Ukončenie akademického roka na KU – Te Deum
Ružomberok 7. mája 2013
Magnificencia, honorability, spektability, páni profesori, docenti, bratia kňazi, milí študenti, bratia a sestry v Kristovi!
Jedna ľudová múdrosť hovorí: Dlhá je noc tomu, kto nespí. Dlhá je míľa tomu, kto je unavený. Dlhý je život hlúpemu. Aby o nás neplatilo to posledné, snažili sme sa po celý akademický rok, tak v zimnom, ako i v letnom semestri, odovzdávať i nasávať informácie a formovať myseľ, srdce i svedomie. Svetlo Božieho slova, život napájaný sviatosťami a jednota s Cirkvou má z tejto univerzity postupne vytvárať miesto, na ktorom sa dá pookriať a načerpať nových síl v kráčaní proti prúdu – proti tendenciám dnešnej doby. Kráčať proti prúdu prospieva srdcu, povedal v jednom zo svojich najnovších príhovorov pápež František. Potrebujeme si to pripomenúť. Lebo jedno z najväčších pokušení, ktoré vedie k najväčším nešťastiam, je pokušenie vyjadrené slovami Všetci to robia!
Úprimná viera v Boha, toľko krát oživovaná počas Roka viery, nás ale vytrháva z vychodených chodníkov a rôznym spôsobom nám pripomína, aby sme nezaspali na vavrínoch, ale dávali dobrý pozor na každý svoj životný krok – na každé svoje rozhodnutie. Boh nám k tomu posiela svetlo, ako sme to počuli od samého Ježiša v dnešnom evanjeliu: Ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd (Jn 16, 5-11).
Duch Svätý ukazuje na naše nedostatky a usvedčuje nás aj cez iných ľudí. Vidíme, že aj dnešná Cirkev je na ceste očisťovania, vo všetkých svojich postojoch, prístupoch, spôsoboch a vo všetkých odvetviach svojho pôsobenia – aj v katolíckom školstve – aj v rámci Katolíckej univerzity. Uvedomoval si to aj slávny vedec a fyzik Pascal, keď napísal: Musíme ďakovať tým, ktorí nám ukazujú naše nedostatky. Naše nedostatky síce tým, že sa na ne poukáže, ešte nezmiznú, ale keď sú nám známe, začínajú znepokojovať našu dušu, nenechávajú svedomie na pokoji a my sa potom usilujeme napraviť sa a oslobodiť sa od nich.
Áno, s nástupom tretieho tisícročia sme sa mohli častejšie stretnúť s hlbokou nespokojnosťou so súčasnou formou kresťanstva, ktorá sa šíri v spoločnosti. Vyjadruje sa reptaním, niekedy popudením, niekedy smútkom. Toto všetko však volá do neba s prosbou o posilu zhora, o silu Ducha Svätého. A ten nenecháva na seba dlho čakať, prichádza a obnovuje Cirkev zvnútra. Zvykneme sa inštinktívne brániť voči jeho pôsobeniu, hľadáme výhovorky. Boh nás však neprestáva hľadať, chce obnoviť našu ochabnutú vieru a uzdraviť naše otupené svedomie. Práve pre túto svoju vlastnosť je nám niekedy nepohodlný a vyrušuje nás.
Pápež František to počas svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty (16. apríla tohto roku) vyjadril takto: Duch Svätý je nám nepohodlný, (pápež dokonca používa slovné spojenie Lo Spirito Santo ci dà fastidio – doslova nás vyrušuje) pretože nami hýbe, núti nás kráčať, núti Cirkev k napredovaniu – k svätosti … ale ísť ďalej, je nepohodlné. Pohodlie je krajšie.
Naozaj, to čo hovorí pápež, je veľmi aktuálne. Máme nedostatky, máme problémy, to nemôžeme a ani nechceme popierať. Musíme si ich najsamprv priznať, aby sme s nimi mohli začať bojovať. To, čo potrebujeme, je obnova citlivosti svedomia – a to vo všetkom, aj v tom čo robíme na našej Katolíckej univerzite. Duch Svätý nám ukazuje, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Ak chceme dobre vychovávať a formovať našu budúcu katolícku inteligenciu, musíme posilňovať vlastný morálny kredit vo všetkom – a to aj pri spravovaní majetku univerzity. Poctivosť, čistý úmysel, spravodlivosť a obetavosť nesmú vymiznúť z našich kruhov!
Je nepopierateľné, že zlepšiť spoločenský systém je možné iba cez mravné zdokonaľovanie ľudí. Na nás záleží, či prehlušíme naše svedomie, alebo sa necháme ožiariť jeho svetlom. Keď nám prikazuje niečo urobiť a my to neurobíme, keď nás ďalej upozorňuje a my si to nevšímame, tak jeho hlas pomaly slabne až nakoniec celkom zamĺkne. Keď si nevšímame malé priestupky, ľahko môžeme upadnúť do veľkých previnení. Vo svedomí sa ozýva hlas Boha.
Poslaním tejto univerzity je vychovávať pre tento svet vzdelaných a hlavne dobrých ľudí. Lev Nikolajevič Tolstoj hovorí o dobrej výchove toto: Z dvoch vplyvov na deti, podvedomého a vedomého, je dôležitejší aj pre jednotlivca, aj pre spoločnosť ten prvý, t.j. podvedomé mravné osvietenie. … Preto, aby podvedomé pôsobenie bolo dobré, morálne, musí byť celý život vychovávateľa dobrý.
Chcem sa teraz poďakovať všetkým, ktorí ste svojou poctivou prácou prispeli k ďalšiemu rozvoju a napredovaniu Katolíckej univerzity. Na čele s pánom rektorom, prorektormi, dekanmi fakúlt, pani kvestorkou, Akademickým senátom a Vedeckou radou a samozrejme so všetkými zamestnancami univerzity, vytvárate pekné a hodnotné dielo. Kto iný, ak nie práve vy ste povolaní k obnove Cirkvi i spoločnosti cez výchovu mladej generácie. Je to pekné, ale zároveň náročné a krehké dielo. Nedovoľme, aby sa ľahkovážne rozbíjalo a znehodnocovalo. Toto dielo všemožne duchovne podporovali a chránili aj kňazi z UPC-čka, za čo im tiež ďakujem.
Vám, drahí študenti, gratulujem k dosiahnutým výsledkom a prajem vám, aby ste ich vedeli dobre zúročiť tak v profesijnom, ako i v osobnom živote. Dajte sa viesť Božím duchom a nebojte sa kráčať proti prúdu. Predovšetkým vy, drahí mladí – čoskoro budúci absolventi – máte pred sebou život, nové možnosti, lásku, manželstvo, Boží dar – deti - a cestu s Kristom smerom k Bohu. Prajem vám, aby ste mali vždy dosť síl, zostať jej verní.
Ak nám Duch Svätý hneď neukáže čo máme robiť, tak nám určite vždy ukáže čo nemáme robiť, alebo čo máme prestať robiť. Potom už budeme poznať čo je hriech, čo je spravodlivosť a podľa čoho posudzuje Boh. Preto vo vzťahu k hriechu a nespravodlivosti platí pevná zásada svätcov našich čias: Radšej zomrieť od hladu, než sa stať nespravodlivým kvôli zháňaniu chleba.
Drahí bratia a sestry! Všetci vieme, ak sme k sebe úprimní, že nežijeme tak ako treba a ani nie tak, ako by sme mohli žiť. Ale myšlienky o tom, že život môže a musí byť lepší, sa nemáme nikdy vzdať. Nechceme tým zatracovať súčasný život, ale pamätáme na to preto, aby sme vytvorili lepší život. Je treba veriť, že náš život musí byť lepší, že sa môže stať lepším. Na konci – či už na konci akademického roka, alebo na konci života – výsledky našej práce vždy ohodnotia druhí. Teraz to boli profesori a skúšajúci, no raz to bude sám Boh. Preto sa starajme o to, aby naše srdce a svedomie bolo vo všetkom čisté a pravdivé. AMEN