Sv. Gorazd a spoločníci
Košice – Terasa 28. júla 2013
Milý pán farár Juraj so svojimi spoločníkmi kaplánmi, bratia kňazi, milí bratia a sestry v Kristovi! Neviem, ako sa v týchto dňoch cítite vy, ale ja sa cítim akosi mladšie. A verím, že aj vy – keď sa vo svojich rozpálených príbytkoch nesnažíte iba nejako prežiť aktuálnu vlnu horúčav – ale už šiesty deň upriamujete svoju pozornosť na Svetové stretnutie mládeže so Svätým otcom v brazílskom Rio de Janeiro.
Včera som mal možnosť zúčastniť sa na slovenskom stretnutí mladých v Ružomberku. Už od piatku sa tam sústredilo okolo 2000 mladých Slovákov, aby svojimi modlitbami na diaľku podporili stretnutie v Riu. Včera som teda znovu mohol pookriať a načerpať niečo z horlivého nadšenia našej mladej generácie. Je to vždy veľké a silné svedectvo, vidieť toľko mladých ľudí pokope, zjednotených v oslave Boha, v modlitbe a odhodlaní zmeniť život k lepšiemu. Potrebujeme svedectvo mladých, lebo oni sú nádejou nielen pre spoločnosť, ale i pre našu Cirkev. Je to svojim spôsobom veľké dobrodenie od Boha, keď môžeme vnímať, že Cirkev má budúcnosť. Aj toto je pozitívny dôvod, prečo sa pozorovateľovi týchto udalostí vracia pocit mladosti. Krásne to vyjadruje žalmista: Pán napĺňa dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi! (Ž 103).
Aj patróni tohto vášho kostola tu na Terase: Gorazd, Kliment, Sáva, Angelár a Naum boli mladí a boli veľkou nádejou ako schopní pokračovatelia zdarnej misie svätých bratov Cyrila a Metoda. Ježišova prosba i poverenie: Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov – prosba, ktorá sa stala mottom a heslom tohtoročných svetových dní mládeže v Riu, bola veľmi aktuálna i za čias solúnskych bratov. Prišli k našim predkom na Veľkú Moravu a získali mladých – získali si ich mladé srdcia i mladistvú horlivosť a zápal pre ohlasovanie evanjelia. Urobili z nich verných Ježišových učeníkov. Veď ich bolo niečo okolo dvesto naraz. To musela byť v tom čase bomba!
Bol to predovšetkým Gorazd, ktorý bol verným spolupracovníkom sv. Metoda a jeho nástupcom na arcibiskupskom stolci. A aj keď sú dobové správy o Gorazdovi skromné, predsa z nich cítiť, že muselo ísť o človeka ušľachtilého srdca, o horlivého kňaza bezúhonného života, o človeka veľkých kvalít. Gorazd, hoci mladý, patril ku skupine klerikov z vyšších spoločenských vrstiev a pri jeho voľbe za nástupcu sv. Metoda, sa iste vychádzalo z pomerov 9. storočia, ktoré delili ľudí na slobodných a poddaných.
Vo vtedajšom svete nebolo možné, aby nástupcom v arcibiskupskom úrade bol niekto iný ako syn niektorého vplyvného moravského veľmoža, ktorý mal vážnosť v očiach kniežat a mal ich podporu. Kandidát na biskupský stolec mal mať primerané vzdelanie, ktoré mohol nadobudnúť v benediktínskom kláštore sv. Hypolita v Nitre, alebo v školách Franskej ríše. A Gorazd – vašej zeme slobodný muž – ako ho vo svojom prejave označil sv. Metod, spĺňal všetky tieto podmienky.
Nakoniec sa v prospech svedectva o šľachetnosti mladého Gorazda pripisuje aj to, že sprevádzal svojich učiteľov na cestách. Bol s nimi v Ríme, keď bola potvrdená slovanská liturgia a tam bol aj vysvätený za kňaza. V Ríme vyprevádzal na večnosť Konštantína – Cyrila a bol svedkom jeho vrúcnej modlitby za našu jednotu vo viere. A potom sprevádzal sv. Metoda a zostal pri ňom aj v ťažkých chvíľach, keď bol Metod zajatý a väznený bavorskými biskupmi. Keďže Gorazd bol verný a jeho mladosť dodávala arcibiskupovi Metodovi nádej na sľubnú budúcnosť cirkevnej provincie na Veľkej Morave, smelo a bez váhania ho označil za svojho nástupcu.
Mladosť sa spája s aktivitou. Mladí ľudia sú aktívni a takým bol aj Gorazd. Patril medzi najaktívnejších literárnych spolupracovníkov sv. Metoda. Pomáhal mu dokončiť preklad Sv. Písma, liturgické knihy, modlitby, životopisné udalosti svojich učiteľov a iste i nejaké básne.
Po rozpade Veľkej Moravy, a teda aj cirkevnej provincie, sú Gorazdove životné cesty zahalené tajomstvom. Hovorí sa o jeho pobyte v Čechách, v Poľsku, ale i v Bulharsku. Akokoľvek, závisť, neprajnosť a hlavne boj o moc a politický vplyv, zatarasili cestu k rozvoju mladej cirkevnej provincie a účinkovaniu mladého nástupcu sv. Metoda.
V staroslovienčine meno Gorazd znamenalo: bohatý, zdatný, skúsený, ale aj výrečný, nápaditý, spôsobilý a schopný. Svätý Gorazd právom nosil toto meno. My si dnes jeho osobnosť i zodpovednú úlohu spájame s jeho mladými rokmi. A hoci sa neskôr jeho mladé roky pominuli, dodnes v nás prežíva presvedčenie, že Ježišova výzva: Získavajte mi učeníkov zo všetkých národov – sa má realizovať predovšetkým medzi členmi našej mladej generácie.
Mladý človek je totiž svojim nadšením viac otvorený, viac formovateľný a predstavuje väčší potenciál pre budúcnosť. A získavať učeníkov pre Ježiša, preto znamená zatiahnuť na hlbinu predovšetkým v našich rodinách – v prvých školách života, v prvých seminároch, v prvých výchovných centrách. Odovzdať a prijať vieru je potrebné už tam. Všetko ostatné je nadstavba. Svedectvo viery v rodine je prvoradé!
Nesmieme sa pritom báť osobných obetí. Aby sme získali svoje deti, našich mladých a ich srdcia pre vieru, nepostačia nám k tomu iba veľké gestá a krásne slová. Osobný životný príklad doma, schopnosť obetovať sa, základný postoj k hodnotám a princípom, presvedčí viac ako všetky iné školy. V Roku viery sme si to už neraz pripomínali. Ak žijeme svoju vieru, nutne sa všetko začína meniť – v nás, pre nás i okolo nás.
Gorazd je prvým svätcom pochádzajúcim zo slovenského územia. Po boku sv. Cyrila a Metoda ho vnímame ako otca našej slobody v Ježišovi Kristovi. Sú to živí svedkovia, ktorí nás chcú naučiť, že veriť znamená žiť. Viera zveľaďuje pozemský život, a zároveň nás pripravuje na život večný. Viera nám dáva plnú slobodu. Viera vyživuje dušu národa – i toho nášho. Verše, ktoré o Gorazdovi napísal básnik Svetoslav Veigl to zachytávajú takto:
Svätý Gorazd,
náš prvý svätec,
i prvý náš spisovateľ – kňaz.
Ako nebotyčná hora
chráni nás, ustavične volá:
chráňte si vzkriesenú svoju slobodu,
nech bezuzdnosť nespáli vám dušu národa!
Drahí bratia a sestry! Práve spomínaná bezuzdnosť je v posledných desaťročiach výrazom nášho spoločenského života. Je dôsledkom mnohých snáh nastaviť ľudské zákony v spoločnosti, a obísť zákony Božie a jeho pravdy. Koľko nezmyselných civilných zákonov v prospech beuzdnosti sa už presadilo aj v našej vlasti a koľko sa ich pod rúškom diktatúry únie ešte chystá. Keď sa povyšujú práva registrovaných partnerstiev nad povinnosť štátu chrániť a podporovať rodiny, je to drzý výsmech priamo Bohu do tváre. Je to oheň, ktorý likviduje dušu národa.
Trefný a výstižný výraz – beuzdnosť – bez uzdy, bez brzdy a bez zábran – takto sa najčastejšie naši mladí a naše mladé rodiny ocitajú na rázcestí a rýchlo sa rozpadajú. Mnohí sa naučili pozerať iba na seba a hľadať vlastné výhody. Bez zásad a princípov sa v beuzdnosti a baživosti rútia do zúfalstva. Keď precitnú, väčšinou je už neskoro a namiesto mladistvého nadšenia, elánu a energie, namiesto radosti z rodiny, sa objavujú depresia a pocity samoty.
Samotu mohol cítiť aj svätý Gorazd. No on sa ani po rozpade sľubnej misie na Morave nevzdal, hoci jeho duchovná rodina bola násilne rozohnaná, nezanevrel na svoju rodnú zem, lebo vďaka Ježišovmu evanjeliu našiel zmysel svojho života v Bohu a pri ňom hľadal večnú vlasť. Neholdoval pôžitkom, a ani egoizmus, či bezuzdnosť mu nezaslepili oči. Nehľadal vlastnú slávu, ale iba tú Božiu. Bol slobodný nielen rodom, ale i duchom.
Preto ho proste, vy čo sa schádzate každú nedeľu tu v jeho chráme na Terase, proste ho ako hlavného patróna svojej farnosti, proste ho o dar pravej slobody pre Krista, proste ho za svoje rodiny, za svoje deti a za svojich dospievajúcich synov a dcéry. Nech objavia silu viery, nech sú nádejou pre Cirkev a istotou pre svet a budúcnosťou pre náš národ. Nech svoju mladosť dajú do služby evanjelia všade tam, kde ich vietor života zaveje. A nech raz aj oni vo svojom čase získavajú učeníkov pre Ježiša Krista a verných občanov večnej vlasti v nebi! AMEN