NEDEĽA DOBRÉHO PASTIERA
KOŠICE – SEMINÁRNY KOSTOL 21. APRÍLA 2013
VIDEO TU!
Milí seminárni predstavení, bratia kňazi, rehoľné sestry, seminaristi, rodičia a príbuzní našich bohoslovcov, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Keď som sa včera popoludní vracal domov, cestou som si všimol, že tieto mimoriadne krásne a konečne teplejšie dni, ktoré prežívame, vylákali veľa ľudí do záhrad i na polia. Všetci sa usilovne snažia stihnúť čo najviac, robia čo môžu. Ľudské sily však rýchlo ubúdajú, pretože po tak dlhej zime chýba kondícia. Myslím, že každý si sám na sebe ľahko všimne to, čo s nami dokáže urobiť takzvaná jarná únava.
V živote viery sa veľa ráz môžeme cítiť podobne. Aj vo viere sa dá ochabnúť a unaviť sa. Aj duchovný život je náročný a vyžaduje si vypätie vnútorných síl, hlavne po chladnom období zápasu, neistoty a pochybovania. Takto sa v srdci človeka rodí takzvaná únava viery. Bez Božej pomoci a bez podpory spoločenstva veriacich ľudí, by sme vieru ľahko mohli stratiť. Zvolili by sme si jednoduchšie riešenie – to čo je ľahšie a príjemnejšie. Postupne by sme sa strácali, nevyhľadávali by sme už Božiu prítomnosť, nechceli počúvať jeho hlas, bolo by nám ľahostajné zachovávanie desatora. Nevieme ani ako, a ocitli by sme sa v kríze viery, boli by sme ako ovce, ktoré sa zatúlali a začali prežívať hroznú samotu a chlad srdca.
Na naše šťastie je Boh ako pastier, ktorý nás nenechá len tak. On sa neunaví, neurazí, nenechá sa znechutiť, vydá sa na cestu a hľadá nás, znovu oživuje našu unavenú vieru, privádza nás naspäť k sebe a chce nám darovať večný život, tak ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu: Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. (Jn 10, 27-30)
V atmosfére Nedele Dobrého pastiera máme pred očami živý obraz Ježišovej dobroty, lásky, starostlivosti a neustálej pripravenosti hľadať stratených a odpúšťať im. Dnešná nedeľa je zároveň Dňom modlitieb za kňazské a duchovné povolania, keďže kňazi a Bohu zasvätené osoby sa v prvej línii podieľajú na hľadaní, evanjelizovaní a posilňovaní viery v dušiach všetkých veriacich. V pozícii zablúdenej ovečky sami dobre vieme ako chutí a upokojuje Božie odpustenie a milosť, ktorú dostávame cez kňazské rozhrešenie, dobré slovo, radu i modlitbu. Veriaci ľudia na celom svete sa preto už po päťdesiaty raz od začiatku iniciatívy pápeža Pavla VI. neváhajú zjednotiť v modlitbách za nových – tak potrebných pastierov duší. Nedeľa Dobrého pastiera a celý nastávajúci týždeň je vyjadrením túžby všetkých našich veriacich po duchovnom sprevádzaní a posilňovaní na ceste viery.
Pre nás kňazov je počínanie Dobrého pastiera viac ako iba príkladom. Je výzvou k milosrdnému zaobchádzaniu so všetkými zblúdilými dušami, čo sa strácajú v hmlistom a nepriaznivom čase každý deň. Veľkú pozornosť si pritom zaslúži Ježišovo odhodlanie vziať stratenú ovečku na plecia, ako sa to opisuje v inej časti evanjelia. So zatajeným dychom pritom môžeme sledovať, ako sa Ježiš pri pohľade na stratenú ovečku vôbec nepozerá na to, aká je a ako vyzerá. Berie ju do svojich rúk a kladie si ju na ramená.
Dobrý pastier pracoval veľmi trpezlivo a vytrvalo. Nájdenú ovečku priniesol domov, opatrne ju zložil na zem, vrátil ju k ostatným a nechal ju slobodne kráčať ďalej. Jej ďalší osud nepoznáme. Keby zasa zablúdila, určite by ju hľadal a zachránil znovu. Túto vlastnosť neúnavného Božieho milosrdenstva vyzdvihol pápež František vo svojom príhovore počas nedeľnej sv. omše v kostole sv. Anny 17. marca tohto roku vo Vatikáne: Boh sa nikdy neunaví v odpúšťaní!
Milí moji bohoslovci, dnešný deň sa naša pozornosť upiera na vás, pretože vy ste znamením nádeje pre tento svet, znamením nádeje, ktorá vychádza z našej viery. Vy ste v sebe začuli neúnavný hlas Božieho volania, jednak k svätosti života a potom aj k tomu, aby ste sa stali dobrými pastiermi veriaceho ľudu. Keď sa Ježišov žiak rozhodne prijať Božie volanie venovať sa kňazskej službe či Bohu zasvätenému životu – napísal už emeritný pápež Benedikt XVI v posolstve k dnešnému dňu – ukazuje sa v tom jedno z najzrelších ovocí kresťanského spoločenstva, ktoré nám pomáha dívať sa s dôverou a nádejou na budúcnosť Cirkvi. Nové povolania sú znamením nádeje.
V čase aktuálnej finančnej krízy svet prežíva súbežne veľký hlad po morálnych hodnotách a princípoch. Vy sa formujete na ceste ku kňazstvu uprostred tohto ťažkého zápasu. Iba sami dobre viete, koľko z vašich rovesníkov stratilo vieru, keď podľahli iným volaniam, povrchným a netrvácim ponukám bez cieľa a bez zmyslu. Ak sa máte stať kňazmi, tak potom aj preto, aby ste im otvorili oči i vnútro na Božie volanie k životu podľa evanjelia. Vyplňte čas prípravy poctivým a potrebným štúdiom, aby ste vedeli obhájiť nádej, ktorá je vo vás (1Pt 3,15). Nezabúdajte na duchovný život a budujte dobré vzťahy pod jednou seminárnou strechou. Neštiepte sa, neoddeľujte, nevyvyšujte sa v duchovnej dokonalosti a exkluzivite, ale v pokore pokladajte jeden druhého za väčšieho (Fil 2, 1-4).
Zveľaďujte v sebe dar viery. Ďakujem vašim rodičom a príbuzným, že vo vás rozdúchali plameň viery, a že sú vám aj naďalej nápomocní vo všetkom na vašej ceste ku kňazstvu.
Božiu vernosť, starostlivosť a neúnavnosť máte stelesňovať aj vy – drahí seminárni predstavení. Povzbudzujem vás k tomu, aby ste za svojich zverencom neváhali obetovať aj svoj život. Nič totiž nie je na tomto mieste veľkej nádeje pre budúcnosť našej arcidiecézy tak dôležité, ako váš život s nimi, medzi nimi a pre nich.
Iba tak budú o vás hovoriť to, čo viac krát opakoval sv. Pavol o svojom slávnom a milovanom učiteľovi Gamalielovi. Hovoril, že vyrastal pri jeho nohách. Bolo by pekným svedectvom vášho živého záujmu, keď raz povedia aj o vás: Vyrastal som pri nohách rektora, prefekta či špirituála.
Drahí bratia kňazi! Ak chceme byť učiteľmi viery, musíme sa najsamprv stať žiakmi – učeníkmi Ježiša Krista. Vydržme vo vernom napodobňovaní Dobrého pastiera. Vyhraďme si čas na rozhovory s Bohom, na modlitby, aby nám on sám ukazoval cestu a chránil nás na nej. Nikdy pritom nezabudnime na Ježišove slová: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás! (Jn 15, 16).
Byť povolaný Bohom znamená: prijať pozvanie Najvyššieho pastiera Ježiša Krista. Je pritom dôležité nevoliť si vlastnú cestu, ale zamilovať si tú jeho. Nasledovať ho znamená: vlastnú vôľu ponoriť do Ježišovej vôle, dať mu prednosť pred všetkým, pripraviť mu prvé miesto vo všetkom, čo tvorí súčasť nášho života. Platí to aj vo vzťahu k rodine, práci, osobným záujmom a nakoniec aj k sebe samému. Znamená to odovzdať mu svoj život a žiť s ním v hlbokej dôvere.
Každý môže na ceste života zablúdiť a stratiť sa. V povinnostiach a aktivitách rýchleho životného štýlu sa ľahko unavíme v starostlivosti o dušu. Nech to ale nevedie k tzv. jarnej únave a strate viery. Boh nás hľadá a učí nás žiť vo viere ďalej. Práve pre túto svoju vlastnosť je nám niekedy nepohodlný, vyrušuje nás. Pápež František to vyjadril veľmi jasne počas svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty (16. apríla tohto roku): Duch Svätý je nám nepohodlný, pretože nami hýbe, núti nás kráčať, núti Cirkev k napredovaniu … ale ísť ďalej, je nepohodlné. Pohodlie je krajšie.
Drahí bratia a sestry! Urobme všetko preto, aby sme si udržali dobrú kondíciu vo viere. Ľudské sily na to nestačia, potrebná je Božia pomoc a prítomnosť dobrých pastierov. Zjednoťme sa preto počas tohto týždňa v modlitbách za duchovné povolania a prosme nášho Najvyššieho pastiera, aby jeho slovo i pozvanie našlo odozvu v srdciach ľudí ochotných ísť za ním. AMEN