciu pod názvom: Otec Jozef Pastir – farár v Kurime (1956-1990).

Od narodenia kňaza Jozefa Pastira (25.3.1918) uplynulo sto rokov. Čas od jeho odchodu však nezmenšuje obdiv a úctu k jeho životu a účinkovaniu. Bol pastierom, celkom obyčajným kňazom s veľkým srdcom, s mladým duchom a typickým humorom, ktorého príklad oslovuje i dnes.

Miesto: Obecný úrad Kurima

Termín a čas: 29. september 2018 o 13.30 h

Garant konferencie: prof. ThDr. Cyril Hišem, dekan TF KU

Sekretár konferencie a prípravy zborníka: Mgr. Júlia Hriceková, ThDr. Radoslav Lojan, PhD.

Informoval: Dekanát TF

Pozývame vás na bioetickú konferenciu, ktorú pripravuje Úrad pre apoštolát ochrany života. Je určená pre lekárnikov, laborantov a študentov farmácie, aby postupne nadobúdali bioetickú formáciu. Tentoraz sa zameriame na problematiku homeopatie.

Konferencia sa uskutoční v sobotu, 13. októbra 2018, v priestoroch Teologickej fakulty v Košiciach (Hlavná 89). Podrobnosti sú uvedené na plagáte.

V prípade záujmu sa treba registrovať na adrese: edilekaren@gmail.com. Obratom pošleme podrobný program a ďalšie nevyhnutné informácie.

Dušan Škurla

koordinátor

plagát:

V septembri otávarame nový ADAŠ. Nový nebude len tým, že to bude nový ročník, ale aj významom skratky. Po novom pôjde o Arcidiecéznu dobrovoľnícku a animátorskú školu. Uvedomujeme si, že rast a formáciu nepotrebujú len animátori, ktorí budú viesť skupinku či spoločenstvo, ale aj tí, ktorí by sa radi dali k dispozícii Božiemu volaniu v inej ako animátorskej službe.

Čo je to vlastne ADAŠ?

Je to formačný a vzdelávací program pre mladých dobrovoľníkov od 17 rokov. Jeho motto znie: „Stať sa zrelým kresťanom ochotným milovať a slúžiť.“

Jedným z cieľov animátorskej a dobrovoľníckej školy je vzdelávanie v oblasti systematickej práce s mládežou v malých skupinách. Zahŕňa aj rozvoj  kompetencií (tímová práca, schopnosť pracovať so skupinou, vedenie tímu, motivácia, komunikácia, osobnostný rozvoj, neformálne vzdelávanie a líderské zručnosti), vďaka ktorým sa môžu osobnostne posúvať vpred a zároveň sa efektívne zapájať do organizovania rôznych aktivít.

Zároveň chceme ponúknuť možnosť viac spoznať a zakúsiť, že Boh je Láska a my sme Jeho milované deti. Rásť v túžbe darovať sa, objavovať a prehlbovať svoje dary, ktorými môžu slúžiť druhým a pochopiť dôležitosť a osvojiť si rôzne formy aktívneho pôsobenia kresťanov vo farnostiach, spoločenstvách a v spoločnosti.

PRIHLÁSENIE

• Prihlásiť sa môže každý, kto do 31.12.2018 dovŕši vek 17 rokov.
• Kurz tvorí 13 víkendov. Víkend prebieha od piatku 18:00  do nedele 12:00 v priestoroch ACM alebo na fare v Hermanovciach pri Prešove.
• Prihlásiť sa je možné do 15.09.2018 prostredníctvom prihlasovacieho formulára.
• Prijímacie pohovory sa uskutočnia 22.09.2018 v priestoroch ACM na Metodovej ulici č. 1 v Prešove.
• Cena jedného víkendu je 18 eur.

Úspešní absolventi získajú certifikát animátora s celoštátnou platnosťou (akreditovaný Ministerstvom školstva SR) a certifikát Rady pre mládež a univerzity KBS.

V prípade ďalších otázok nás kontaktujte (premladez@gmail.com).

Tešíme sa na všetkých tých, ktorí chcú prinášať dobré ovocie všade tam, kde sú.

Ďakovná slávnosť vo Vysokej nad Uhom spojená s uložením relikviára blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorú bude celebrovať Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita bude v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 hod. vo Vysokej nad Uhom.

Slávnostnej svätej omši bude predchádzať modlitba rozjímavého posvätného ruženca od 9:00 hod..

Celý program slávnosti dňa 30. septembra 2018 a tiež s tým spojenej vigílie 29. septembra 2018 bude známy už čoskoro.

Prihlasovanie je možné cez prihlasovací formulár TU

Katechéti Košickej arcidiecézy sa stretli 7. septembra na slávnostnom otvorení školského roka 2018/2019. Stretnutie sa uskutočnilo v priestoroch Kňazského seminára sv. Karola Boromejského a v seminárnom kostole.

Na úvod sa konalo Veni Sancte spojené so svätou omšou, ktorú celebroval košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. Kazateľom bol biskupský vikár Vladimír Šosták. Ten vo svojej homílii okrem iného vyzval katechétov k opravdivému nasledovaniu Krista. „ Ak budeme tým, čím máme byť, opravdiví Ježišovi učeníci, budeme potom svedčiť o tom,  že Boh je príťažlivý.

Ježiš povedal svojim učeníkom, budete mi svedkami. On im to oznamuje. Ak sú opravdiví učeníci oni si to ani neuvedomujú, ale svedčia o živom Bohu a pôsobiacom Bohu. A ja nám zo srdca všetkým prajem, aby sme dokázali byť svedkami toho, že náš Boh, ktorý stvoril celý vesmír je úžasný, a že priťahuje.

Musíme sa pýtať, či dobre sprítomňujeme príťažlivosť Božiu. Tak modlime sa, aby sme svojim životom dokázali sprítomňovať príťažlivosť nášho Boha. Prosme tak, ako sme prosili v žalme. Bože zošli svojho ducha a obnov tvárnosť tej zeme, z ktorej sme všetci stvorení.“

V závere svätej omše arcibiskup Bernard Bober povzbudil katechétov, aby boli hrdí na svoju misiu, ktorú dostali od biskupa. Aby nezabúdali, že obdŕžali misiu,  ktorú majú plniť a byť evanjelizátormi – v kolektíve učiteľov aj medzi deťmi.

Po svätej omši sa katechéti zišli v Aule Teologickej fakulty. Tu si z rúk arcibiskupa prevzali ďakovné listy učitelia, ktorí vyučujú 10 až 20 rokov náboženstvo. Nasledoval metodický seminár zameraný na biblické knihy,  ktoré sú aktuálne v tomto ročníku Biblickej olympiády. Seminár si pripravil biblista a v súčasnosti rektor kňazského seminára Štefan Novotný. Na záver stretnutia sa katechéti oboznámili s informáciami a organizačnými pokynmi Diecézneho katechetického úradu pre aktuálny školský rok.

Odpustová slávnosť Narodenia Panny Márie sa v  Malej Vieske  začala už v sobotňajší v podvečer. Program bol zložený z modlitieb, adorácie,  svätých omší a nechýbal ani koncert kapely Kočiš Band.

Nedeľnú slávnostnú svätú omšu celebroval košický pomocný biskup Marek Forgáč. Ten sa vo svojej homílii sústredil na odvahu.

„Dnes, keď oslavujeme narodenie Panny Márie, Matky Božej, tak čítame v evanjeliu o tom, ako Jozef tiež ako keby zaváhal na chvíľu, alebo ho to zmiatlo čo sa vlastne deje v živote Márie a anjel Pánov mu povedal takisto slová neboj sa prijať svoju manželku Máriu. Teda potrebujeme sa povzbudzovať všetci navzájom a potrebujeme povzbudzovať predovšetkým mladých ľudí. Potrebujú odvahu do tohto sveta, ktorý je oveľa komplikovanejší ako bol kedysi a nachádza sa v ňom oveľa viac príležitostí pre zlo.

Na otázku, prečo prichádzate na toto pútnické miesto, starší  pútnici odpovedali,  že  „od mladosti,  ako  som sa narodil, tak s rodičmi som tu chodil a potom som poznal manželku, aj ona chodí so mnou už tu päťdesiat rokov.
Odpustová slávnosť má určite veľký význam pre rodinu. Vlastne od malička tu už chodíme si uctiť Pannu Máriu vlastne tak ako povedal otec biskup. Naša mama má narodeniny. Tak prečo by sme jej neprišli zablahoželať.“

V osemnástom storočí do vtedajšieho kostola v Malej Vieske priviezli kópiu poľskej ikony, ku ktorej začalo putovať veľké množstvo ľudí. Keďže pôvodný chrám kapacitne nevyhovoval, začiatkom devätnásteho storočia bol postavený nový kostol. V roku 1831 pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pútnikom, ktorí práve na sviatok narodenia Panny Márie navštívia tento chrám.“