PÚŤ MUŽOV
GABOLTOV 24. AUGUSTA 2014
Milí bratia v kňazskej službe, drahí mužovia – otcovia rodín, synovia a vnukovia – drahí bratia v Kristovi!
Aké ťažké je v dnešnej dobe byť človekom pokoja! Hovorí sa, že človek je korunou tvorstva. Aj ôsmy žalm ospevuje človeka stvoreného Bohom: Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil, všetko si mu položil pod nohy… (Ž 8, 6). Mohli by sme mať z toho pocit, že človek je pánom a vládcom, kráľom nad všetkým stvorením, že jeho prvenstvo medzi stvorením ho tak vyznačuje, že si môže dovoliť všetko. A toto je pokušenie hlavne pre nás – mužov – keď sa staviame do pozície vodcov a kráľov tohto sveta.
A predsa, najviac bola naša ľudská prirodzenosť povýšená až vtedy, keď sa sám Boží Syn stal človekom. V Jeho poníženosti sme boli povýšení. V Jeho smrti sme dosiahli pokoj a zmierenie. Našťastie, práve Ježiš Kristus nám ľuďom ukázal ten najlepší návod k tomu, ako správe kraľovať nad stvorením. Nie silou, ale službou. Nie krutosťou, ale láskou. Nie nárokmi na iných, ale obetou vlastného života. To je skutočná sila správneho muža, manžela, otca rodina, alebo mladíka, ktorý hľadá svoje zaradenie v živote.
Dnes sme po roku prišli do Gaboltova, aby sme sa blízko pri Márii nechali osloviť takouto Božou logikou obetavého kraľovania. A naozaj, Panna Mária, ako prvá z ľudí dostala veniec slávy a korunu víťazstva práve za to, že počas života na zemi nebola prísnou panovníčkou, ale v prvom rade skromnou služobnicou.
Panna Mária sa nestala veľkou využívaním moci a násilím, ale tým, že sa celá dala k dispozícii Bohu a jeho plánom. Ona sa naplno oddala službe pokoja. A podobne, každý kto sa v živote dá k dispozícii Bohu a slúži životu a spáse svojich blížnych, vytvára a rozmnožuje pokoj. Ten je doslova najžiadanejším tovarom medzi ľuďmi dnešnej doby.
Európa v týchto dňoch prežíva jubileum, ktoré stojí za hlbšie zamyslenie. Presne pred 100 rokmi začala Prvá svetová vojna. 1. augusta 1914 začala všeobecná mobilizácia. Státisíce mužov niekde až neuveriteľne naivne, narukovalo do vojny, ktorá nakoniec stála život niekoľko miliónov vojakov. Každá vojna je totiž porážkou a prehrou pre všetkých ľudí. Aj napriek tomu, že nechýbali varovné hlasy pápežov, hlasy mocných mužov tohto sveta boli silnejšie.
Keď sa nakoniec národy v roku 1917 ocitli v hlbokom vyčerpaní z vojny, vtedajší pápež Benedikt XV. pridal do Loretánskych litánií zvolanie: Kráľovná pokoja, oroduj za nás! Chcel, aby práve Panna Mária pomohla tým, čo spravujú národy, nájsť dobrú vôľu a snahu o pokoj.
Tu by sme si mohli položiť otázku: Naozaj pomohla Panna Mária svetu nájsť pokoj?! A ako sa prejavila jej pomoc v našich vojnou poznačených dejinách a v našich rodinách?!
Ešte v tom istom spomínanom roku – 13. mája 1917 – dosvedčili traja malí pastierikovia na samom kraji Európy vo Fatime, že sa im zjavila Panna Mária a vyzývala ľudí k obráteniu a modlitbám za pokoj. Predpovedala obrátenie Ruska – a to ešte pred tým, než tam vypukla Októbrová revolúcia. Vojna sa v tom čase skončila, ale Európa sa začala ocitať v područí politického systému, ktorého základom bolo popieranie Boha, prenasledovanie kresťanov a potláčanie akéhokoľvek náboženského života na verejnosti. Kde teda zostala pomoc Kráľovnej pokoja?!
O pár desaťročí neskôr začala Druhá svetová vojna. Tá bola ešte hroznejšia a zomrelo ešte viac ľudí ako v tej prvej. Po roku 1945 sme sa ocitli v obkľúčení veľkej beznádeje a zdalo sa, že viera a kresťanské hodnoty sa raz a navždy vytratia zo života spoločnosti. Komunizmus sa s nami nemaznal. Teda ešte raz: Kde zostal mocný príhovor našej Nebeskej Matky?! Ako sa v tom všetkom prejavil nebeský patronát Kráľovnej pokoja?!
Drahí bratia a sestry! Iba pred niekoľkými mesiacmi bol v Ríme svätorečený pápež Ján Pavol II, ktorý začal svoj pontifikát v roku 1978. Jeho heslom bolo otvorené priznanie sa k Márii. Veľké M pod krížom – Totus tuus – Celý Tvoj, Mária! Ňou podporovaný, sa postupne svojimi návštevami stal symbolom a upevňovateľom pokoja vo svete. I vo svojom rodnom Poľsku, kde sa stal hrozbou pre celý vtedajší politický systém. Stal sa nielen milovaným, ale i nenávideným a obávaným mužom. Vzbudil odpor u mocných tohto sveta. A práve tu sa silno prejavila pomoc Božej Matky.
V deň atentátu, práve 13. mája 1981, vo výročný deň Fatimy, bola Kráľovná pokoja na námestí sv. Petra a postarala sa o to, aby svätý pápež prežil a dokončil dielo slobody. Z vďaky za záchranu sa neskôr guľka, ktorá tesne minula pápežovo srdce, dostala do korunky na soche Božej Matky vo Fatime. Keď ste boli vo Fatime, iste ste si všimli, že tam stojí aj ďalší veľavravný symbol – kúsok Berlínskeho múru, ktorý padol i pričinením svätého Jána Pavla II. Loď totality tu narazila na skalu, na ktorej Kristus založil svoju Cirkev. Panna Mária pomohla, Kráľovná pokoja zasiahla cez pápeža, ktorý sa jej úplne odovzdal a zasvätil.
Mária pôsobí nenápadne, isto a dlhodobo, možno ináč, ako by sme čakali. Pomohla nám tým, že nám pred oči postavila príklad svojej odovzdanosti Bohu a tiež, že nám v našich časoch darovala príklad pápeža, aby sme tak ako on urobili všetko, čo nám povie Syn Ježiš – dôverujte Bohu, ohlasujte vieru vhod či nevhod, neustále sa učte slúžiť Bohu i ľuďom a upevňujte tak pokoj medzi sebou!
Aj dnes ešte prežívame veľa vojen vo väčšej i v menšej miere. Koľko nepokoja prinášajú do duší a vzťahov obyčajné hádky, vypravdovanie sa kvôli majetku či dedičstvu?! Koľko nepokoja prežívajú otcovia a matky, čo z neuváženosti podstúpia potrat počatého dieťaťa?! Aj toto je násilie a následný teror na duši i vo svedomí. Aké rany si spôsobia manželia, keď sa rozvádzajú, a ako trpia ich deti?! Aj toto je novodobá forma krutých vojen, veď každé tretie manželstvo sa rozpadá. Kto prinavráti týmto ľuďom istotu, kto ich pohladí na duši a znova ich privedie na cestu pokoja?!
Bez viery v Boha, ktorý je darcom pokoja, nie je možné upevňovať pokoj medzi ľuďmi. Bez Boha si človek veľmi rýchlo pomýli svoje miesto a keď zacíti moc, postavenie, peniaze či slávu, veľmi rýchlo sa z neho môže stať príšera, ktorá má ďaleko od koruny tvorstva. Ľudstvo samo od seba nedokáže nájsť cestu k trvalému pokoju! Lebo zlo a nepokoj pochádzajú z ľudského vnútra, v srdci človeka sa môže zlo zakoreniť na dlhé roky a človek sám ho nevie premôcť. Aj samotné vojny sa rodia ponajprv v prasknutých ľudských srdciach.
A pokoj vo svete je preto neustále ohrozovaný. Najnovšie je to Ukrajina. Toľko nevinných ľudí už zomrelo! Sme otrasení a zhrození z vývoja situácie na Blízkom a Strednom východe. Skľučuje nás prenasledovanie a núdza kresťanov v Iraku, kde sú ľudia zabíjaní kvôli svojmu presvedčeniu a viere.
Nedávno sme sa celý týždeň modlili za pokoj vo svete. V modlitbe a v rozhovore s Bohom, vedení Božou Matkou Máriou – Kráľovnou skutočného pokoja – sa môžeme naučiť, ako slúžiť pokoju v našich rodinách, medzi susedmi, medzi kolegami či priateľmi. Panna Mária nám vždy ukazuje svojho Syna a pripomína nám, že iba v ňom nám bol darovaný Boží pokoj. Ba čo viac: Kristus je náš pokoj!
Takto sa teda prejavuje mocný príhovor Kráľovnej pokoja! Ona nás vedie k prameňu pokoja – k svojmu Synovi! On spája to, čo bolo znepriatelené. On rúca múry rozdelenia, odstraňuje ostrú nenávisť a zaháňa vojny. A keďže Mária zasvätila celý svoj život službe Ježišovi svojmu Synovi, všetci veriaci k nej začali volať a prosiť ju, aby nám pomáhala vyprosovať a upevňovať pokoj, ktorý pramení z jej Syna Ježiša Krista. Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás!
Tu, v tejto svätyni, blízko pri Matke, je miesto pokoja, tu ho môžeme všetci získať v plnosti, tak ako ho svet dať nemôže. Buďme Márii našej patrónke vďační za tento Boží pokoj. Spolupracujme s ňou na šírení tohto pokoja vo svete. A prosme ju, aby na jej príhovor tento pokoj prenikol aj srdcia iných, predovšetkým mladých ľudí, ktorí sú neraz dezorientovaní.
Máme za čo ďakovať našej Kráľovnej. Tohto roku si totiž pripomenieme aj iné výročia: 25 rokov od pádu Železnej opony a skoro 70 rokov relatívneho pokoja v našich končinách, od konca Druhej svetovej vojny. Toto je dôvod k vďačnosti! To nie je samozrejmosť! Pokoj je veľmi krehká hodnota.
Drahí pútnici! Staňte sa mužmi pokoja, zmierenia a odpustenia vo svojich rodinách. Vo všetkom sa odovzdajte Bohu a spoľahnite sa na neho. Tak sa i vaši blízki budú môcť spoľahnúť na vás a nájdu vo vás prameň istoty a pravého pokoja. AMEN
