V sobotu 5. septembra 2015 sa v katedrále sv. Alžbety budú konať celodiecézne rekolekcie, ktorými si spomenieme na sv. Košických mučeníkov sv. Marka, Melichara a Štefana. Rekolekcie začnú spoločne o 9.30 hod. pobožnosťou Fatimskej soboty ( pripravuje dekanát Košice – Juh ) Kňazov prosíme, aby si priniesli červenú štólu.
Srdečne pozývame všetkých veriacich našej diecézy na Celodiecéznu odpustovú slávnosť na pútnickom mieste v Obišovciach. Uskutoční sa v dňoch 3. a 4. októbra 2015. Vyvrcholí slávnostnou sv. omšou v nedeľu o 10:30, ktorú bude celebrovať o. arcibiskup Bernard Bober. Prosíme kňazov o výpomoc pri vysluhovaní sviatosti zmierenia.
Podrobnejší program púte tu.
S vďakou Bohu za dlhý a požehnaný život oznamujeme, že dňa 30. augusta 2015 vo veku 93 rokov bol Pánom života a smrti povolaný do večného domova kňaz, redemptorista P. Andrej Konc CSsR Páter Andrej sa narodil 20. 7. 1922 v Nemcovciach v okrese Bardejov. V roku 1942 vstúpil do juvenátu redemptoristov v Podolínci. Noviciát absolvoval v Českých Budějoviciach, kde 2. augusta 1947 zložil rehoľné sľuby. Likvidáciu kláštorov v noci z 13. na 14. apríla 1950 prežil ako bohoslovec v kláštore redemptoristov v Obořišti, kde študoval teológiu. Bol internovaný vo viacerých sústreďovacích kláštoroch v Čechách. V roku 1956 bol prepustený do civilného zamestnania. Priamo počas pracovnej zmeny bol v roku 1961 zatknutý v rámci celoštátnej akcie REDE, namierenej proti redemptoristom. Krajským súdom v Bratislave bol odsúdený v súdnom procese Ján Janok a spol. na dva roky nepodmienečne za „ilegálne štúdium teológie a účasť na ilegálnych schôdzkach“. Trest si odpykával vo väzení vo Valdiciach, kde Božím riadením 31. marca 1962 prijal ako 40-ročný kňazskú vysviacku z rúk biskupa Jána Korca SJ. Po prepustení z väzenia pracoval v rôznych civilných zamestnaniach v Bratislave. Neskôr dostal miesto kostolníka a katechétu vo farnosti Bratislava – Nové Mesto. V roku 1969 odišiel ako katechéta na východné Slovensko do Lieskovca, kde bol farárom redemptorista Peter Konkoľ. V roku 1970 sa konečne dostal do riadnej duchovnej služby. Pôsobil ako kaplán v Humennom a v Sečovciach, potom ako administrátor v Zemplínskom Branči a Kechneci. Od roku 1995 pôsobil ako duchovný správca rehoľných sestier v Rúbani a neskôr v Trnave. Od roku 1998 do 2000 bol v kláštore v Kostolnej-Záriečí, potom ako duchovný správca sestier uršulínok v Suchej nad Parnou, v roku 2007 odišiel na dôchodok na faru do Zemplínskeho Branča. Od roku 2008 bol v opatere u Milosrdných sestier Svätého kríža v Haniske pri Košiciach. So zosnulým sa rozlúčime v stredu 2. septembra 2015 o 11.00 sv. omšou v Kostole sv. Jána Nepomuckého v Haniske pri Košiciach. Pohrebné obrady budú pokračovať o 14.00 na cintoríne v Zemplínskom Branči. Oltárnym spolubratom ďakujeme za sv. omše, rehoľným bratom a sestrám i veriacim za modlitby. Sestra Anna a brat Jozef s rodinami a rodina už zosnulého brata Jána Milosrdné sestry Svätého kríža Redemptoristi
parte tu: PARTE KONC_Andrej_CSsR
Bratislava 2. septembra (TK KBS) V mediálnom prostredí včera zazneli správy o novom prístupe pápeža Františka k interrupciám. Medzi iným bolo počuť aj vyjadrenia, že podľa Svätého Otca by už umelé ukončenie tehotenstva nemalo byť ťažkým hriechom alebo by nemalo byť trestané exkomunikáciou. Keďže sa na Tlačovú kanceláriu KBS obrátilo viacero čitateľov so žiadosťou o vysvetlenie problematiky, požiadali sme o stanovisko hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru. Jeho odpoveď vám prinášame v plnom znení:
“Svätý Otec vo svojom liste Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, v kontexte blížiaceho sa Svätého roku milosrdenstva, píše o viacerých oblastiach, prostredníctvom ktorých by sa toto jubileum malo dotknúť každého človeka. Hovorí aj o problematike interrupcií. Treba však čítať pozorne a s náležitým chápaním súvislostí. Pápež spomína, že pozná osudy mnohých žien, ktoré si v srdci nesú jazvu po bolestnom rozhodnutí ísť na interrupciu. Jeho želaním je, aby prejav Božieho milosrdenstva mohol zasiahnuť aj ich životy.
Nevyhlasuje však, že umelé ukončenie tehotenstva prestáva byť ťažkým hriechom. Práve naopak, smutne konštatuje, že sa vo svete rozšírila povrchnosť a mnohí majú nedostatočné vedomie vážneho zla, ktoré potrat so sebou nesie. Pápež takisto neruší prísny trest exkomunikácie – teda vylúčenia zo spoločenstva Cirkvi – za spáchanie potratu. Ten zostáva v platnosti.
Nejde tu teda o zmenu postoja Cirkvi k ťaživej skutočnosti zabitia nenarodeného života. Úmyslom Svätého Otca je počas Svätého roku milosrdenstva sprostredkovať jednoduchší spôsob dosiahnutia odpustenia pre tých, ktorí svoj čin úprimne ľutujú a rozhodli sa pre cestu pokánia. Pápež preto ohlásil rozšírenie právomoci oslobodzovať od exkomunikácie, do ktorej katolík vykonaním potratu automaticky upadá, aj na kňazov. Prakticky to bude znamenať, že kňaz, ktorému bola udelená táto právomoc, nebude musieť žiadať biskupa, aby stanovil pokánie pre človeka, ktorý sa prišiel vyspovedať zo spáchania potratu.
Tým sa nezľahčuje závažnosť hriechu, ani neodpadá prísny trest vylúčenia zo spoločenstva Cirkvi. Kto však príde na svätú spoveď, bude môcť dostať pokánie, rozhrešenie a oslobodenie od exkomunikácie priamo od spovedníka – bez toho, aby sa kňaz musel obracať na biskupa. Svätý Otec dodáva, že “kňazi by sa mali pripraviť na túto veľkú úlohu, aby vedeli, ako spojiť slová naozajstného prijatia s reflexiou, ktorá pomôže pochopiť spáchaný hriech a naznačiť cestu autentického obrátenia pre dosiahnutie a prijatie skutočného a veľkorysého Otcovho odpustenia, ktorý všetko obnovuje svojou prítomnosťou.”
Drahí bratia a sestry!
Ak pozorne a súvisle počúvame všetky čítania dnešnej nedele – čiže slová Knihy proroka Izaiáša, výzvy žalmistu, Jakubov list a napokon Markovo evanjelium – všimneme si ich spoločného menovateľa: všetky spomínajú ľudskú schopnosť vidieť a počuť. V prvom čítaní prorok sľubuje, že oči slepých a uši hluchých sa otvoria a že jazyk nemého vykríkne radosťou. Žalmista dodáva, že je to milujúci, ochraňujúci, dvíhajúci Pán, kto „otvára oči slepým“, ale „hatí cesty hriešnikov“. Následne sa poštol Jakub vyjadruje slovesami „všimnúť si“ a „počúvať“; všimnúť si nie bohatého, ale chudobného, počúvať slová o skutočných dedičoch nebeského kráľovstva. Všetky tieto obrazy nás približujú k evanjeliu, v ktorom Ježišov dotyk s výzvou „effeta“ uzdravuje hluchonemého, pričom ovocím tohto „otvor sa“ bolo nielen to, že hluchý začal počuť, ale že aj začal „správne rozprávať“.
Vedieť správne, čiže pravdivo rozprávať je prirodzeným dôsledkom uzdravenia sluchu; veď správne rozprávanie závisí od ochoty správne počúvať, čiže rozlišovať pravdivé od nepravdivého, falošné od autentického. Toto rozlišovanie je niekedy ťažké, pretože rozkladné klamstvo o najhlbších základoch ľudskej spoločnosti sa dokáže prezentovať ako neškodný postoj; ako jeden z mnohých názorov demokratického dialógu, ako právo na osobnú mienku. A my sa bojíme povedať, že to je jednoducho nepravda. Tieto lži neobchádzajú ani takú závažnú problematiku, akou je téma rodiny, rodičovstva a detí.
Pred polrokom sa v jednom slovenskom ekonomickom týždenníku objavil článok so zarážajúcim názvom: „Vďaka, ale nebudem mať deti. Prečo je výhodné žiť život bez potomkov“ (Trend, 21. 4. 2015). V texte o jednej zahraničnej knihe sa píše o ľuďoch materiálne dobre zabezpečených a predsa rozhodnutých nemať deti. Motivácie k takémuto rozhodnutiu prekvapujú rovnako, ako titulok článku. Materstvo ženy ako prirodzená požiadavka sa označuje za predsudok, alebo deti vyrušujúce v dopravných prostriedkoch za diskrimináciu ostatných cestujúcich. Ďalšia výpoveď neváha výchovu detí pokladať za stratu času a energie, či vyjadriť obavu zo splodenia dieťaťa do takého bezcitného konzumného sveta. Nechýbajú ani obvinenia voči ľuďom rozhodnutým, že sa stanú rodičmi. Sú vraj často oveľa sebeckejší ako bezdetné páry, ktoré sú vraj podľa niektorých štúdii pre komunitu prospešnejšie ako rodiny s deťmi. „Princíp ženy rodičky“ – citujeme doslova – „ostáva v spoločnosti hlboko zakorenený a to sa týka aj konzervatívneho Slovenska“.
Spoločným menovateľom týchto výrokov je strata nádeje. Nádeje v to, že darovať život má zmysel, že obetovať sa má zmysel, že byť pre druhého má zmysel. V logike tejto beznádeje sa potom na Slovensku hlboko zakorenená úcta k žene ako rodičke označuje za čosi konzervatívne, zastarané, nemoderné. Lenže slovo „konzervatívny“ je od „konzervovať“, čiže uchovávať niečo v pôvodnom stave. A materstvo, otcovstvo, rodičovstvo je súčasťou najpôvodnejšieho plánu Stvoriteľa, ktorého lásku nám Sväté písmo približuje práve cez vznešené pojmy otcovstva či materstva. Áno, sme konzervatívni vo vedomí, že ak sa nedržíme najhlbších, Bohom položených základov ľudskej civilizácie a každého ľudského života, odsudzujeme ju na zánik. „Každý život je darom“ – prízvukuje pápež František (Tweet pápeža Františka, 22. 1. 2015). A vyzýva nás ku „každodennej snahe aktualizovať Boží projekt života jeho odvážnou a láskyplnou ochranou vo všetkých jeho fázach, a to v duchu ľudskej blízkosti odmietajúcej skartačnú kultúru“ (Posolstvo pápeža Františka, 15. 5. 2015). Tieto a podobné slová adresoval Svätý Otec účastníkom pochodov za život vo Washingtone, ale aj v Paríži či Ríme, kde sa na chvíľu dokonca pripojil k účastníkom pochodu a povzbudzoval ich slovami „kráčajte takto ďalej, život treba chrániť vždy!“ (Príhovor pápeža Františka, 5. 5. 2014). O potrebe chrániť naozaj vždy a naozaj každý ľudský život sme boli presvedčení aj počas Pochodu za život v Košiciach v septembri 2013. Jeho jedinečnú atmosféru máme ešte v živej pamäti. Už vtedy viacerí z účastníkov vyjadrili túžbu znovu sa v budúcnosti zapojiť do niečoho podobného. A budúcnosť, čiže naša súčasnosť ukázala, že podpora a ochrana života vôbec nestratila na aktuálnosti.
Kráčajme teda ďalej – aj my s uzdraveným sluchom i zrakom –, aby sme „správne hovorili“ ako ten vyliečený muž z evanjelia. Hovoriť, vyjadriť sa dá slovami, ale môže sa aj gestami, vzťahmi, symbolmi či napríklad účasťou na dôležitom podujatí. Na jedno z nich vás teraz znova a radi pozývame: na pochod za život v Bratislave, ktorý sa uskutoční v nedeľu 20. septembra o pol tretej popoludní. Príďte na pokojnú manifestáciu všetkých ľudí dobrej vôle; príďte vydať spoločné svedectvo o zmysle nášho života, ktorý má východisko, smer i cieľ. Zmysel nášho života a každého ľudského života ako posvätného daru, ktorý máme a chceme rozvíjať a podporovať. Heslom tohoročného pochodu je „radosť zo života“. Túžme túto radosť zdieľať; túžme ju ponúkať, odovzdávať ďalším ľuďom vrátane tých, ktorí v sebe nevládzu udržať nádej. Vykročme do ulíc Bratislavy ako ľudia, ktorí svoju nádej prežívajú spoločne a vzájomne sa v nej utužujú.
Dovidenia v Bratislave.
Všetkým vám žehnajú biskupi Slovenska.
Celodiecézne rekolekcie – Košickí mučeníci
Košice – Katedrála 5. septembra 2015
Drahý spolubrat v biskupskej službe, arcibiskup Alojz, bratia kňazi, diakoni, rehoľníci a rehoľnice, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Globalizácia, migračná kríza, stret kultúr – akési novodobé sťahovanie národov. To sú aktuálne témy horúceho leta, ktoré je za nami. Zároveň sa s týmito problémami vynárajú otázky, ktoré zamestnávajú naše srdcia a svedomia. Ako obstojíme my ako kresťania, nielen pri uskutočňovaní charity, ale hlavne pri odovzdávaní viery?
Svätý Ján Pavol II. často pripomínal, že zoči-voči otázkam na globálnej úrovni môže človek hrešiť aj cez strach, nerozhodnosť a vlažnosť.
Košickí mučeníci, ktorých dnes oslavujeme pri 110. výročí ich blahorečenia pápežom Piom X. a tiež si tohto roku pripomíname 20. výročie ich kanonizácie svätým Jánom Pavlom II., nezaváhali vo svojom čase, opustili svoje domovy, aby posilňovali katolícku vieru na miestach, kde vyhasínala.
Nec láudibus, nec timóre! – ani chvály ich nepohli k pýche, ani strach ich nedokázal zlomiť. Všetci traja boli doslova prišelcami v tomto regióne, no nemigrovali kvôli strachu ani výhodám, ale pre službu v Pánovej vinici. Nikto z nich nebol domáci, či rodák z tohto mesta, a predsa ich dnes oslavujeme ako našich vlastných, lebo patria do našej veľkej rodiny veriacich a oslávili nášho Pána práve tu v Košiciach.
Odvaha – odkiaľ ju mali títo traja kňazi? Z toho, že osobne spoznali bezhraničnú Božiu lásku. A hoci nie všetko, čo povedali a vyslovili, pretrvalo veky, to podstatné čo urobili v rozhodujúcom okamihu, bola odvaha. Bola to odvaha k obete vlastného života z lásky ku Kristovi a Katolíckej cirkvi, ktorá je nadnárodná. Táto odvaha a horlivosť ich prežila a preslávila.
Mnohí z nás, drahí bratia, máme dnes tiež odvahu, ale azda viac k úprimnosti ako k obetavosti. Máme odvahu priznať si a rozprávať o svojich nedostatkoch a hriechoch, ale ďalej už nejdeme. Zostávame stáť iba pri úprimnosti a strácame schopnosť byť mužmi činu. Máme odvahu k úprimnosti, ale už menej k obetavosti.
S bolesťou v srdci rešpektujem úprimnosť piatich mladých kňazov, ktorí sa rozhodli opustiť Ježišovu misiu. Všetci jednotlivo sa zhodli na tom, že nedokážu takto ďalej žiť a slúžiť – vnútorne rozdelení. Sú to dobrí chlapi a budú mi chýbať, ako kňazi vykonali veľa dobrého. Škoda, že ich úprimnosť nenašla cestu k obete celého života pre Krista!
Uvedomujem si spolu s vami, že dnes nie je jednoduché odolať tlaku štýlu života a rozšírenej filozofii o prehnaných právach a nárokoch. Z každej strany počúvame komentáre a rady na našu adresu: Dnes sa tak žiť nedá, to je choré a nezdravé, nemožno žiť takúto samotu a odlúčenosť, to je neustále nešťastie – to vaše zriekanie sa! – hovoria to, akoby nás chceli oslobodiť od nejakej choroby, podľa vzoru: Nájdi si predsa nejakú spriaznenú dušu, nájdi si ženu a všetko bude dobré! Ale pritom ako dušpastieri vieme, aké je tiež náročné a neisté vydať sa dnes cestou manželstva a pevného zväzku.
Celibát, to neznamená iba zriekanie, je to predovšetkým najlepšia možnosť a dar pre väčšiu odovzdanosť v službe, až potom je to zriekanie! A zriekanie bolí – povedať nie, zvládať emócie a hasiť plamene zaľúbenosti, správne zacieliť túžby po nežnosti a blízkosti, zvládať samotu a prepracovanosť. Ak sa upriamime iba na seba a víziu vlastnej lepšej a šťastnejšej budúcnosti, stratíme hlavu, srdce i vieru. Čítať Evanjelium, žiť ho, veriť mu, nájsť si čas na modlitbu, Eucharistiu, adoráciu, modlitbu breviára i posvätného ruženca, osobné zasvätenie sa Panne Márii – nezdráhajte sa to urobiť, a hlavne pravidelne sa spovedajte. Ak toto chýba, nastupujú prehnané emócie a neustále pretriasanie vlastných potrieb. Ten, kto sa modlí je silný, pretože má účasť na Božej sile a moci – povedal cirkevný otec a učiteľ svätý Ján Zlatoústy.
Toto je neustála špirituálna terapia pre kňazské srdce. V ponuke je tiež i prirodzená psychologická a sociálna terapia – láska a obetavosť voči spoločenstvu veriacich, spätná väzba a hlavne pevné kňazské priateľstvá v spoločenstve spolubratov.
V Evanjeliu sme dnes počúvali ako Peter hovorí Ježišovi: My sme opustili všetko! (Mt 19, 27) – naozaj, naozaj to verím a môžem to vysloviť spolu s apoštolom?! Asi sme všetko neopustili s prijatím kňazstva. Keď sa niekto zriekne majetku, manželstva a slobodného disponovania sebou samým, neznamená to, že peniaze, telesná láska a sloboda sú zlé. Kto sa toho zrieka, hovorí Karl Rahner, je buď blázon, alebo poukazuje na niečo vyššie! Prečo tak ľahko upadáme do komplexu menejcennosti pred týmto svetom a nedokážeme vydať stabilné svedectvo o existencii iného sveta?! Tak ľahko sa necháme ovplyvniť!
Jestvuje príslovie o holubovi na streche a o vrabcovi na dosah ruky: Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche! Vždy som veril, že existuje aj ten holub na vzdialenej streche, hoci mi skoro všetci vždy radili: Vezmi si radšej toho vrabca, radšej niečo, ako nič! Avšak skúsenosť ukazuje, že rýchlo nadobudnutý majetok dokáže kňaza poriadne zväzovať; vzťah s milovanou osobou, od ktorej sa očakáva príliš veľa šťastia a príchod lepších dní, vie poriadne sklamať; a slobodné disponovanie sebou samým vedie často k svojvôli. Pre mňa je Boh najvyšším dobrom – ako holubica, kvôli ktorej púšťam vrabca z hrste.
Bezženstvo je teda najlepšia možnosť, je to dar vďaka ktorému sa naše kňazstvo môže naplno rozvinúť. Ako sami potvrdíte, ťažkosti prichádzajú aj v iných oblastiach, nielen v sľube čistoty. Sľub poslušnosti sa napĺňa niekedy ešte ťažšie ako záväzky celibátu. Problémy v plnení sľubov nastávajú vždy keď prichádzajú problémy s vierou a sebadisciplínou. Keď Boh tak účinne vedel oslovovať ľudí toľkých stáročí, že sa pre neho dokázali zrieknuť majetku, manželstva i slobody, potom to určite bude robiť aj ďalej a bez nátlaku i v našich časoch!
Nikto nás nenútil do kňazstva a ani do podmienok s ním spojených. Rozhodli sme sa slobodne. Preto by sme mali viac uvažovať nad vernosťou voči daru, ktorý sme dostali v kňazstve. Jeden kňaz, ktorý už pred rokmi opustil kňazskú službu, založil si medzičasom aj rodinu a stále sa akosi snažil zabudnúť na to, že bol kedysi kňazom, povedal: Nedá sa zabudnúť, to kňazstvo v sebe cítim aj fyzicky!
Komu raz Boh kňazstvo daroval, on už neoľutuje, že ho daroval hoci aj tomu, kto zo služby neskôr odíde. Áno, my sme často neverní, ale Boh zostáva verný svojmu daru v nás. On ho už neberie späť. Ako hovorí sv. Pavol: Božie dary a povolanie sú neodvolateľné (Rim 11, 29). To je to neodvolateľné v nás. Kňazi, aj keď odskočia, najprv o tom nechcú ani len počuť, ale potom v sebe cítia neustále svoje kňazstvo a to je ich neustálym trápením a doslova peklom.
Dante Alighieri, básnik teológov a teológ básnikov napísal hlbokú pravdu, keď opisuje ako spravodlivosť pohla Stvoriteľa k tomu, aby vzniklo aj peklo. Nad vstupom doň básnik videl nápis: Vytvorila ma Božia moc, najvyššia Múdrosť a Prvá láska spolu. Tak výrečne a pravdivo označil Dante príčinu trápenia – keď človek opustí Boha svoju Prvú lásku – vtedy prežíva ťažké chvíle a trápi sa.
Áno, Božia láska si nás vyvolila a ona nás už neopustí. Preto sa tak veľmi trápime, keď ju tak ľahko opúšťame a zabúdame na ňu. Svedomie kňaza sa aj po rokoch ozve a vyvoláva veľké výčitky.
Milí bratia kňazi, v súvislosti s ostatným odchodom našich piatich mladých spolubratov, si kladiem otázku: Čo som mal urobiť ja a čo sme mohli urobiť my všetci, aby sme ich nestratili? Ťažko na to hľadať odpoveď, ale v prvom rade si z tejto témy nemôžeme robiť posmešky, a nemali by sme zľahčovať tento fenomén vyhorenia. Berme tieto veci vážne a snažme sa i v rozhovoroch s váhajúcim spolubratom, nielen vypočuť a chápať, ale aj pomôcť rozlišovať a vyčistiť motívy, povzbudiť k novej chuti zabojovať o kňazstvo, pripomenúť mu jeho najväčšiu Prvú lásku, oživiť rozmer sebaobetovania a zapáliť vieru, ktorá vyhasla.
Nemyslime si, že podobná pomoc by nepadla za dobre i nám. Lebo, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol! (1Kor 10, 12). Bratia, stretávajte sa! A ak vidíte, že niekto pravidelne chýba a vyhýba sa, choďte za ním, dobíjajte sa k nemu a pýtajte sa ho čo prežíva. Naši ľudia sa za nás modlia i postia. Obetujú sa za naše kňazstvo. I teraz, v dňoch od 15. septembra do 24. októbra bude prebiehať tzv. Pôstna a modlitbová reťaz za kňazov. Pripojme sa k nej aj my sami – kňazi. Pripojme i našu obetu.
Obeta troch kňazských životov, troch mučeníkov, znamenala jar a znovuzrodenie Košickej cirkvi. Všimnime si, že pred blížiacim sa nebezpečenstvom v roku 1619, všetci katolícki kňazi Košice radšej opustili, okrem našich troch hrdinov, ktorí sa navzájom povzbudzovali k odvahe. Keby sa však dohodli a povedali by svojim prenasledovateľom, že chcú radšej žiť a zriekli by sa viery, boli by prepustení na slobodu s prísľubom krajšieho a údajne šťastnejšieho života. Mnohých vtedajších pozorovateľov by to len utvrdilo v dištancovaní sa od katolíckej viery.
Marek Križin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrác však boli uchvátení svojou Prvou láskou, Boh sa ich v tej chvíli doslova zmocnil, zrazu dostali zvláštnu Božiu milosť, aby vydali svedectvo o tom, komu vlastne slúžili. Nemohli ináč, museli položiť život, lebo Ježiš Kristus ich k tomu uschopnil a pôsobil v nich.
Boli to všetko mladí kňazi. Marek bol 4 roky po vysviacke, Melichar bol 5-ročným kňazom a Štefan mal za sebou 6 rokov kňazskej služby. Tak mladí kňazi a tak veľa dokázali! Nezutekali, zostali a svedčili.
Verím, že aj dnes je svedectvo čo i len jedného, ale presvedčeného a obetavého kňaza silnejšie, ako negatívny dopad odchodu piatich váhajúcich.
Drahí bratia a sestry, milí naši veriaci, modlite sa za svojich kňazov a spolu s nimi sa zasväcujte Panne Márii. Dajte im spätnú väzbu, nech sa cítia potrební i užitoční. Nebuďte k nim iba kritickí, ale aj dobrosrdeční a vďační.
Drahí bratia! Nec láudibus, nec timóre, sed audácia et vigóre! Nech vás nezlomia ani lichôtky chvál, ani strach, ale buďte svedkami katolíckej viery v odvahe a horlivosti. AMEN
Na počiatku bola radosť…
(radostný koncertný týždeň za život)
V rámci posledných dní pred Národným pochodom za život sme sa rozhodli pripraviť koncertný týždeň za život v Košiciach. Cieľom tohto týždňa je osloviť a povzbudiť ľudí, aby sa zúčastnili Národného pochodu za život. Ako Poetica Musica takto chceme vyzdvihnúť a podporiť myšlienku radosti zo života a zároveň radosti, ktorú samotný život prináša…
Začneme už 13.9.2015 o 15:00 vo Farnosti sv. Košických mučeníkov na sídlisku Nad jazerom, kde predstavíme hudobno-poetické pásmo Áno za život.
14.9.2015 sa v Aule Teologickej fakulty uskutočnia výchovné koncerty pre katolícke stredné školy a gymnáziá z Košíc.
15.9.2015 o 18:00 sme si do Auly TF pozvali aj dvoch hostí – kapelu Kerygma a Peter Milenky Band. Spoločne sme tak vytvorili jedinečný trojkoncert za život s názvom Na počiatku bola radosť.
V rámci neho zaznejú aj zamyslenia na tému radosti zo života vychádzajúce zo sv. Písma a z každodenných skúseností. Tešiť sa teda môžete nielen na dobrú muziku, ale aj na duchovné a umelecké slovo.
Trojkoncert za život si môžete ešte raz vypočuť aj 17.9.2015 o 20:00 v Dominikánskom kultúrnom centre Veritas v Košiciach.
Na záver týždňa, 18.9.2015 o 17:30 vo Farnosti sv. rodiny na sídlisku Furča v Košiciach, ešte raz odprezentujeme hudobno-poetické pásmo Áno za život.
Celý tento týždeň sa koná so súhlasom a podporou otca arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa-metropolitu.
Multimediálny koncert JÁN PAVOL II. je spomienkou na 1.Slovanského pápeža, ktorý v našich srdciach stále žije. Dielo mapuje dôležité etapy života Svätého otca a je umocnené hudbou Giuseppe Verdiho, Giacoma Pucciniho, Franza Schuberta, Wolfganga Amadea Mozarta a dalších v podaní orchestra a zboru opery Štátneho divadla Košice.
Na veľkoplošných obrazovkách budú prezentované exkluzívne fotografie a videá z jeho života.
Autor: Peter Himič
Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Dohovič
Réžia: Ján Sabol
Účinkujú: sólisti, orchester a zbor Opery ŠD Košice
Koncert sa uskutoční pod záštitou:
J. Ex. Mons. Bernarda Bobera, arcibiskupa-metropolitu Košického
a J. Em. Mons. Stanislawa Kardinála Dziwisza arcibiskupa-metropilitu Krakowského
Lístky si môžete objednať tu.
Snina 14. septembra (TK KBS) Na pozvanie sninského dekana a farára Allana Tomáša navštívi farnosť Sv. Kríža v Snine J. Em. Jozef kardinál Tomko. Deje sa tak pri príležitosti odpustovej slávnosti a stretnutia zasvätených pochádzajúcich zo sninského dekanátu.
Svätú omšu bude celebrovať na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie o 10.30 hod. vo farskom kostole Sv. Kríža v Snine. Pri tejto príležitosti vychádza aj publikácia pod názvom: Vernou službou Bohu, Cirkvi a blížnym, ktorá mapuje náboženský a duchovný život tohto regiónu, dokumentujúc aj duchovné povolania tohto regiónu. Autorom publikácie je cirkevný historik Mons. Marián Čižmár.
TK KBS informoval Peter Labanc
Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150914023
Kázeň arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera pri odpustovej slávnosti Povýšenia svätého kríža
Povýšenie svätého Kríža
Prešov – Kalvária 13. septembra 2015
Milý pán dekan, drahí bratia kňazi, milí pútnici, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Keď som dnes prichádzal na tento kalvársky kopec, videl som, ako peši vystupujete smerom k vrcholu a prechádzate po pomyselnej ceste kríža až nahor, kde ste stretli toho, ktorého si vaše srdce zamilovalo – Ježiša Krista!
A tak ako ho pri vystupovaní na Kalváriu sprevádzame jednotlivými zastaveniami, prajeme si a prosíme ho, aby sprevádzal aj on nás na našich životných cestách! Chceme, aby zostal s nami vo chvíľach dobrých i zlých. Preto sme tu pri jeho stole, po jeho krížom a slávime Eucharistiu – Kalvársku obetu nekrvavým spôsobom. Z neho samého čerpáme silu pre ťažké úseky našich ciest.
Doba, ktorú žijeme je naozaj vážna. Pýtame sa, čo máme robiť? Migračná kríza najnovšie preveruje našu schopnosť prejaviť charitu a súcit s biednymi a trpiacimi, no zároveň sa v nás vynárajú obavy, či naša ochota a obeta nebude zneužitá a či okrem charity dokážeme medzi prichádzajúcimi masami ľudí ohlasovať Krista a vysvetľovať pravý zmysel jeho kríža a jeho obety za nás.
… my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. (1 Kor 1,23-24)
Prečo práve kríž je kresťanmi tak uctievaný a vyzdvihovaný?! Prečo nie iný nástroj, alebo vec, s ktorou Kristus prišiel do kontaktu na tejto zemi!?
Pretože na kríži Boží Syn zomrel a kríž je preto najväčším znamením jeho lásky k nám. Lebo nikto nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí život za svojich priateľov (Jn 15, 13). Sv. Tomáš Akvinský píše: „Boh Otec vydal svojho Syna na smrť v tom zmysle, že mu vnukol vôľu trpieť za nás a vlial mu lásku“.
A vyzýva nás, aby sme aj my vstúpili do tohto tajomstva. Konkrétne sa vložili s tým svojim malým nepatrným krížom do tohto veľkého láskou naplneného Ježišovho svätého kríža. Preto píše svätý Pavol: Aby nebol vyprázdnený Kristov kríž (1Kor 1, 17). Prosí nás, aby sme aj my nasledovali nášho Majstra. V nesení kríža, v utrpení, ukrižovaní a v smrti. Máme ho neustále prosiť, aby nám vnukol vôľu trpieť a vlial nám lásku. On nám ukázal túto cestu, ktorou sa ide ku vzkrieseniu. Cez kríž! Jedine cez kríž a nie obídením či neprijatím toho môjho osobného, nepohodlného kríža.
Tak ako Kristus a kríž patria neodlučiteľne k sebe, nemožno zabudnúť na to, že ani kresťan ako Kristov učeník, sa v živote nemôže odťahovať od obety a od kríža, a že najlepšou a najvernejšou sprievodkyňou a spoločníčkou na tejto ceste je Ježišova a naša Nebeská Matka Mária, ktorú nám Ježiš dal za matku práve pod krížom (Jn 19, 25 -27).
Vidíme toľko konfliktov, zla a napätia vo svete, že si hovoríme: Nie je možné, že v dnešnej dobe stále jestvujú ľudia, ktorí dokážu ničiť a zabíjať v mene Boha! Vyvraždené osady, znásilnené ženy, roztrhané detské telá, milióny hladujúcich a utečencov.
Na jednej strane rastie snaha o ovládnutie sveta násilím, na druhej strane sa u nás doma v Európe vedome potláčajú princípy zdravého rozumu a stability. Tlak médií, konzumný štýl života, rozbité rodiny, utrápené matky, otcovia bez práce, deti, ktoré “vystriedali” už troch otcov, nenávisť pre maličkosti,… Je treba ešte ďalej vypočítavať, ako môže vyzerať kríž dnešného človeka? A predsa sa nemáme dištancovať od týchto problémov, ale sme pozvaní angažovať sa v zmierňovaní chudoby a biedy vo svete a tiež obhajovať a podporovať zdravý rozum a princípy, ktoré ponúka kresťanská viera. Neustály boj za hodnoty – to je náš boj – to je naša úloha a náš kríž.
Ježiš nám svojim príkladom pokory vysvetlil, že kríža sa nemožno zbaviť, nemožno ho od seba odhodiť. Kríž sa prijíma, pretože kríž učí človeka obetovať sa a stratiť svoj život pre iných, tak ako to urobil sám Boží Syn.
Preto bývalý arcibiskup New Yorku, Fulton Sheen, raz povedal: Je ľudské z kríža zostúpiť, ale je Božské na kríži zostať.
Preto aj keď od kríža často utekáme, Ježiš sa na nás nehnevá, lebo vie, že strach z bolesti je prirodzená ľudská vlastnosť. Ale ak s jeho pomocou, v znamení jeho kríža vieme prekonať tento strach a obavy, dostávame novú silu a úžasné dávky pokoja.
Dnes by sme mali vysloviť vyznanie a poďakovanie Ježišovi za to, že vo svojom vzťahu k nám je vždy milosrdný a láskavý sudca i Spasiteľ. Že nám namiesto z trónu, kraľuje z kríža. Z jeho prebodnutých rúk a nôh prichádza k nám svetlo uzdravenia. Urobme malé vyznanie: „Pane Ježišu, priznávam a vyznávam, že si Boží Syn, že si dal svoj život za mňa. Chcem ťa verne nasledovať. Zverujem ti svoj život, lebo ti dôverujem. Buď mi silou, ktorá ma podopiera a buď mi radosťou, ktorá nech ma neopúšťa. Ty si Pánom môjho srdca!“
Drahí bratia a sestry, bolesť a utrpenie sú trvalými spoločníkmi nášho života. Zlato sa skúša v ohni a srdce človeka a jeho láska v utrpení. Najkrajším príkladom a povzbudením v trápeniach a bolestiach sú nám preto Ježiš na kríži a Jeho Matka Mária pod krížom.
Bolo by preto veľkým nešťastím, keby sme sa za každú cenu chceli zabudnúť na kríž, keby sme si ho nevšímali a keby sme ho dokonca odmietali. Veď je to najväčšie znamenie a dôkaz Božej lásky k nám.
Možno ste to zaregistrovali ako sa pred pár rokmi v Taliansku strhla polemika o tom, či ponechať, alebo zvesiť kríže v talianskych štátnych školách. Všetko to rozprúdila žena, ktorá sa do Talianska prisťahovala z Fínska a neželala si, aby sa jej deti pri vyučovaní na štátnej škole museli dívať na kríž. Videla v tom morbídne propagovanie týrania a neľudskosti a ohlupovanie zo strany Cirkvi. Na základe jej sťažnosti na európskom súde v Štrassbourgu sa rozpútala ostrá polemika o tom, či sa vôbec na štátnych školách v európskej únii môžu prechovávať kríže v triedach.
Taliani vtedy prekvapili celú Európu. Vyslali jasný signál v zjednotení pravice i ľavice s tvrdením, že kríž neodmysliteľne patrí k talianskej kultúre a že oni sa ho nezrieknu, aj keby sa všetci v európskej únii postavili na hlavu. Kríž si nedáme! – kričali politici počas televíznych debát. Európsky súd pod týmto tlakom nakoniec rozhodol v prospech Talianska a už neprikazoval Talianom kríže zvesiť. Odôvodnil to jednoducho tým, že kríž patrí ku podstatným prejavom talianskej kultúry. Krajina, v ktorej v minulosti nepoznali reformáciu a ani zločiny komunizmu, sa nepohoršovali nad krížom, ale vnímali ho ako prirodzenú súčasť svojho každodenného života.
A čo my, Slováci!? Máme aj my podobnú úctu ku krížu? Nezľaknime sa a necúvnime do ústrania! Vyznajme vieru v Božieho Syna pred týmto svetom a pred touto spoločnosťou. Nebojme sa prijať kríž ako neodmysliteľnú súčasť našej kresťanskej viery. Iba cez kríž sa ide k osláveniu. Do jeho tône postavme naše rodiny. Ozvime sa za prirodzený Boží poriadok – pozdvihnime svoj hlas za ochranu prirodzenej rodiny a manželstva muža a ženy, všímajme si potreby utečencov a okrem charity, im ponúknime lásku a bohatstvo našej viery.
Podporujme sa navzájom v našej viere. Len tak môžeme obstáť v očiach dnešnej doby. Základom rastu k pevnej a úprimnej viere v Krista je naše začlenenie sa do farnosti, potom nedeľná účasť na sv. omši, časté zastavenie sa pri spytovaní svedomia a sviatosti zmierenia, modlitba, ako i premýšľanie nad Božím slovom.
Akú veľkú službu v odovzdávaní a šírení viery môžete vykonať vy všetci, ktorí sa doma dokážete spoločne pomodliť, prečítať si niečo zo Svätého Písma! Aké povzbudenie i svedectvo môžete prejaviť, keď sa vytrvalo snažíte odpovedať na otázky svojich dospievajúcich detí, ktoré sa zrazu cítia byť sebestačné, zdravé a silné v partii rovesníkov a začínajú pochybovať, na čo by ešte mali potrebovať Boha!?
Čo všetko môžete u svojich detí ovplyvniť dobrým slovom, príkladom dobrého života a láskou k Cirkvi!? A aj keby sa výsledky nedostavili hneď, po rokoch sa možno vaše deti pozastavia nad otázkou: Odkiaľ čerpali moji rodičia silu a trpezlivosť v chorobe, radosť a zmysel života aj napriek trápeniam a nedostatku?
Drahí bratia a sestry, prajem vám, aby každoročná púť na prešovskú Kalváriu bola pre vás neustálou posilou viery. A nech je vždy dobrou príležitosťou na to, aby ste tu mohli nájsť pokoj srdca, spoločenstvo modlitby a nefalšovanú vnútornú radosť za najistejšej pomoci Božej matky – Sedembolestnej Panny Márie! AMEN
+ Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita
8.10.2015 O biblickom jazyku a preklade (Odborný seminár)
Jozef Mlacek: Biblický štýl: áno, či nie?
Terézia Rončáková: Niektoré špecifiká biblického jazyka
Juraj Feník: Ukážky funkcionálnej a dynamickej ekvivalencie pri preklade NZ
Róbert Lapko: Náčrt princípov pre prekladanie Biblie
Peter Juhás: Niektoré problémy starovekých prekladov Biblie
Miestnosť C2, Teologická fakulta KU, Hlavná 89, Košice.
9.10.2015 O cudzinectve a migrácii:podnety biblických textov a súčasné výzvy
Milan Lach: Sýria miesto kresťanov?
Róbert Lapko: Utečenci pred našimi dverami: cudzinec v SZ perspektíve
Juraj Feník: Mesiáš aj pre cudzincov: pohľad na Lk 1–2
Arcibiskupstvo Košice, Diecézny katechetický úrad a Letná škola jazykov Biblie Vás srdečne pozýva na konferenciu: O cudzinectve a migrácii: podnety biblických textov a súčasné výzvy, 9. októbra 2015, v čase od 9:00 – 12:00 hod v posluchárni A2, Teologickej fakulty KU, Hlavná 89, Košice.
15.10.2015 Človek na periférii spoločnosti
Konferencia bude prebiehať z príležitosti 5. výročia vzniku občianskeho združenia Maják nádeje a Medzinárodného dňa boja proti chudobe. Je zameraná na praktické predstavenie organizácii, ktoré sa špecifikujú na pomoc ľuďom v hmotnej a sociálnej núdzi, a to v Slovenskej republike a v Poľsku. Cieľom konferencie je predstaviť organizačné fungovanie týchto organizácii, konkrétne metódy práce s ľuďmi v núdzi a formy pomoci v sociálnej i duchovnej oblasti.
16.10.2015 Zasvätení a poslaní pre sociálne služby a odkaz bl. Sáry Salkaházi
Katedra spoločenských vied KU v Ružomberku, TF v Košiciach a Spoločnosť sociálnych sestier a Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius, Vas pozývajú na 9. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Zasvätení a poslaní pre sociálne služby a odkaz bl. Sáry Salkaházi. Tematické okruhy konferencie: Sociálna práca a sociálna prevencia, sociálne služby a cieľové skupiny, úskalia a legislatívne zmeny, sociálna práca ako poslanie a služba, zákon o sociálnej práci a profesionalizácia odboru, sociálna pomoc a služba bl. Sáry a jej odraz v živote a literárnej tvorbe, príklady dobrej praxe.
22.10.2015 Pápežské misijné diela Ad gentes
Konferencia bude zameraná na predstavenie misijnej činnosti misionárov Košickej arcidiecézy v spolupráci s arcibiskupským úradom v Košiciach. Konferencia sa koná pri príležitosti 50. výročia promulgácie dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu Ad gentes.
20.11.2015 Majster Ján Hus a jeho odkaz
Sympózium pri príležitosti spomienky 600 rokov od jeho upálenia. Toto výročie si pripomenieme i ekumenickou bohoslužbou. Podujatia sa konajú v čase festivalu sakrálneho umenia v Košiciach.
Sprievodná akcia: Bohoslužba zmierenia – Veľká sála Historickej radnice o 17:00 hod.
Viac informácií nájdete na webovej stránke www.tf.ku.sk
Keďže účastníci NPzŽ využili na cestu do Bratislavy iný spôsob prepravy, nepodarilo sa dostatočne naplniť kapacity pro-life vlaku a museli sme zrušiť jeho objednávku. Ľuďom, ktorí si zakúpili lístky treba odkázať, aby si uplatnili vrátenie cestovného.
Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska
Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku
Teologický inštitút v Spišskom PodhradíVás pozývajú na
CELOSLOVENSKÝ LITURGICKÝ DEŇ
ktorý sa uskutoční dňa
9. októbra 2015
v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka
v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule
Téma Celoslovenského liturgického dňa:
EUCHARISTIA A ARS CELEBRANDI
Prednáša: Mons. Angelo LAMERI
profesor liturgie na Pápežskej lateránskej univerzite a na Pápežskej univerzite sv. Kríža v Ríme, konzultor Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
Program:
9.30 Svätá omša (kaplnka Kňazského seminára)
10.30 Prednáška a diskusia (aula)
Plagát na stiahnutie csld
Príď s nami ďakovať za dielo 2. Národného pochodu za život – svätá omša s adoráciou
viac na: http://detike.eu/
Arcibiskup Mons. Bernard Bober začal v kostole v bratislavskom Blumentaly pre pútnikov z východu Slovenska 2. Národný pochod za život sv. omšou, na ktorej pre preplnený chrám povedal:
“Boh nám zveril najvyššiu misiu: Chrániť ľudský život.”
“Nebojme sa slúžiť životu. Kultúra národa sa meria ochotou slúžiť životu.”
V závere sv. omše naplnenej radosťou zo života, otec arcibiskup vyslal pútnikov do ulíc Bratislavy modlitbou 2. Národného pochodu za život, v ktorej sme prosili Boha o ochranu ľudského života.
S hlbokým žiaľom a kresťanskou nádejou oznamujeme, že dňa 22. septembra 2015 vo veku nedožitých 66 rokov si Pán života povolal mamu kňaza Patrika Vojteka – Helenu Vojtekovú. Posledná rozlúčka bude dňa 24. septembra 2015 o 13.00 hod. v kostole sv. Michala archanjela v Šarišských Michaľanoch.
Parte:
Ďakujeme všetkým zúčastneným za veľké dielo jednoty v prospech ochrany života. Vykročili sme na pochod v presvedčení, že naša radosť zo života nemôže zostať len chvíľkovým vzplanutím, ale bude si vyžadovať dlhodobé úsilie.
Osobitne oceňujeme niekoľkomesačné nasadenie kňazov, odvahu pri mobilizácii a dôveru, že Boh dá vzrast zasiatemu semenu.
Ďakujeme za mnohoraké úsilie laikov, ktorí nešetrili čas, ani finančné prostriedky počas prípravy ako aj v deň pochodu.
Vážime si všetkých “drobných” darcov i väčšie dary sponzorov, ktorí nezištne uľahčovali pútnikom cestu do Bratislavy.
Veľké poďakovanie vyslovujeme “armáde” slúžiacich dobrovoľníkov,
Ďakujeme všetkým, ktorí budovali neviditeľný, no skutočný duchovný štít modlitby a pôstu.
Boli sme svedkami krásy a sily Kristovho tela Cirkvi, kde mnohé a rôzne údy spolu oživujú jeden organizmus.
Národný pochod za život bol príkladom i obrazom veľkej a dlhodobej úlohy, ktorú vytýčil pre našu dobu sv. Ján Pavol II.: “aby sa uskutočnila veľká stratégia obrany života.”. 20. septembra 2015 sme urobili ďalší krok vpred. Čaká nás mravenčia práca evanjelizácie a výchovy k hodnotám.
TK KBS informovala Košická arcidiecéza
Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150922038
Púť do Ríma s biskupmi na Ad Limina Apostolorum
pondelok 9.11. – sobota 14.11. 2015
Cena: 290 EUR
Informácie a rezervácie u Vášho kňaza. Na prianie ucelenej skupiny je možná úprava programu.
V cene je zarátané:
Možnosť dodatočne objednať 3 x večere za 36 EUR. Ďalšie služby je možné zarátať do ceny podľa priania a výberu zákazníka (lístky na metro, vstupy do historických objektov a iné).
Rámcový program:
1. deň, pondelok 9.11. 2015
Odchod z miesta určenia okolo 10:00 hod. Tranzit územím Slovenska, Maďarska, Slovinska smerom do Talianska. Nočná jazda.
2. deň, utorok 10.11. 2015
Príchod do Ríma, krátky program, svätá omša, ubytovanie (po 14:00 hod.)Možná zastávka v Assisi. Oddych alebo program podľa výberu objednávateľa. Nocľah 1.
3. deň, streda, 11.11. 2015
Raňajky. Odchod do Vatikánu. Audiencia u Svätého otca na Svätopeterskom námestí spojená s jeho požehnaním. Účasť na slovenskej svätej omši s biskupmi. Nocľah 2.
4. deň, štvrtok, 12.11. 2015
Raňajky. Pokračovanie v prehliadkach mesta Rím. Účasť na slovenskej svätej omši s biskupmi. Nocľah 3
5. deň, piatok, 13.11. 2015
Pokračovanie programu v Ríme. Večer odchod smerom na Slovensko.
6. deň, sobota 14.11. 2015
Príchod v popoludňajších hodinách.
Služby pre Vašu farnosť zabezpečí:
Cestovná kancelária Prima, Námestie slobody 969, 093 01 Vranov n. T.
Tel.: 057/4431130, 0905443321, e-mail:
Modlitbové stretnutie s generálnym predstaveným MKH pátrom Laurentom Larroquom v Prešove
Dňa 26.9.2015 sa uskutočnilo v Prešove vo Františkánskom kostole modlitbové stretnutie s generálnym predstaveným MKH P. Laurentom Larroquom, za účasti o. arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera a 20 kňazov.
V preplnenom kostole odzneli povzbudivé slová pátra Laurenta, aby sme sa v tejto dobe viac sústredili okolo Eucharistického Krista. Zdôraznil úlohu Panny Márie a jej odkaz z Fatimy, zasväcovať sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a spolu s ňou klaňať sa Eucharistickému Kristovi, ktorí je v tejto dobe častokrát opustený v Bohostánku. Záverečnou myšlienkou povzbudil prítomných nestrácať v tejto dobe ťažkej skúšky nádej, že Máriino Nepoškvrnené srdce zvíťazí, lebo je to prísľub Panny Márie z Fatimy, ktorý Boh dal ľudstvu práve pre tieto naše časy.
Ovocie tohto stretnutia ukáže budúcnosť, ale veriaci aj kňazi odchádzali povzbudení vo viere, nádeji a láske.
Informovala: Marta Uchalová, INSPM Košice
Košice 28. septembra (TK KBS) V štvrtok 1. októbra 2015 sa na Teologickej fakulte v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku (TF KU) uskutoční slávnostné otvorenie akademického roka 2015-2016 a inaugurácia dekana TF KU. Program sa začne svätou omšou o 10:00 hod. v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho, ktorú bude celebrovať Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita a Veľký kancelár KU. O 11:15 hod. bude počas zhromaždenia akademickej obce v Aule TF KU do úradu dekana TF KU uvedený prof. ThDr. Cyril Hišem, PhD., ktorý povedie túto fakultu druhé funkčné obdobie.
TK KBS informovalo Vedenie KU v Ružomberku
Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150928050
