Stretnutie mladých
Ružomberok 27. júla 2013
Bratia kňazi, rehoľné sestry, milí mladí priatelia z celého Slovenska! Určite ste už niekedy videli ako prebieha obrad krstu v našich kostoloch. Pre každú veriacu rodinu je to veľká slávnosť. Predstavte si ale situáciu, že ste prítomní na krstnom obrade, kde vás v rámci kázne, ako krstných rodičov či príbuzných, kňaz osloví zvolaním: Vy hadie plemeno! Čo by ste si v takej chvíli pomysleli a čo by ste cítili vo vnútri voči tomuto ostrému prejavu duchovného otca? Pravdepodobne by ste boli vyplieskaní a rozčarovaní. Pri krste by ste zrejme čakali viac empatie a prívetivosti.
Ale pozrime sa trochu bližšie na situáciu, o ktorej sme dnes čítali v úryvku z evanjelia. Aj Ján Krstiteľ krstí, síce nie v kostole, ale pri Jordáne. Ľudia sa k nemu hrnú z každej strany a chcú sa dať pokrstiť, no na začiatok si vypočujú tvrdé slová: Hadie plemeno, kto vám ukázal ako uniknúť spravodlivému Božiemu hnevu!? Pri týchto slovách si môžeme vydýchnuť, že sme v tej chvíli nestáli na brehu Jordána! Ale, zhoďme zo seba všetku nedotklivosť a urážlivosť a porozmýšľajme nad otázkou Jána Krstiteľa: Ako uniknúť spravodlivému Božiemu hnevu?!
Hadie pokolenie! – toto oslovenie vlastne ani nemožno považovať za nadávku či urážku, pretože Ján nemal na mysli bežné hady, ktoré sa plazia po bruchu. Myslel skôr na jedného úlisného hada – diabla – ktorého potomstvo prežívalo v ľuďoch, čo žili skazeným spôsobom života, tak ako samotný diabol. Teda, keď Ján tak tvrdo oslovuje svojich poslucháčov, nerobí to zlomyseľne, ale iba kvôli tomu, aby si ľudia uvedomili svoju hriešnosť a nič si nenahovárali. Lebo kto žije v štýle ľahkovážnosti a sebectva, ten sa sám stavia do zóny Božej spravodlivosti. Čo iné môže Boh započať so stvoreniami, ktoré vlastným životom zašliapávajú jeho meno a do očí sa mu vysmievajú, akoby ani neexistoval!? Takíto ľudia ničia seba samých i svojich blížnych a to nie iba vraždami, ale i lámaním záväzkov vo vzťahoch, zlodejinou a klamstvom pre vlastný prospech.
Tvrdá Jánova reč, ktorá sa iste nikomu nepáčila, bola potrebná na prebudenie z vlastných falošných istôt. Izraeliti si totiž zakladali na tom, že sú vyvoleným pokolením, že majú za otca Abraháma, a že toto ich vymaní z Božieho hnevu. Ján im však búra ich istoty a hovorí: Prinášajte správne ovocie pokánia a nezakladajte si na tom, že vašim otcom je Abrahám!
Keď sme aj my dobre počúvali slová evanjelia, môžeme nájsť odpoveď na otázku, čo nás zachráni pred Božou spravodlivosťou, resp. čo nám pomôže získať jeho milosrdenstvo. Iste, nemôžeme sa spoliehať na falošné istoty v živote! Spoliehať sa iba na Božiu nekonečnú dobrotu, na to, že som pokrstený, že patrím k Cirkvi, že nemám s Bohom žiaden problém, že som dobrým človekom a že nikomu neubližujem. Prečo by sa mal Boh na mňa hnevať!?
Podobné úvahy nás na jednej strane uisťujú o Božej nekonečnej láske, no na druhej strane nás privádzajú do pokušenia zaspať na vavrínoch. Ján Krstiteľ preto hovorí jasne: Prinášajte ovocie hodno pokánia…! Produkovať také ovocie znamená i aktivitu, námahu, odriekanie i obetu. Kto robí pokánie, ten vyznáva ponajprv svoju vinu a bezmocnosť – pravdu o sebe. Robiť pokánie znamená zanechať to staré a otvoriť si oči pre všetkými nahováraniami o sebe samom i o nepravých istotách v živote. To sú tie odhodené masky, o ktorých ste dnes už od rána toľko hovorili. Kajať sa znamená zhodiť si z tváre masku a postaviť sa pred Boha v úprimnom vyznaní vlastných hriechov pri sviatosti zmierenia – pri spovedi. Kto činí pokánie a sám odpúšťa svojim vinníkom, ten sa s istotou pričleňuje k pokoleniu Božích detí, k pokoleniu Ježiša Krista. Už viac nepatrí k hadiemu pokoleniu, pravda, ak sa k nemu znova slobodne nevráti.
Charakterovou črtou Božieho baránka, na ktorého poukázal i Ján Krstiteľ, je bezpochyby láska. Láska, ktorá nie je iba emóciou či vnútorným pocitom šťastia, ale láska, ktorá sa v obetavosti zviditeľňuje v skutkoch. Preto láska kresťana nehľadí nikdy na osobu. Je úplne jedno, aké budete mať povolanie, v ktorej krajine budete žiť a akú pozíciu budete zastávať. Vždy to musí byť láska, ktorá bude určovať naše slová i skutky. Preto Ján Krstiteľ vo svojej kázni dodáva: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne! Veľmi podobne odpovedá mýtnikom i vojakom: Nevymáhajte viac ako vám určili, nerobte násilie, nikomu nekrivdite…!
Vidíme, že sa tu nežiada nič, čo by bolo nemožné splniť v živote. Veď kto sa snaží robiť svoju robotu poriadne a poctivo a zrieka sa úplatku či obohacovania, ten sa ľahko vymaní z Božieho hnevu. A predsa, v tomto našom svete, to nie je až také jednoduché – zachovať všetky tieto výzvy a zachovať si čisté ruky, svedomie i svoju tvár vo všetkom! Závisť, baživosť, nenásytnosť, klamstvo a podvody sa robia na každom mieste, či už v malom, alebo vo veľkom. Človek vo svojej prirodzenosti pozerá vždy na to, aby nebol o nič ukrátený, aby sa všetky jeho práva naplnili. Aj tam, kde sa koná dobro, aj tam sa človek dokáže dívať na to, čo by si za dobré skutky mohol zaslúžiť. No, Kristova láska, vďaka ktorej by sme mohli zotrvať v Božej láske a nájsť milosrdenstvo, ona hľadí vždy na dobro druhých, nikdy nie na vlastné výhody. Nikdy nie je sebecká, nehľadá pôžitky a rýchlo striedavé vzťahy len pre vlastné potešenie. A keď vôbec táto láska hľadá uznanie a slávu, tak jedine tú Božiu, aby bol vo všetkom oslávený Boh.
Ako sa teda vymaníme z Božieho spravodlivého hnevu?! Ako zotrvať v pôsobení jeho vernej lásky?! Tak, že budeme celý život praktizovať pokánie, vždy nanovo, a budeme sa cvičiť v láske. A tak ako Ján Krstiteľ ohlasoval nie seba, ale Krista, poukazujme aj my svojimi slovami, skutkami i hodnotami vždy na Ježiša Krista. Nezrádzajme vieru v neho, nedovoľme, aby cez rôzne lacné ospravedlnenky vyhasla viera v našich srdciach. Toľko sa nadáva na Cirkev, do ktorej patríme, pomôžte jej, obráňte ju a žite s ňou i v nej. Ste mladí, život je pred vami – so všetkými krásami i pokušeniami, ktoré by vás chceli zarátať medzi hadie plemeno. Zostaňte Božími deťmi, nebojte sa vždy znova si vyzliekať starého človeka a obliecť si nového, ako o tom píše sv. Pavol (Kol 3, 9b – 17). Bráňte Ježišove hodnoty života, bojujte za rodinu a za dôstojný život od počatia až po prirodzenú smrť. Vo sviatostiach i v modlitbách i v čítaní Písma hľadajte silu pre svoj život!
Ježišovo pokolenie Božích detí! Takto vás chcem na záver osloviť. Nebojte sa aj v budúcnosti robiť pokánie, cvičiť sa v obetavej láske a zostať za každú cenu pri Ježišovi! AMEN