Drahý syn, drahá dcéra,
aj keď dnes dostávaš skôr e-maily, alebo krátke SMS-ky, som veľmi rád, že sa Ti môžem „prihovoriť” listom. Sme na začiatku Milosrdného roka – nového projektu, ktorý je pokračovaním našej spoločnej duchovnej prípravy na Svetové dni mládeže v Krakove so Svätým Otcom Františkom. V duši mi doznieva hymna z Národného stretnutia mládeže P15 v Poprade, no kdesi spoza Tatier už počuť nový song – „Blahoslavení milosrdní”. Podmanivá melódia si Ťa získa už na prvé počutie a hĺbka slov Ťa vtiahne do tajomstva lásky, ktorá sa nám nechala poznať ako Milosrdenstvo.
Milosrdenstvo – čo to vlastne je? Latinské slovo „misericordia” azda najlepšie vystihuje jeho význam. Ak si rozdelíme toto slovo na dve časti dostaneme slová „miseria”, ktoré by sme mohli preložiť ako bolesť (utrpenie) a „cor” znamenajúce srdce (cit). Čiže slovo milosrdenstvo by sme mohli do slovenčiny preložiť ako “cit pre utrpenie” či „bolesť srdca”. Najväčšími odborníčkami na bolesť srdca sú naše mamy…
Pre lepšie pochopenie by som Ti chcel ponúknuť pohľad na milosrdenstvo očami kníh Starého zákona, v ktorých sa používajú dva výrazy, medzi ktorými je ale jemný rozdiel. Prvým je slovo chesed. Dá sa preložiť rôznymi výrazmi – statočnosť, vernosť, nezaslúžené dobrodenie, náklonnosť, priazeň, či blízkosť. Predstav si verného muža, ktorý si stojí za tým, čo hovorí. Odpoveďou na jeho vernosť je opätovaná láska ženy. Ak si verejne sľúbia lásku a vernosť, je to záväzok, ktorý má nielen morálnu (mravnú) povahu, ale takmer právnickú – je to skoro ako zmluva. Krásny obraz zmluvy a vernosti Boha voči svojej Neveste nájdeš v Izraelskom národe (porov. Jer 31, 31 – 34).
Druhé slovo, ktoré sa v reči Starého zákona používa na vyjadrenie milosrdenstva, je rachamim. “Rechem” znamená doslova materské lono, preto na rozdiel od chesed (ktorý vystihujú skôr mužské vlastnosti), rachamim svojím spôsobom označuje lásku materinskú. Z hlbokého a pôvodného zväzku a spojenia matky s dieťaťom vzniká voči nemu zvláštny vzťah – jedinečná láska. A túto lásku možno nazvať nezištnou, nezaslúženou a nadobúda rozličné prejavy napr. nežnosť, dobrota, vľúdnosť, trpezlivosť či zhovievavosť – inými slovami – schopnosť preukázať milosrdenstvo nie raz, ale neustále…
V každej ľudsky zdanlivo bezvýchodiskovej situácii, v živote, ako aj vo chvíľach vnútornej samoty, nás Boh prijíma, drží a miluje. Náš Boh nie je beztvará sila či energia kdesi nad nami. Náš Boh je milujúca osoba, prejavujúca súcit a hlboké milosrdenstvo (porov. 2 Kor 1, 3). Preto Ti apoštol Pavol hovorí, že na tomto svete nás nič nemôže odlúčiť od Kristovej lásky (porov. Rim 8, 35). Veriť v lásku má ďalekosiahle dôsledky pre náš obraz Boha, pre našu prirodzenosť a pre život podľa Ježišovho evanjelia. Boh je láska. Láska, ktorá sa azda najdokonalejšie prejavuje v schopnosti byť milosrdným. 

Dovoľ mi, aby som sa Ti prihovoril riadkami istej matky. Tento list napísala svojmu synovi, keď ležala v nemocnici.
„Milovaný, často spomínam na naše spoločne strávené okamihy. Vynárajú sa mi v mysli jeden za druhým. Majú vôňu mojich čerstvo upečených koláčov… Vždy boli u nás doma na stole a Ty si mi ich ako dieťa potajomky „ukradol” a bežal s nimi za kamarátmi na dvor. Spomínam na večery, keď sme spolu písali domáce úlohy, alebo keď ste sa hrali s otcom na skrývačku… Veľmi na Teba myslím, nosím ťa v srdci a aj keď Ti často nepíšem, o to viac Ťa v duchu mocne objímam. Z tých koláčov sa na Teba usmievala obetavá skúsenosť receptov mojej mamy… Mala ruky, ktoré boli vždy v strehu, boli neúnavné, keď bolo treba do noci variť, žehliť, alebo vymieňať obklady na horúcom čele. Tie jej ruky som často už ako dospelá bozkávala… Ty si to svojej mame nerobil… Nehľadel si na to, či si ich zoderie vo všetkej tej práci a námahe. Ale oni boli a zostali krásne, lebo mi ich Tvoj otec každý deň ošetril láskavým pohladením, ako vďaku za všetku tú prácu, ktorú každý deň zvládli.
Tak často Ťa úplne pohltili Tvoje problémy, celkom si sa v nich utápal a „bútľavá vŕba” maminho srdca ich vždy všetky prijala a hlboko v prameni duše utkala za Teba modlitbu, ktorou volala na pomoc všetky nebeské chóry… Aj teraz jej duša ticho plače. Mĺkvo stojí pod krížom, na ktorý si sa vyškriabal Ty sám. Zabudol si na detské časy, na nedeľnú zmrzlinu v cukrárni, na spoločné výlety. Možno si opustil vieru, nedoštudoval si školu, skúsil si aj drogu a Tvoje dni sa míňajú vo virtuálnej realite počítačovej ilúzie. Stále potrebuješ nejaké peniaze, ale nechce sa Ti učiť a nemáš ani nijakú prácu. A ani ju nehľadáš, lebo mamine ruky stále pracujú a tak je pred Tebou chutné jedlo a v nedeľu aj dobrý mamin koláč. Veď ona sa o všetko postará…
Možno visíš na kríži apatie, znechutenia a lenivosti, prázdnota Tvojej duše postupne ochromuje každú časť tvojho tela a mysle, a takto ukrižovaný vlastnou ničotou nevidíš, že stojím pod krížom a srdce mám stŕpnuté od bolesti. Často ti dokonca zavadziam, odháňaš ma hrubými slovami a si nervózny z mojej starostlivosti…”

Toľko z listu matky… Čo hovorí aj do tejto zdanlivej beznádeje (miserie) Božie slovo? V novom zákone sa mariánska spiritualita opiera najmä o Zvestovanie (porov. Lk 1, 26 – 38) a výjav, v ktorom Mária stojí pod krížom (porov. Jn 19, 26). Akosi spontánne sa mi v tejto súvislosti vynára pre nás Slovákov známy obraz Sedembolestnej – Panna Mária ako Matka milosrdenstva. Milujúca matka, ktorú Ježiš v posledných chvíľach pozemského života zveruje do ochrany milovaného učeníka Jána, sa v tejto rozhodujúcej chvíli stáva aj našou Matkou. A napokon je tu obraz „piety” – matky, ktorá vo svojom náručí drží mŕtve telo svojho Syna. No ona aj napriek tomu verí, že toto nemôže byť koniec.
Tie naše mamy… Sú si také podobné a predsa je každá iná. Dostali do daru srdce, ktoré nehľadí na seba a míňa sa až do sebazmarenia. V starostlivosti o blízkych sú neúnavne tvorivé, vynaliezavé a jedinečné. V trápení sú všetky rovnaké. Boja sa o nás a sú schopné veľa nocí nespať, ak cítia, že to s nami ide z kopca- aj keď sme už veľkí a dospelí.

Našiel si sa v tom liste aj ty? Počuješ vo svojom vnútri otázky, na ktoré hľadáš odpovede? V takej chvíli by ti Ježiš mohol povedať:
„Hľa, stojí pod tvojím krížom, ako stála moja matka pod mojím. Srdce má naplnené olovenými slzami a pohľad upiera na Teba. Hľadí na Teba očami mojej mamy… nie sú iné. Ja som však – na rozdiel od teba – tie oči uvidel a pohladil som ich milosrdnou láskou môjho srdca, ktorú videla v mojom pohľade. Telo som mal od bolesti skrivené v kŕči a ledva som dýchal, ale mal som o ňu starosť. Čo s ňou bude? Kto jej pomôže, až pôjdem k Otcovi? Zveril som ju môjmu milovanému priateľovi Jánovi a zveril som ju aj Tebe, aby si sa o ňu postaral a aby si prijal jej starostlivosť. Áno, bolo jej veľmi ťažko, keď som to urobil, lebo vedela že sa lúčim. A ja som ju, ktorú som tak veľmi miloval, daroval Jánovi a aj Tebe. Nevzpierala sa, lebo jej srdce a duša sa prelínali s mojím srdcom a dušou, a tak tomu všetkému rozumela, a prebodnutá bolesťou to aj potichu prijala. Bola mojou vernou nasledovníčkou a mala srdce tichého a oddaného učeníka… Moja mama je súčasťou každej mamy, aj tej Tvojej. Píšem Ti, lebo sa pre Teba trápim… Prosím Ťa, skús sa z toho svojho kríža na ňu pozrieť mojimi milosrdnými očami, ponúkam Ti ich… sú to oči lásky, ktoré hľadia bez podozrievania, a vidia dobrotu duše, ktorá je často ukrytá pod nánosom vonkajšej masky.”

Matka, alebo skôr mama. Má toľko farieb a toľko odtienkov – mama starostlivá, mama kuchárka, mama ochrankyňa a bojovníčka, mama opatrovateľka, mama šoférka a taxi služba realizujúca rozvoz na krúžky, mama dovolenková sprievodkyňa a tvorca programu, mama krajčírka a mama tvoriaca karnevalové masky, mama vševediace „perpetuum mobile”, ktoré pracuje, keď už spím, ale aj vtedy, keď sa prebúdzam… Mama pripravujúca voňavý čaj, mama baliaca celú noc vianočné darčeky, mama, ktorá upečie takú narodeninovú tortu, na akú si len spomeniem… Mama – moja modlitebná záštita, stojaca v trhline mojich slabostí a na kolenách orodujúca u Boha. Toto je moja pozemská mama. A toto je aj pre mňa aj moja Nebeská mama.Tajomne sa prelínajú jedna s druhou, vždy, keď sa za ňu, a s ňou, predieram tajomstvami života cez ošúchané zrnká ruženca. Od chvíle Zvestovania až po oslávenie v nebi. Pevne verím, že aj naše mamy, za všetko čo nám dali, dostanú z rúk Kráľa nádhernú korunu, ktorú im nik nevezme, a ktorá bude zdobiť ich hlavu po celú večnosť.

Vďaka Ti mama za tvoje lono, vďaka Ti za tvoje áno, vďaka Ti, že si pre mňa ikonou Matky milosrdenstva.

S láskou Ťa žehná
Bruno Donoval OP

Cieľ: Upriamiť pozornosť na veľký dar, ktorý dostávame v našej mame. Pomôcť mladým spytovať si svedomie a povzbudiť ich k drobným prejavom vďačnosti voči svojim mamám.

Predpokladaná dĺžka trvania: cca 30 min.

Pomôcky:

• písacie potreby;
• lepiace poznámkové papieriky v rôznych farbách;
• vhodný „objekt”, kam sa budú papieriky nalepovať, napr. veľký baliaci papier, tabuľu alebo okno.

Poznámky pre učiteľa/animátora:

1. Brainstorming – ukáž účastníkom balíček lepiacich poznámkových papierikov a spýtaj sa ich, či ich používajú. A ak áno, nech prezradia, čo si na ne zapisujú. Môžete tiež vymyslieť iné kreatívne spôsoby použitia týchto papierikov… .

2. V srdci mamy – uveď prvú časť aktivity takto, alebo podobne:

Predstavme si naše mamy, čo všetko počas dňa riešia a čo všetko musia držať v srdci aj v hlave. Keby si mali všetko zapísať na papieriky, oblepili by nimi možno aj pol kuchyne . Skúsme sa teraz vžiť do ich roly a napíšme všetky činnosti, ktoré naše mamy vykonajú v jeden „obyčajný” pracovný deň. Čo všetko majú naše mamy v srdci?

Nechaj účastníkov, aby sami nahlas pomenovali nejakú dennú činnosť svojich mám. Polož balíčky lepiacich poznámkových papierikov do stredu aj s perami alebo fixkami. Vyzvi ich, aby spomenutú činnosť napísali na lepiaci poznámkový papierik a ten nalepili na spoločné vhodné miesto. Môže to byť okno, tabuľa, dvere, lesklá stena… Univerzálnou náhradou môže byť veľký hárok baliaceho papiera, pripevnený na stenu, alebo nábytok, vo zvislej polohe. Popísané papieriky nalepujte do tvaru srdca.

3. Modlitba – prečítaj časť listu dominikána Bruna Donovala: „Matka, alebo skôr mama. Má toľko farieb a toľko odtienkov – mama starostlivá, (…) Mama – moja modlitebná záštita, stojaca v trhline mojich slabostí a na kolenách orodujúca u Boha.” Vyzvi účastníkov k spontánnej modlitbe vďaky za naše mamy.

Potom sa účastníkov spýtaj, či si všetok ten „servis” svojich mám vážia. Či sú im dostatočne vďační. Ak ste ešte nečítali list dominikána Bruna Donovala, odporúčame prečítať aspoň dve časti z neho – list matky z nemocnice svojmu synovi a fiktívnu Ježišovu odpoveď.

4. Matka pod krížom – uveď druhú časť aktivity takto, alebo podobne:

Aj naše mamy stoja často pod krížom svojich synov a dcér ako Mária. Skúsme teraz pomenovať všetky naše postoje alebo skutky, ktorými našim mamám spôsobujeme kríž. Nemusíte ich hovoriť nahlas. Ak sú to príliš osobné veci, píšte ich zo zadnej strany papierika, aby po nalepení neboli čitateľné. Vytvorme spoločný kríž, pod ktorým stoja aj naše mamy…

Bude dobré, ak ich ubezpečíš, že ani po skončení tejto aktivity ich nebude nikto čítať.
Môžete ich spolu vložiť do obálky a priniesť ako dar na mládežnícku svätú omšu, alebo ich spáliť (na bezpečnom mieste )…
Popísané papieriky teraz nalepujte do tvaru kríža.
Keď nalepíte všetky papieriky, ostaňte chvíľu v tichu a spontánne prejdite do modlitby odprosenia.

5. Domáca úloha – na záver rozdaj každému účastníkovi niekoľko lepiacich papierikov (cca 10, zlepených spolu, aby sa lepiaca časť pri prenose domov nepoškodila). Vyzvi ich, aby tajne nechali svojej mame odkazy vďaky, alebo prejavy lásky k nej. Nech sú tvoriví. Isto sa mama poteší, ak nájde v skrinke s taniermi papierik s nápisom: „Vďaka za raňajky!”, alebo odkaz nalepený na zrkadle: „Si SUPER mama!” Pri najbližšom stretnutí si môžete porozprávať, ako to dopadlo .

Cieľ: konfrontovať mladého človeka s matkami vo Svätom písme. Na základe ich príkladu sa cvičiť vo vlastnostiach, ktoré nám chýbajú.

Predpokladaná dĺžka trvania: cca 30 min.

Pomôcky:

• viac kusov Svätého písma, resp. projektor na premietanie biblického textu;
• papiere a perá;
• tabuľa/veľký papier;
• akékoľvek staré kocky – drevené, plastové, hracie, zo stavebnice…;
• v prípade, že nemáte staré kocky: vytlačené plášte kocky, nožnice, lepidlo.

Poznámky pre učiteľa/animátora:

1. Práca so Sv. písmom I. – spýtaj sa účastníkov, či poznajú nejaké matky zo Svätého písma. Potom uveď prvú časť aktivity – čítanie zo Svätého písma o matke proroka Samuela. Najlepšie by bolo, ak by každý účastník mal pred sebou text – buď vo Svätom písme, vytlačený alebo premietnutý cez projektor. Je dobré prečítať alebo prerozprávať celý text – (1 Sam 1; 2, 1 – 21).

2. Brainstorming I. – nechaj účastníkov, aby na základe prečítaného textu opísali vlastnosti, ktoré mala Anna. Napr. človek modlitby, pokora, starostlivosť, trpezlivosť, dôvera Bohu, stojí si za svojím slovom, … Všetky tieto vlastnosti spolu napíšte na tabuľu, alebo na pripravený veľký papier, v ktorého strede je napísané slovo matka.

3. Práca so Sv. písmom II. – podobne pokračujte aj s druhým úryvkom z Písma o matke machabejských synov – (2 Mach 7).

4. Brainstorming II. – na tabuľu/papier dopíšte vlastnosti, ktoré mala matka machabejských synov. Napr. statočnosť, plná viery, povzbudzovala k vernosti, uprednostnila spásu pred pozemským životom…

5. Diskusia – spýtaj sa účastníkov, ktorá vlastnosť im z týchto napísaných chýba a či robia niečo pre to, aby sa v nej zdokonaľovali. Buď príkladom a začni ako prvý.

6. Kocka – rozdaj účastníkom staré kocky (drevené, plastové, hracie, zo stavebnice, akékoľvek…). Spoločne si ich oblepte čistým papierom. Ak nemáte kocky, rozdaj účastníkom na papieri nakreslený plášť kocky. Vyzvi účastníkov, aby do jednotlivých stien kocky napísali tie vlastnosti, ktoré v predošlej časti uviedli, že im chýbajú, prípadne majú v nich nedostatky. Každý si potom kocku vystrihne a zlepí (pokiaľ nepoužívate oblepené kocky). Takto popísanú vyrobenú/poskladanú kocku si každý môže zobrať domov. Pri ranných modlitbách ňou hodí a celý deň sa cvičí vo vlastnosti, ktorá padne.

Cieľ: všimnúť si starostlivosť matiek vo Svätom písme, učiť sa milovať svojich blízkych v slobode a odovzdanosti Otcovi, ako to robila Mária.

Predpokladaná dĺžka trvania: cca 40 min.

Pomôcky:

• vytlačené citáty z Písma (posledné tri citáty, ktoré nájdeš v časti Z Písma tejto katechézy): (Tob 4, 20 – 21; 5, 17 – 23) + (Mt 20, 20 – 23) + (Jn 19, 25 – 30);
• papiere a perá;
• detská krupica (1bal.) alebo piesok a väčšia nádoba do ktorej ju môžeme vysypať.

Poznámky pre učiteľa/animátora: Ak ste stretko/spoločenstvo/trieda, ktorá už spolu funguje dlhšie, prispôsob aktivitu vašim podmienkam, na úvod sa zahrajte, zdieľajte, pomodlite, pripravte si občerstvenie, pri záverečnej modlitbe môžete použiť sviečku, gitaru…, čokoľvek, aby ste vytvorili atmosféru priateľstva a dôvery. Záverečná modlitba môže byť pre niektorých ľudí náročnejšia, citlivo preto zváž, či použiješ všetky jej časti.

1. Brainstorming – rozdeľ účastníkov do menších skupiniek, ak je ich menej, môžu pracovať aj vo dvojiciach. Každá skupinka dostane papier a pero. Ich úlohou je spolu napísať rôzne vlastnosti mamy – dobré, aj tie, ktoré sa im nepáčia.

2. Pantomíma – každá skupinka si vyberie jednu vlastnosť mamy, ktorú považuje za najdôležitejšiu. Pripraví si krátku pantomímu, ostatné skupinky hádajú o akú vlastnosť ide.

3. Diskusia – jeden z členov každej skupinky prečíta nahlas všetky vlastnosti, ktoré skupinka napísala. Pýtaj sa členov skupiniek: Prevažujú dobré alebo zlé vlastnosti? Prečo ste si na pantomímu vybrali práve túto vlastnosť? Má ju vaša mama? Zažívate to vo svojej rodine? Vybrali si niektoré skupinky rovnaké/podobné vlastnosti? Prečo asi?

(pozn.: ak sú účastníci starší, odporúčame aktivity 1, 2, 3, spraviť dynamicky, nestratiť pri tom veľa času a dôraz klásť viac na nasledujúce aktivity)

4. Práca so Sv. písmom – rozdaj účastníkom úryvky zo Sv. písma tak, aby každý mal všetky 3 citáty. Pred ich čítaním upriam pozornosť účastníkov na postavy matky. Čítajte ich postupne, každý citát môže prečítať iný účastník. Po každom citáte sa kratučko porozprávajte: Ako sa správala matka? Aké má asi vlastnosti? Sú podobné tým, o ktorých sme hovorili predtým? Podobá sa táto biblická postava tvojej mame? V čom? Po prečítaní všetkých troch citátov sa krátko porozprávajte: Čo majú predstavené matky spoločné? V čom sa líšia? Aký je asi úmysel ich konania, prečo sa tak správajú? Čo sa od nich môžeme naučiť? Ako by ste konali na ich mieste?

(pozn.: text z knihy Tobiáš je možno „vytrhnutý z kontextu”. Aby bola reakcia matky zrozumiteľná, bolo by dobré, aby si vysvetlil súvislosti, keďže kniha Tobiáš nie je taká známa ako Evanjeliá. Prerozprávaj im piatu kapitolu tejto knihy.)

5. Krupica v hrsti – vysyp do väčšej nádoby vrecko krupice alebo podobné množstvo suchého piesku tak, aby naň videli všetci účastníci. Popros účastníkov, aby sa pokúsili nabrať do jednej ruky čo najväčšie množstvo krupice. Ak vám to priestory dovoľujú, účastníci môžu držať chvíľku krupicu v rukách a spolu sa pozrite, koľko sa komu podarilo nabrať, ak nie, účastníci vrátia krupicu hneď naspäť do nádoby. Vysvetli aktivitu: Ak krupicu naberieme jednoducho do dlane, ktorá zostane otvorená, naberieme väčšie množstvo, ako keď sa snažíme krupicu zovrieť do pästi. Vtedy nám uniká pomedzi prsty. Nie je to tak podobne vo vzťahoch? Môžeme mať ten najlepší úmysel, ale ak tomu druhému nedáme aj slobodu, môže sa nám snažiť uniknúť, môžeme ho stratiť. Ako sa zachovali biblické ženy, o ktorých sme čítali?

6. Zhrnutie – pozrime sa na biblické ženy- Tobiášovu matku, matku Zebedejových synov, našu, a Ježišovu, matku Máriu. Každá z nich je pre nás príkladom, od každej sa môžeme učiť. Tobiášova matka zo strachu o svojho jediného syna nesúhlasila s jeho odchodom, ako starostlivá mama sa o svojho syna bála. Matka Zebedejových synov sa za nich prihovárala u Ježiša. Tak isto chcela pre svojich synov to najlepšie, chcela im pomôcť najlepšie ako vedela. A čo Mária pri zomierajúcom Ježišovi? Bola azda menej starostlivá, keď ticho stála pod Krížom? Určite nie. Mala azda volať na Ježiša ako mnohí okolo: „Zostúp z kríža!”, alebo volať na Otca: „Skonči toto utrpenie!” Mária v tej chvíli plnila Božiu vôľu, v odovzdanosti a poslušnosti sa stala tou najstarostlivejšou mamou – dostala do opatery všetkých nás, celé ľudstvo. Od Márie sa môžeme učiť „otvoreným dlaniam”, milovať v slobode.

7. Modlitba a rozhodnutia – vyzvi účastníkov, aby sa vo chvíľke ticha zamysleli nad tým, za čo všetko môžu ďakovať svojim mamám, ako sa o nich starajú, pomáhajú im, dovolia im rásť a robiť vlastné rozhodnutia. Vlastnými slovami ďakujte za svoje mamy.

Modlitba má moc meniť naše životy aj vďaka tomu, že nahlas nad sebou alebo niekým vyslovíme slovo. Často si to neuvedomujeme, ale ak veríme, že sme stvorení na Boží obraz a jeho Slovo stvorilo svet, aj naše slová majú moc – tvoriť nádherné veci a búrať hradby nepožehnania, či neodpustenia. Vďaka nášmu rozhodnutiu – vyslovenému slovu dovoľujeme Bohu a jeho milosrdenstvu, aby uzdravovalo nás a naše vzťahy.Povzbuď k takejto modlitbe účastníkov, veď ich nasledujúcimi dvoma rozhodnutiami, buď im príkladom. Môžete sa modliť všetci naraz – po šepky, alebo nahlas, ak to vzťahy, priestory a zrelosť účastníkov dovoľujú. V takomto prípade ich ubezpeč, že nikto ich modlitbu nebude počúvať, vysvetli, prečo je dôležité tieto slová vysloviť nahlas. Ak účastníci tvojho stretka/triedy nemajú také vzťahy, alebo vám v tom niečo prekáža, pozvi účastníkov, aby si svoju modlitbu – rozhodnutie – napísali na papier (alebo im ju vytlačenú na papieri daruj) a doma, v osobnej modlitbe ju nahlas dali Bohu.

Modlitba a rozhodnutia

Nie vždy sú naše mamy dokonalé, aj ony robia chyby. Možno by si potreboval(a) viac pomoci a starostlivosti od tvojej mamy. Možno nebola pri tebe, keď si to potreboval/a, možno sa viac starala o iných, alebo iné veci, ako o teba. Možno si pamätáš konkrétne situácie, v ktorých ti ublížila… A možno práve naopak, tvoja mama je príliš úzkostlivá, až príliš sa o teba bojí, cítiš sa vďaka tomu neslobodný/á… Skús sa teraz zamyslieť nad týmito vecami. Skús ich pomenovať a odpustiť svojej mame. Nezabudni, že odpustenie nie je pocit, ale rozhodnutie, emócie (hnev, bolesť, smútok…) sa uzdravujú Ježišovou milosťou na základe tvojho rozhodnutia.

„Rozhodujem sa a odpúšťam svojej mame… (doplň všetko čo ti Duch Svätý ukáže) a dnes sa s ňou zmierujem v mene Ježiš. Prijímam uzdravenie a požehnanie do nášho vzťahu. Amen.”

Skúsme sa učiť od Márie. Ona veľmi milovala svojho jediného Syna, ale aj v ťažkej chvíli bola rozhodnutá milovať ho slobodne – podľa Božej vôle, dovoliť mu konať to, pre čo prišiel, zveriť všetko, aj Ježiša Otcovi. Ako máme radi svojich najbližších? Je to láska podobná Máriinej? Nedržíme niekedy my sami tých, ktorých máme najradšej v „zovretej pästi”? Dokážeme ich milovať v slobode a odovzdanosti Božej vôli ako Mária? Toto rozhodnutie vôbec nie je jednoduché. Ani pre Máriu nebolo, no prinieslo veľké ovocie.

„Ježišu ďakujem ti za mojich najdrahších… (môžeš menovať). Ďakujem, že si mi ich dal ako veľký dar do môjho života, veľmi mi na nich záleží. Chcem ich milovať tak, ako miluješ Ty, ako miluje Mária. Rozhodujem sa pre slobodu v našich vzťahoch, odovzdávam týchto ľudí do tvojej vôle, pretože ti verím, že ty najlepšie vieš, čo je pre nich dobré, nie ja. Daj mi milosť milovať ich slobodne, aj vtedy, keď to pre mňa bude ťažké. Daj mi múdrosť, aby som im vedel(a) pomáhať v nasledovaní teba za každých okolnosti. Amen.”

Cieľ: Ponúknuť mladým objavenie krásy a radosti pri modlitbe posvätného ruženca s novými tajomstvami o milosrdenstve. Obnoviť lásku k nebeskej matke v októbri- mesiaci ruženca.

Predpokladaná dĺžka trvania: cca 30 min.

Pomôcky:
symbolické predmety ku desiatkom – sklená nádoba s olivovým olejom, drevená palica, čistá košeľa, kamene a kľúče.

Poznámky pre učiteľa/animátora:
Svätý Ján Pavol II. nás vo svojom apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae o posvätnom ruženci povzbudzuje, aby sme sa nebáli kontemplovať Ježišov život a modliť sa ruženec aj s novými tajomstvami:
Ruženec obsahuje iba niektoré z mnohých tajomstiev Kristovho života, ktoré sa ustálili vo všeobecnej praxi a ktoré potvrdila cirkevná autorita. Tento výber bol daný pôvodnou osnovou modlitby ruženca, ktorá je založená na čísle 150, zodpovedajúcom počtu žalmov v žaltári. Myslím si však, že na zvýraznenie kristologickej hĺbky ruženca by bolo vhodné doplnenie ponechať na slobodné rozhodnutie jednotlivcov a spoločenstiev, ktoré by umožnilo zahrnúť aj tajomstvá Kristovho verejného účinkovania od jeho krstu až po utrpenie. Práve v škále týchto tajomstiev rozjímame o dôležitých stránkach osoby Krista ako definitívneho zjavenia Boha. (bod 19.)

A ďalej nádherne odpovedá na námietky voči ružencu:
Mohlo by sa namietať, že ruženec je modlitba, ktorá nevyhovuje vkusu dnešných detí a mladých. Ale táto námietka je namierená skôr na nie dosť primeranú metódu modlenia sa. Navyše, nič nebráni tomu, aby sa základná štruktúra ruženca pre deti a mladých – ktorí sa ho modlia buď v rodine, alebo v skupinách – neobohatila vhodnými symbolickými a praktickými pomôckami, na jeho lepšie pochopenie a ocenenie. Prečo to teda neskúsiť? Pastorácia mládeže, ktorá nerezignuje, je oduševnená a tvorivá (Svetové dni mládeže sú toho pre mňa príkladom!), môže s Božou pomocou dosiahnuť vskutku pozoruhodné výsledky. Som si istý, že pri správnom podaní ruženca, mladí ľudia ešte raz prekvapia dospelých tým, ako si osvoja túto modlitbu a budú sa ju modliť s nadšením typickým pre ich vek. (bod 42.)

Celý text apoštolského listu Jána Pavla II. o ruženci nájdete tu:

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/rosarium-virginis-mariae

Povzbudení svätým pápežom vám v mariánskom ružencovom mesiaci október ponúkame nové tajomstvá posvätného ruženca, špeciálne určené pre Milosrdný rok.

Odporúčame modliť sa ho v skupinke, alebo na stretku. Ponúkame tiež nápady na symbolický predmet, ktorý by sa mohol dať pred každým desiatkom medzi vás do stredu, alebo na viditeľné miesto. Potom niekto z mladých prečíta evanjeliovú pasáž. Po prečítaní biblického textu nechaj mladých hádať, prečo je tu práve tento symbol. Pochopiteľne, fantázii sa medze nekladú . Môžete si vymyslieť vlastné symboly, alebo nechať mladých nech niečo symbolické nájdu na mieste, kde sa práve nachádzate…

Milosrdný ruženec

Prosby k preddesiatkom

1. Ježiš, ktorý ťa nám daroval ako Matku.
2. Ježiš, ktorý nech nás privedie do domu Otca.
3. Ježiš, ktorý nech nás učí milosrdnej láske.

Tajomstvá k desiatkom

1. Ježiš, ktorý prejavuje milosrdenstvo ako Samaritán.

Biblický text: Lk 10, 25 – 37, Symbol: sklená nádoba s olivovým olejom (symbol samaritánovej pomoci – olej na rany).

2. Ježiš, ktorý hľadá stratené ovce.

Biblický text: Lk 15, 4 – 7, Symbol: drevená palica (symbol pastiera).

3. Ježiš, ktorý sa teší z návratu márnotratného syna.

Biblický text: Lk 15, 11 – 32, Symbol: čistá košeľa (symbol nových šiat po príchode márnotratného syna).

4. Ježiš, ktorý neodsudzuje cudzoložnú ženu.

Biblický text: Jn 8, 4 – 11, Symbol: kamene (symbol kameňovania hriešnice).

5. Ježiš, ktorý odpúšťa kajúcemu lotrovi.

Biblický text: Lk 23, 32 – 43, Symbol: kľúče (symbol domova).

Po každom desiatku sa po modlitbe Sláva Otcu vkladá Fatimská prosba:

(je dobré upozorniť na záverečné slovo „milosrdenstvo”, ktoré možno už prehliadame…)

Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy,
zachráň nás od pekelného ohňa
a priveď do neba všetky duše,
najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.

Úryvky z Denníčka svätej Faustíny

o Márii a matke.

Svätá Faustína, rodným menom Helenka Kowalská, sa narodila v roku 1905 v poľskej dedine Glogowiec. Bola jednoduchým dievčaťom, takmer bez vzdelania. Povolanie do rehoľného života a Boží hlas cítila už v siedmich rokoch, ale pre ťažkú rodinnú situáciu sa snažila toto Božie volanie prehlušiť. Raz na jednej zábave ju istý mládenec poprosil o tanec. Keď začali spolu tancovať, náhle videla vedľa seba stáť Ježiša. Bol celý umučený, obnažený a pokrytý ranami. Povedal jej: „Dokedy ťa budem ešte trpieť a dokedy ma budeš zavádzať?”

Po tomto zážitku vstúpila ako 20-ročná do kláštora Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave a prijala rehoľné meno Faustína, čo znamená šťastná. Večné sľuby zložila v Krakove v roku 1933.

Pracovala na vrátnici, v záhrade a v kuchyni. Raz sa Ježišovi sťažovala na nedostatok síl pri zlievaní zemiakov v obrovskom hrnci: „Ja už nevládzem, ale ak ty chceš, aby som to predsa len skúsila, tak tam pôjdem a urobím to pre teba.” Išla do kuchyne a s ľahkosťou zobrala hrniec a zliala vodu. Keď zdvihla pokrievku, uvidela v hrnci namiesto zemiakov veľké puky červených ruží. V tej chvíli počula v duši hlas: „Tvoju ťažkú prácu premieňam na kytice najkrajších kvetov a ich vôňa sa vznáša k môjmu trónu.”

Výborne piekla a zdobila torty. Keď mal prísť na návštevu biskup, rýchlo zavolali sestru Faustínu zo záhrady, aby prišla ozdobiť torty, aby mu mali čo ponúknuť.

Napokon jej bolo zverené veľké posolstvo o Božom milosrdenstve; posolstvo o Bohu nie ako o trestajúcom Otcovi, ale ako o milujúcom Ockovi, ktorý túži zachrániť každú dušu, aj tú najhriešnejšiu.

Zjavoval sa jej Pán Ježiš a všetky tieto vnútorné zážitky zapísala do svojho Denníčka.

Cez sestru Faustínu nám Ježiš zanechal modlitbu korunky Božieho milosrdenstva, ktorou môžeme u Boha vyprosiť všetko, čo je zhodné s jeho vôľou.

Faustína zomrela ako 33-ročná a za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 2000.

Pieseň
Žena [FireFly] https://www.youtube.com/watch?v=WGhJR3J-DE0
(alebo iná vhodná pieseň o Márii)

Úvod
Svätý Otec František ohlásil mimoriadny Rok milosrdenstva, ktorý začne na sviatok Nepoškvrneného počatia našej matky Márie, matky milosrdenstva. Jej príbeh prekvapení s Bohom začal pri zvestovaní v Nazarete, kde nebol nik, iba ona. Vľúdnosť jej pohľadu nech nás sprevádza, aby sme všetci mohli znovu objaviť radosť z Božej nežnosti. Nik nespoznal tak ako Mária hĺbku tajomstva Boha, ktorý sa stal človekom. Všetko v jej živote bolo stvárňované prítomnosťou milosrdenstva, ktoré sa stalo telom. Skúsenosť, ktorú prežila s Ježišom a svojím manželom Jozefom, nás môže vtiahnuť do vnútorného dialógu, s ktorým máme skúsenosť aj v našich rodinách.
Obráťme sa k nej so starobylou a stále novou modlitbou Salve Regina (Zdravas Kráľovná), aby od nás nikdy neodvrátila svoj milosrdný pohľad, a aby nás urobila hodnými kontemplovať tvár milosrdenstva, jej Syna Ježiša.

Korunka k Matke Božieho Milosrdenstva
(modlí sa na zrnkách ruženca, má len tri desiatky)
Imprimatur: + Mons. Alojz Tkáč, ABÚ Košice 2 .3. 2004

Na začiatok:
Zdravas’, Kráľovná, matka milosrdenstva;
život náš i sladkosť a nádej naša, zdravas’.
K tebe voláme, hriešni synovia Evy,
v tomto sĺz údolí stenajúci, plačúci.
A preto teda, Orodovnica naša,
obráť k nám tie svoje premilosrdné oči.
A nám Ježiša, ktorý je požehnaný
plod života tvojho, tam vo večnosti ukáž.
Ó, milostivá a nad všetky pobožná,
ó, presladká Panna, Matka Božia Mária.

Na veľkých zrnkách (1x):
Mária, Matka milosti a Matka Milosrdenstva,
chráň nás pred nepriateľmi a prijmi nás v hodine smrti.

Na malých zrnkách (10x):
Mária, Matka Milosrdenstva,
vypros nám milosrdenstvo u svojho Syna Ježiša.

Záverečná modlitba:
Matka milosrdenstva, ty otváraš pred nami dokorán svoju náruč a vystieraš ruky plné všetkých milostí a darov. Tvoje materinské srdce nám chce dať všetko, čo potrebujeme. Preto sa, s dôverou obraciame k tebe Nebeská Matka, vypros nám všetko, čo potrebujeme, ale predovšetkým svojím silným príhovorom nám vypros od Ježiša milosť, aby sme bdeli nad čistotou a nevinnosťou, verne a vytrvalo sa snažili o lásku k tebe a v srdci nosili obraz tvojho Syna. Nech nás jeho milosrdenstvo chráni, spravuje a privedie do večnej blaženosti. Amen.

Pieseň (počas nej kňaz alebo diakon vyloží Oltárnu sviatosť)
Misericordias Domini [Taizé] https://www.youtube.com/watch?v=Y6ycBOH9qXM
(alebo iná vhodná pieseň)

Zamyslenie
Teraz je ten čas, keď sme pri Ježišovi tak blízko, ako bola Mária. S pohľadom upretým na teba, Ježišu, a na tvoju milosrdnú tvár, môžeme zakusovať lásku Najsvätejšej Trojice. Od Otca si dostal poslanie zjaviť tajomstvo lásky. Ty si Láska, Láska, nič iné ako Láska. Láska, ktorá sa dáva zadarmo. Tvoje vzťahy s ľuďmi, ktorí sa k tebe vinú, majú v sebe čosi jedinečné a neopakovateľné. Znamenia, ktoré konáš, zvlášť hriešnikom, chudobným, vylúčeným, chorým a trpiacim, sa dejú v mene milosrdenstva. Všetko v tebe hovorí o milosrdenstve. Ničomu, čo je v tebe, nechýba súcit.

Zo srdca Najsvätejšej Trojice, z najhlbšieho vnútra Božieho tajomstva, vyviera, a bez ustania prúdi, veľká rieka milosrdenstva. Tento prameň sa nikdy nevyčerpá pre tých, ktorí sa k nemu priblížia. Zakaždým, keď to niekto z nás potrebuje, môžeme k tebe pristúpiť, pretože tvoje milosrdenstvo je nekonečné. Taká nepreskúmateľná je hĺbka tajomstva, ktoré v sebe uchovávaš, také nevyčerpateľné je bohatstvo, ktoré z teba pochádza.

Žalm 136
(recitovaný alebo spievaný)
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nad bohmi, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Pána nad pánmi, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On jediný koná veľké zázraky, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On múdro stvoril nebesia, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozprestrel zem nad vodami, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On stvoril veľké svetlá, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné:
slnko, aby panovalo vo dne, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné,
mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pobil egyptských prvorodencov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On vyviedol Izraela spomedzi nich, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
mocnou rukou a vystretým ramenom, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozdelil Červené more na dve časti, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A Izraela previedol jeho stredom, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On previedol svoj ľud cez púšť, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pobil význačných kráľov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A pozabíjal mocných kráľov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sehona, kráľa amorejského, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a Oga, kráľa Bášanu, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a ich krajinu dal za dedičstvo, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pamätal na nás v našom ponížení, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A oslobodil nás od našich nepriateľov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On dáva pokrm každému stvoreniu, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nebies, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen

(chvíľa ticha)

Zamyslenie
Pilierom, na ktorom spočíva život Cirkvi, je milosrdenstvo. Každá jej pastoračná činnosť by mala byť zahalená do nežnosti, s ktorou sa obracia k veriacim; žiadnemu jej ohlasovaniu a svedectvu pred svetom nesmie chýbať milosrdenstvo. Dôveryhodnosť Cirkvi sa overuje cestou milosrdnej a spolucítiacej lásky. Preto Cirkev mocne pociťuje naliehavú potrebu ohlasovať Božie milosrdenstvo. Jej život je autentický a dôveryhodný vtedy, keď je milosrdenstvo obsahom jej presvedčeného ohlasovania. Vie, že jej prvou úlohou, najmä vo chvíľach, aké prežívame aj my, plných veľkých nádejí a silných protirečení, je voviesť všetkých do veľkého tajomstva Božieho milosrdenstva, kontemplujúc Kristovu tvár.

Pane, ale toto sa týka aj mňa. Osobne!

Kontemplujem tvoju tvár, Pane?
Je milosrdenstvo pilierom, na ktorom spočíva môj život?
Je milosrdenstvo prítomné v mojom ohlasovaní a svedectve pred svetom?
Je všetko, čo robím, zahalené do nežnosti, s ktorou sa obraciam k mojim blížnym?

(chvíľa ticha)

Pane, sme tak blízko pri tebe. Zakúsili sme tvoju lásku. Vďaka tejto láske, ktorá sa skláňa až k odpusteniu a sebadarovaniu, sa každý z nás stáva služobníkom a sprostredkovateľom tvojho milosrdenstva pre ľudí.
Prosíme ťa, aby všade, kde je prítomná Cirkev, aj každý jeden z nás, bolo zrejmé Otcovo milosrdenstvo.
Daj, aby v našich farnostiach, v našich spoločenstvách, v združeniach, hnutiach, jedným slovom, všade, kde sú prítomní kresťania, bolo každému umožnené, aby našiel oázu milosrdenstva.

Otče náš…

Pieseň
Ctime túto sviatosť slávnu

Modlitba pred požehnaním
Dobrotivý Bože,
ty si vykúpil celé ľudstvo
smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna;
Zachovaj v nás dielo svojho milosrdenstva
a daj, aby sme vždy plní vďaky
slávili tajomstvo viery,
a tak dosiahli večnú odmenu v nebi.
Skrze Krista, nášho Pána.

Pieseň
Blahoslavení milosrdní [Hymna SDM Krakov/BB zbor/Valéria Juríčková]

Milí mladí priatelia,

vyrastal som na Orave v Tvrdošíne a v detstve som miništroval (je to veľmi dobrá vec, ktorá mi pomohla v duchovnom živote, odporúčam). Pamätám si, ako pri svätej omši, keď som počúval evanjeliové podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, vŕtala mi hlavou jedna otázka. Budete prekvapení, že nesúvisela so Svätým písmom, ale so zemepisom. V tom čase, asi ako každého chalana, ma bavilo poznať všetky hlavné mestá sveta, pohoria, rieky… To podobenstvo začína slovami: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha…” Nerozumel som, ako môže človek „zostupovať” do mesta. Zostupuje sa predsa z vrchu, z rebríka, z koňa, z povaly, a mohol by som pokračovať, ale z mesta? Vtedy som sa to nespýtal kňaza ani nikoho iného. Dnes viem, že som to mal urobiť (ak niečomu nerozumiete, pýtajte sa). Tuším, že som bol už na strednej škole, keď som prišiel na odpoveď a o nejakých ďalších 10 rokov som si to overil na vlastné oči. Totiž Jeruzalem leží vo vrchoch cca 800 metrov nad morom, kým Jericho asi 250 metrov pod úrovňou mora neďaleko Mŕtveho mora, pričom sú vzdialené len približne 30 km. V priebehu pár kilometrov skutočne prudko zostupujete dolu. A to už nehovorím o prekvapení, ktoré ma čakalo, keď som prišiel k  Jordánu. Podľa rozprávania v Svätom písme som mal predstavu, že to bude rieka ako Dunaj alebo Volga, no dobre, tak aspoň ako Váh, alebo Hron… Jordán vám je taký menší potok, ktorý v období sucha na niektorých miestach aj preskočíte.
To nie sú jediné ilúzie, či nesprávne predstavy, ktorých som sa potreboval zbaviť. Dnes viem, že je potrebné si vždy zachovať a brániť ideály, ale treba mať odvahu a pokoru strácať ilúzie. Ak si chcete udržať ideály, treba ich spoznávať, aby ste ich vedeli odlíšiť od ilúzií.
Evanjeliový znalec zákona a kňaz, či levita v podobenstve (porov. Lk 10, 25 – 37), prežívali čosi podobné. Tiež mali svoju ilúziu o Bohu. Evanjeliový znalec zákona žiadal od Ježiša, aby mu dal hranice. Chcel vedieť, čo ešte musí a čo by už nemusel robiť, aby pritom pred Bohom stále vyzeral dobre a pred ľuďmi nestratil dobrý imidž. My nie sme vôbec iní. Tiež občas trpíme minimalizmom vo vzťahu k Bohu a k ľuďom okolo nás. Koľko najmenej otázok musím vedieť, aby som ešte „prešiel” na birmovke? 100-200? Stačí predsa, keď v nedeľu pôjdem do kostola, však Božie prikázanie nehovorí o svätých omšiach cez týždeň a pod.
Taká duchovná „fatamorgána” môže narobiť veľa škody. A poviem to rovno – nesprávne chápanie milosrdenstva Boha je častou súčasťou našich fatamorgán, podľa ktorej Pán Boh je dobrý, odpúšťajúci, láskavý…, to len vy, kňazi a Cirkev, ste si to poprekrúcali, trváte na spovediach, náprave života, pravidelnej modlitbe… Žiaľ, Božie milosrdenstvo sme zamenili za ilúziu Božieho pritakávania našim hriechom a neochotu sa zmeniť.
Viacerí z nás by privítali ilúziu takého „obývačkového” kresťanstva, v ktorom, v teple a v papučkách, nikto odo mňa nič nechce (a keď, tak len minimálne, aby som sa pritom nezapotil…). Mám obavu, že ho mnohí aj žijeme. Rozumejte mi dobre, priatelia, vôbec nemám nič proti obývačke. Využívam ju aj ja. Je to dôležitý priestor v našich domovoch, v ktorom sa stretávame s rodinou, priateľmi, návštevami. Skôr som mal na mysli symbolické označenie našej uzavretosti, individualizmu a nezdravého pohodlia. Pozrite, akú paniku v našej spoločnosti vyvolala téma utečencov. Klobúk dolu pred všetkými, ktorí ponúkli svoju pomoc, ba dokonca sú pripravení ponúknuť svoje príbytky. Taký postoj je skutočne ľudský a kresťanský.
Na Ježišovi obdivujem, ako človeka dokáže rýchlo dostať do reality tým, že mu prevráti jeho dovtedajšie ilúzie úplne naruby. Pýtaš sa úplne zle. Nedožaduj sa toho, ako sa tí druhí majú správať k Tebe, nekolíkuj si teritórium svojich obľúbencov a tých, ktorí nestoja ani za reč. Začni od seba, zostúp k druhému ako prvý, buď aktívny, nečakaj na ostatných, premýšľaj komu a ako môžeš pomôcť…
Teším sa na Jubilejný rok milosrdenstva. Je to pre mňa výzva napodobňovať Boha: byť milosrdným, ako je On milosrdný; byť odpúšťajúcim, ako je On odpúšťajúci. Chcem neustále objavovať ideály a zbavovať sa ilúzií. Pridajte sa.

 Váš spolupútnik na ceste nasledovania Krista
František Trstenský 

Cieľ: „Otvoriť oči srdca” – pomocou iluzórnych fotografií a očných klamov poukázať na ilúzie a klamy, ktorými trpí naše srdce. Táto aktivita je vhodná na začiatok témy o ilúziách.
Predpokladaná dĺžka trvania: cca 20-30 min.
Pomôcky:

• projektor na premietanie obrázkov;
• obrázky detailov aj originálne snímky si môžete stiahnuť na našej stránke v sekcii MILOSRDNÝ ROK – „Na stiahnutie”.

Poznámky pre učiteľa/animátora:

1. Fotoilúzie – bez nejakých veľkých príprav, či vysvetľovaní popros účastníkov, aby si pohodlne sadli a sústredili sa na to, čo im budeš premietať: Uvidíte fragmenty/detaily väčších fotografií. Sú trošku upravené, aby neboli tak ľahko identifikovateľné. Vašou úlohou bude prísť na to, z čoho daný fragment/detail pochádza, teda čo je v skutočnosti odfotené.

 Koláž z detailov:
Usmerni ich, aby svoje
tipy nevykrikovali hneď nahlas.
 Nechaj pri každej fotografii chvíľu ticho a potom ich vyzvi, aby hovorili svoje tipy.
 Ideálne by bolo, keby si im kládol zneisťujúce otázky – napr.
Je to zviera alebo rastlina?
Je to živé, alebo neživé?
 Alebo aj konkrétne otázky ku konkrétnym obrázkom – napr.
Je to ulita, alebo ázijský klobúk odfotený zhora?
 Keď sa vyčerpá ich tvorivosť pri danom obrázku, premietni im originálnu fotografiu. Takto pokračuj pri všetkých deviatich obrázkoch.
Pýtaj sa ich, či ich „realita” prekvapila, či boli zo seba smutní, že neuhádli, alebo či mali radosť, ak tipovali správne…
Môžete to celé urobiť ako súťaž. Kto bude mať najviac správnych tipov, môže byť odmenený… Fantázii sa medze nakladú.

2. Ilúzie srdca – Spýtaj sa účastníkov, čo si predstavujú pod slovom „ilúzia”. (V slovníku je zadefinovaná ako klamná predstava, vidina, mámenie… )

Po ich odpovediach pokračuj takto, alebo podobne: Mali sme možnosť na vlastné oči zažiť ilúzie. Detail nás niekedy zmiatol, oklamal…, lebo nevystihoval celok. Podobne je to aj v našom živote vo vzťahoch. Často ostaneme len pri detaile, podľa ktorého si začneme vytvárať ilúziu celku. A celok pritom môže byť úplne odlišný... Skúste si spomenúť na situáciu, v ktorej ste posudzovali človeka podľa nejakého vonkajšieho „detailu”, výzoru, tónu hlasu, gesta… Uverili ste ilúzii…, ale po nejakom čase ste zistili, že ten človek je úplne iný. To zistenie mohlo byť pozitívne (dotyčný je v skutočnosti oveľa lepší, než za akého ste ho pokladali) alebo negatívne (ilúzia dobrého človeka sa rozplynula…).

Navrhni účastníkom, že sa môžu s podobnou skúsenosťou podeliť s ostatnými. Takéto príhody bývajú niekedy úsmevné, inokedy mrazivé… Citlivo usmerňuj diskusiu, prípadne sa sám zapoj nejakým svojím zážitkom.
Na záver sa spýtaj účastníkov, čo robia pre to, aby sa nedali oklamať „ilúziami srdca”.

3. Modlitba – aktivitu ukončite modlitbou vlastnými slovami, v ktorej poprosíte o odpustenie za všetky ilúzie, ktoré si vytvárame vo vzťahoch s blížnymi…

Cieľ: V niekoľkých na seba nadväzujúcich „ilúziách” sa zamerať na odhaľovanie pravdy a na nepridŕžanie sa mylných predstáv o Bohu/svete/ľuďoch. Povzbudiť mladých, aby sa snažili „ísť” do hĺbky.
Predpokladaná dĺžka trvania: cca 90 min.
Pomôcky:

• nábytok vhodný na presúvanie (alebo iné potenciálne prekážky);
• doska/niečo čo sa dá dvihnúť do výšky aj s človekom/obrátený stôl;
• šatka na zaviazanie očí;
• väčšie (A3) papiere, aj menšie (A5) papieriky, pre každého člena;
• písacie potreby, fixky;
• tabuľka čokolády, nôž, doska na krájanie;
• CD prehrávač, sviečky.

Poznámky pre učiteľa/animátora:

1. Ilúzia strachu – spoločne s účastníkmi priprav v miestnosti „opičiu dráhu”. Využiť sa dá všetko, čo je po ruke – stoličky, stoly, skrinky, vešiaky, matrace, kreslá. Tieto veci treba premiestniť tak, aby vznikla jedna dráha, na ktorej treba niečo preskočiť, podliezť, preplaziť sa, preliezť. Na koniec dráhy umiestnite dosku/obrátený stôl. Všetkým účastníkom daj 5 minút na to, aby si dráhu čo najlepšie zapamätali. Potom ich vyzvi, nech si spomedzi seba vyberú najlepšieho športovca. Vezmi ho so sebou za dvere a zaviaž mu oči. Treba mu zdôrazniť, že ho čaká nebezpečná úloha a musí si dávať veľký pozor. (Žiadna nemocnica!) Jeho úlohou bude prejsť dráhu so zatvorenými očami, pričom mu ostatní účastníci budú hovoriť, kde sú prekážky. Na záver sa musí dostať na pripravenú dosku/obrátený stôl, s ktorou bude zdvihnutý do veľkej výšky, odkiaľ bude musieť zoskočiť.

Druhý animátor zatiaľ s ostatnými celú dráhu potichu odstráni. Treba im vysvetliť, že budete športovca držať v ilúzii a hovoriť mu, čo má preskočiť alebo podliezť. Je veľmi dôležité, aby sa do toho úplne vžili a pripomínali mu, aké je to náročné a nebezpečné… Ďalej je podstatné občas sa mu dotknúť napr. stoličkou časti tela, aby si skutočne myslel, že všetky prekážky tam reálne sú…

Keď športovec príde na koniec, postaví sa na dosku/obrátený stôl a vy ho zdvihnete do výšky. V skutočnosti však stačí 15 cm – človek so zaviazanými očami to nevie rozlíšiť. Pri dvíhaní nech sa chytí hlavy niekoho iného- akoby sa istil. Dotyčný, ktorého sa dvíhaný chytil, si ale musí pri dvíhaní dosky/obráteného stola úplne čupnúť (až ľahnúť), aby si športovec myslel, že je veľmi vysoko. A pritom bude v 10-20 cm výške. Daj mu pokyn, aby skočil… Potom nech si dá dole šatku…

Sadnete si do kruhu a spýtaj sa ho: Ako si sa cítil, keď si nevedel, čo je pred tebou? Mal si strach? Dôveroval si ostatným, alebo si sa skôr spoliehal na to, čo si si zapamätal? Veril si, že ideš pomedzi prekážky a že si v závere vo veľkej výške? Žil si teda v ilúzii? Aké pocity ťa zaplavili, keď si si dal dole šatku z očí a ilúzia skončila?

2. Ilúzie Boha – na steny miestnosti (ak sa dá, tak aj vo viacerých miestnostiach) rozmiestni čo najďalej od seba papiere, na ktorých sú napísané otázky:

(1) Je pre teba Boh policajt?

(2) Myslíš si, že ťa Boh trestá?

(3) Máš pocit, že ťa Boh do niečoho núti?

(4) Pýtaš sa sám seba, prečo Boh dopustí vojny, katastrofy…?

(5) Máš dojem, že neveriaci sú zlí?

(6) Stalo sa ti, že sa neveriaci zachoval lepšie ako ty?

(7) Máš odstup voči ľuďom s inými názormi a hodnotami?

(neveriaci, homosexuáli, Rómovia, …)

(8) Čo si asi oni myslia o tebe?

Účastníci chodia pomedzi napísané otázky a postupne si píšu odpovede na svoje vlastné papieriky. Napíšu si vždy číslo otázky a k nemu svoju odpoveď. Ak nemáte dostatočne veľký priestor, účastníci môžu otázky dostať vopred vytlačené.
V pozadí môže jemne hrať hudba, prípadne môže byť celý priestor osvetlený len sviečkami… Po 10. minútach si všetci sadnite do kruhu. Nahlas čítaj otázky a popros účastníkov, aby sa podelili so svojimi odpoveďami. Ty sa tiež pridaj do diskusie.
Na záver zdôrazni, že z mnohých ilúzií počas života vyrastieme. Napr. v detstve sme si Boha predstavovali ako trestajúceho policajta, hoci dnes ho už tak nevnímame. Ale v mnohých ilúziách žijeme stále! Preto je potrebné stále hľadať pravdu vo Svätom písme, v modlitbe a v ľuďoch…

3. Čokoládová ilúzia – priprav „obecenstvo” na unikátnu ilúziu. Nožíkom rozkroj čokoládu podľa obrázka. Z troch najväčších kúskov sa dá opäť poskladať akoby celá tabuľka – stačí vymeniť dve ľavé časti. Jeden kúsok čokolády ostane „voľný”. Nechaj účastníkov špekulovať nad tým, ako je to možné… Potom sa ich spýtaj: Čo má spoločné táto čokoláda s Ježišom? (Napr. rozdáva sa, dáva sa nám ako pokrm, delí sa a pritom stále ostáva aj niečo navyše, je veľmi dobrý.) Na záver je dobré pripomenúť, že Ježišove zmŕtvychvstanie a rozdávanie sa nie je žiadna ilúzia. Aktivitu ukončite modlitbou a rozdelením čokolády .

4. Modlitba: Pane Ježišu, daj aby sme o tebe a tvojom Otcovi nemali žiadne ilúzie. Ty nie si nespravodlivý policajt, ktorý nás trestá za všetky naše hriechy, aj keď je ich veľa. Ak sa nám zdá, že „trestáš”, vieme, že to je vždy pre naše dobro. Máme sa poučiť z našich chýb a posunúť sa tak bližšie k svätosti. Ďakujeme, že v evanjeliu môžeme vidieť tvoju pravú tvár a žiadnu ilúziu. Amen.

Cieľ: Porozumieť lepšie 1. prikázaniu – nemôžeme naozaj milovať iných, ak nemilujeme, neprijímame sami seba. Milovať seba samého – ako svojho blížneho… Áno, je to naopak, a pritom je to to isté. Ale akosi nám to nesedí, máme problém to žiť…
Predpokladaná dĺžka trvania: cca 40 min.
Pomôcky:

• farebné obrázky osobností/projektor na ich projekciu. Obrázky si môžete stiahnuť na našej stránke v sekcii MILOSRDNÝ ROK – „Na stiahnutie”;
• Sväté písmo pre každého účastníka;
• perá, papiere, farebné fixky, lepidlo;
• text modlitby vytlačený na farebnom papieri – pre každého účastníka.

Poznámky pre učiteľa/animátora:

1. Ilúzia s názvom „hurá efekt” – ukáž/premietni mladým postupne obrázky 4 mužov (Larry Page, Edward Teller, Guy Gilbert, Anders Breivik,) zatiaľ im nehovor mená, ani ich popisy. Môžeš sa ich spýtať, ako na nich tváre pôsobia, aké vlastnosti by mužom prisúdili, podľa čoho ich hodnotia, či sú im sympatickí… Môžeš sa napr. spýtať, komu z nich by dali postrážiť mladšieho súrodenca, alebo koho by prijali k sebe domov na týždeň, keby to dotyčný potreboval…

Potom priraď k obrázkom mená a popisy. Zmenili sa názory účastníkov? Boli prekvapení? Môžete o tom chvíľočku diskutovať. Vysvetli účastníkom, že ak sa ich prvý dojem a hodnotenie nezhodlo s realitou – podľahli „hurá efektu”, t.j. tendencii súdiť ľudí len podľa prvého dojmu, podľa výrazu tváre, oblečenia…

2. Ilúzia s názvom „moja identita” – ukáž účastníkom ďalšie obrázky, pravdepodobne nebudú mať problém spoznať bratov – princov – Harryho a Viliama. Vidíme, že princovia sú v rôznych situáciách, inak vyzerajú, odlišne sa tvária… Presne tieto veci boli pred chvíľkou pre nás rozhodujúce- čím to je, že teraz sme o ich kráľovskom pôvode presvedčení? Pýtaj sa ďalej účastníkov:

A čo princovia Harry a Viliam?
Vedia o tom, že sú kráľovskí synovia? Odkiaľ to vedia?
Je toto ich presvedčenie pevné?
Určite áno!
Zmení sa ich vnímanie svojho pôvodu, identity a hodnoty, keď sú na olympiáde, na ihrisku, alebo s otcom?
S istotou môžeme povedať, že vždy budú vedieť kým sú, aký majú pôvod…

 Diskutujte ešte chvíľku o tom, či my sami prežívame s takou istotou to, že sme kráľovské deti, že naša hodnota a identita spočíva v tom, že sme deťmi Kráľa, najvyššieho a všemohúceho Boha Otca. Pravdepodobne prídete na to, že stabilita tejto našej identity je značne poškodená. Máme o sebe a svojej identite pokrivené názory, ilúzie, falošné predstavy…

3. Práca so Svätým písmom – prečítajte si spolu úryvok (Lk 10, 25 – 29).

Ježiš znova potvrdzuje najdôležitejšie prikázanie, ktoré už dávno predtým zanechal jeho Otec Izraelskému národu. Čo teda máme robiť, aby sme boli dedičmi večného života? Milovať Boha, svojho blížneho a seba. Pýtaj sa mladých, či sa tiež tak, ako znalec zákona, pýtajú Ježiša na to, kto je to vlastne ten blížny, ako ho milovať? Prečítajte si spolu Ježišovu odpoveď (Lk 10, 30 – 37)·

Diskutuj s účastníkmi: Túto stať z evanjelia veľmi dobre poznáme. Často sme vyzývaní k tomu, aby sme neboli ako kňaz a levita, ktorí chtiac-nechtiac prehliadli dobitého muža na ceste. A pravdepodobne všetci máme v ochote srdca a v darovaní času iným rezervy… Možno často rozmýšľame nad tým, ako pomôcť iným ľuďom, ako byť užitočnými, odkiaľ máme brať toľko síl a lásky? Otec však nechce, aby sme dávali z toho, čo nemáme. On sám nám dáva svoju lásku a milosť, aby sme vládali byť milosrdnými. Robí to však veľmi múdro – otcovsky. Učí nás, že máme milovať najprv sami seba. Všimnime si prikázanie: „ … miluj svojho blížneho ako seba samého.” Teda najprv máme milovať seba, byť si vedomí svojej hodnoty, prijímať seba samých. Vráťme sa k obrázkom princov – my v našej identite a hodnote nemáme celkom jasno.

4. Ilúzia „ja” – pozvi účastníkov k ďalšej aktivite: daj každému hárok papiera a vyzvi ich, aby naň napísali svoje meno – čo možno najkrajšie, ozdobne, fantázii sa medze nekladú… Môžeš im na to dať pár minút, ale nie priveľa. Papier nech majú pritom orientovaný na výšku a na napísanie svojho mena nech využijú celú hornú polovicu. Tento postup je dôležitý, s papierom budeme ešte ďalej pracovať.

Vysvetli účastníkom, že to, ako ozdobili svoje meno vyjadruje ich veľkú hodnotu a kráľovský pôvod, identitu, ktorú pre nás vysníval a daroval nám Otec. Avšak my na to často zabúdame, pri rôznych situáciách si túto hodnotu necháme akoby ukradnúť. Súhlasíme s výrokmi o nás, ktoré sú negatívne, a pritom nepravdivé, sú to klamstvá o nás, o našej hodnote.
Napr. ak niekto o nás povie: „Ty si babrák, nič nevieš spraviť poriadne!” alebo „Ty v živote nič nedosiahneš… nikdy sa nevydáš… nezvládneš to… nemáš na to!” Alebo my sami o sebe hovoríme: „Som taký neschopný… nie som dosť pekná… všetko pokazím… nie som dosť dobrý/á… hnevám sa na seba, pretože…”

Toto všetko sú veci, ktoré kazia Božiu slávu v nás, ktoré nám bránia vidieť sa tak, ako nás vidí Otec.
 Pozvi teraz účastníkov, aby do dolnej polovice papiera napísali všetky takéto a podobné výroky, ktoré si o sebe oni myslia, alebo to niekto o nich povedal, a oni tomu uverili.
 Uisti ich, že tento papier je len pre nich, nebudete o tom hovoriť nahlas, nikto ho nebude čítať.

5. Pokračujeme so Sv. písmom – prečítaj úryvok (Gal 5, 13 – 14). Povzbuď účastníkov týmito slovami: máme milovať blížnych, milovať aj samých seba – a to všetko v slobode. Mnohokrát vieme odpustiť, aj pomôcť blížnemu, prejaviť mu lásku a milosrdenstvo… oveľa ľahšie ako sebe. Ježiš chce, aby sme mohli milovať aj seba a aby sme boli slobodnými od všetkých falošných predstáv o sebe, od ilúzií, klamstiev, aby sme si boli vedomí tej veľkej hodnoty, ktorú máme. Pozvi účastníkov k spoločnej modlitbe – v ktorej možno urobiť prvý milosrdný krok k sebe samému, k sebe samej.

6. Modlitba – prečítajte si znova podobenstvo o milosrdnom samaritánovi. Popros účastníkov, aby sa vcítili do roly ozbíjaného cestujúceho. Pozrite sa na papier so svojím menom. Možno sú tam klamstvá, ilúzie, veci, ktoré nás odďaľujú od Otca aj od toho, ako nás vidí on sám. Mnohé z nich možno prežívame ako bolesť, zranenie. Prijať milosrdenstvo a odpustenie môžeme na základe pokánia. Odprosujme chvíľku vlastnými slovami za ilúzie a klamstvá, ktoré sme si sami vytvorili alebo im uverili, keď ich niekto vyslovil, a ktoré zatienili vedomie o našej hodnote… Ježiš, odprosujeme ťa za to, že sme viac počúvali, čo o nás hovorí svet, ako Slovo, ktoré o nás hovoríš ty. Odprosujeme ťa za to, že máme na seba prehnané nároky. Odprosujeme ťa za to, že nevieme prijať samých seba/niektoré svoje vlastnosti/výzor… Odprosujeme ťa za to, že sme si o sebe mysleli…

Teraz si prečítajte podobenstvo ešte raz. Vyzvi účastníkov, aby sa skúsili vžiť do roly samaritána. Teraz je čas „milovať seba samého, ako blížneho”, prejaviť si lásku, milosrdenstvo, odpustenie. Je to dôležité rozhodnutie a nemôže ho za teba spraviť nik iný. Si obrazom Otca, no tento obraz bol možno veľa krát zranený, dobitý… Týmto rozhodnutím dávaš Otcovi dovolenie, aby ho opäť obnovil.
Rozdaj na lístkoch účastníkom krátku modlitbu, (najlepšie na farebnom papieri, formát A5, tlač na šírku). Môžete sa ich pomodliť spolu nahlas, v modlitbe odpustenia nechať chvíľku ticha, aby mohli účastníci pomenovať, čo si chcú odpustiť. Ak by to bolo pre tvoju skupinku/stretko/triedu náročné, môžeš im tieto modlitby len vysvetliť a pozvať ich, aby sa k nim vrátili doma, počas osobnej modlitby.
Na záver (po modlitbe) dodaj: Tvoje milosrdenstvo k sebe samému, k sebe samej a láska Otca spôsobili, že tieto klamstvá a ilúzie, ktoré si napísal pod svoje kráľovské meno, boli zničené, teraz na ich miesto môžeš nalepiť túto modlitbu, slová, ktoré si vyslovil/a, a ktoré Otec berie veľmi vážne. Kedykoľvek sa udeje niečo, čo ťa oberie o úctu a milosrdenstvo k sebe, o vedomie tvojej hodnoty, môžeš sa k nej znova vrátiť.

Modlitba a rozhodnutie

Nebeský Otče,
vyznávam, že moja hodnota v tebe je veľká,
nikto a nič mi ju nemôže vziať.
Ty si ma stvoril na svoj obraz,
tvoj Syn za mňa vylial svoju krv
a tvoj Duch ma v krste posvätil.
Dnes sa rozhodujem prijať túto svoju hodnotu.
Prijímam tiež seba samého, seba samu.
Prijímam sa takého/takú aký/á som, takého/takú, ako si ma ty stvoril.
Prosím ťa, daj mi viac poznať svoju hodnotu, identitu.
Chcem si byť v každej chvíli istý/á, že som dieťaťom Kráľa,
ukáž mi, ako ma vidíš ty sám.
Pane Ježišu, pretože chcem prijať tvoje milosrdenstvo a uzdravenie,
aj ja si dnes odpúšťam… (doplň všetko čo ti Duch Svätý ukáže)
a zmierujem sa so sebou samým/samou v tvojom mene. Amen.

Cieľ: Nastaviť si zrkadlo, ako sa ja správam, keď stretnem osobu, ktorá potrebuje pomoc. Žijem si svoje kresťanstvo, alebo prejavujem milosrdenstvo?
Predpokladaná dĺžka trvania: cca 30 min.
Pomôcky:

• písacie potreby;
• vytlačený dotazník pre každého účastníka (str. 13 tejto katechézy).

Poznámky pre učiteľa/animátora: Prečítajte si podobenstvo o milosrdnom samaritánovi. Spýtaj sa účastníkov, či už niekedy boli na mieste toho zbitého človeka. Ako sa cítili? Chceli túto situáciu zmeniť, ale vlastnými silami nemohli? Chýbal im taký samaritán? Po diskusii uveď aktivitu, ktorá im pomôže zistiť, kým sú oni pre svoje okolie.

• Rozdaj mladým dotazník a pero, popros ich, nech zatvoria oči a počúvajú, čo im budeš hovoriť.

• Začni slovami: Chystáš sa na cestu, ideš zo svojho Jeruzalema do Jericha (napr. do školy, k priateľom,…). Hľadáš tašku. Skontroluješ, či v nej máš všetko, čo potrebuješ. Ako obvykle v nej nachádzaš tieto veci: (vyzvi mladých, nech napíšu, čo obvykle nosia v taške/kabelke ku 1. obrázku)

• Mladí si znova zatvoria oči a ty pokračuj: Tašku prehodíš cez plece, zatváraš dvere a kráčaš po ceste. Stretávaš priateľov, ktorých pozdravíš. Na zastávke čakáš na autobus, keď tu vidíš bezdomovca, ktorý žobre. Ako zareaguješ? (Nechaj mladých, aby odpovedali na otázky pri 2. obrázku.)

• Čítaj ďalej a mladí majú znova zatvorené oči: Už prichádza autobus. Sadáš si k oknu a na ďalšej zastávke si k tebe prisadne starká. Začína rozhovor. Ako zareaguješ? (Nechaj mladých, aby odpovedali na otázky pri 3. obrázku.)

• Čítaj ďalej a mladí majú znova zatvorené oči: Vystúpiš z autobusu a kráčaš cez prechod. Cieľ máš už na dohľad, keď vidíš starého pána, ktorý ledva stojí na nohách. V ruke má ťažkú tašku s nákupom a snaží sa dostať domov. Už nevládze, taška je stále ťažšia a jeho nohy slabšie. Ako sa zachováš? (Nechaj mladých, aby odpovedali na otázky pri 4. obrázku.)

• Po vyplnení dotazníka začni diskusiu:

• Ako ste sa zachovali k bezdomovcovi? Našli by ste v taške niečo, čím by ste mu pomohli? Nosíte v taške samé „nepotrebné” veci alebo aj užitočné? Napr. keksík, jablko, … Bezdomovcovi sa dá pomôcť aj inak, ako peniazmi, len na to musím byť pripravený.

• Prekážala vám starká v autobuse? Porozprávali by ste sa s ňou?

• Pomohli by ste starému pánovi s nákupom???

• V koľkých prípadoch ste si radšej hľadali výhovorku, než spôsob, ktorým by ste im pomohli?

• Zažili ste už aj iné situácie, v ktorých ste mohli pomôcť?

Ako ste sa zachovali?

• Diskusiu je dobre ukončiť povzbudením mladých, že aj keď počas vypĺňania dotazníka zistili, ako v mnohých prípadoch neboli milosrdným samaritánom, stále majú šancu to zmeniť. Na záver ich povzbuď, nech sa „pozerajú hore”, pretože Boh mení ľudí skrze modlitbu. Pomodlite sa spolu Žalm 112.

• Hľadám v taške slúchadlá, aby som sa tváril, že nevnímam.
• Začnem sa modliť, aby ku nešiel mne.
• Začnem sa hrať s mobilom
• Prejdem na druhú stranu cesty.
• Vynadám mu, nech neotravuje ľudí.
• Hľadám v taške, čo by som mu mohol dať.
• Ak si niečo našiel, uveď čo…
• Iné (doplň)

• Zrýchlim, aby ma nedobehol a tvárim sa, že ho nevidím.
• Poviem mu, nech nezavadzia, veď sa ponáhľam.
• Ospravedlním sa sám pred sebou tým, že nemám čas.
• Oslovím ho, či mu môžem pomôcť prejsť na druhú stranu.
• Pomôžem mu a opýtam sa ho, kam má namierené…
• Iné (doplň)

Blahoželám,
prišiel si do svojho Jericha. 

Pieseň (počas nej kňaz alebo diakon vyloží Oltárnu sviatosť)

Tebe patrí chvála (alebo iná vhodná pieseň pred Eucharistiou)
Úvod
Vo Svätom písme čítame, ako Boží služobník Mojžiš žiadal od Pána, aby mu zjavil svoju slávu (Ex 33, 18). Pán vyplnil túto jeho prosbou. Keď Pán pred ním prechádzal, volal: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.” Vtedy sa Mojžiš vrhol na zem a klaňal sa mu.
V tejto chvíli sme my pre tebou a ty, Pane, k nám prichádzaš vo Sviatosti Oltárnej a zjavuješ nám svoju slávu, ty, ktorý si milosrdenstvo, láska a zľutovanie. Klaniame sa ti, ako sa ti klaňal Mojžiš; vyznávame svoje previnenia a prosíme o odpustenie, ako prosil kráľ Dávid, keď spáchal hriech; ospevujeme tvoju priazeň a stálu náklonnosť, ako ju ospievala Panna Mária vo svojom chválospeve.

 Biblický úryvok – (Lk 10, 25 – 37)

Zamyslenie
Pane, koľkokrát sa správame ako ten znalec zákona. Chceme od teba, aby si v našom postoji k druhým stanovil, čo ešte musíme a čo už netreba robiť, aby sme stále pred tebou a druhými vyzerali dobre.
Ty nechceš, aby sme upadli do rutiny a stereotypu. Prevraciaš náš život naruby. Dávaš nám príklad vlastného života, na ktorom nás učíš, že blížnym je každý, kto sa ocitne v núdzi. Neraz sa podobáme kňazovi a levitovi a prechádzame okolo druhých bez povšimnutia, ba dokonca, Pane, aj okolo teba samotného.
Teraz sme tu pred tebou a chceme sa zmeniť. Chceme byť ako ty. Ty si nečakal, ako sa k tebe zachovajú iní, ty si plnil Otcovu vôľu. Stal si sa pre nás chlebom, aby sme nasýtený týmto nebeským pokrmom aj my plnili Božiu vôľu.

 Spytovanie svedomia (potom nasleduje chvíľa ticha)

• Usiluješ sa v sebe očisťovať obraz, na ktorý si bol stvorený?
• Nevytváraš si boha podľa svojich predstáv?
• Si náročný na seba a snažíš sa vo svojej viere rásť, alebo si vyberáš minimálne požiadavky?
• Možno niekto potreboval pomoc a ty si úmyselne napr. nezdvihol telefón, neodpovedal si na email a pod.?
• Dokonca si hľadal výhovorky, prečo si tak konal?
• Je niekto v tvojom okolí, s kým sa nerozprávaš alebo sa mu úmyselne vyhýbaš?
• Vieš, čo máš konať, ale svoju nečinnosť zdôvodňuješ poukazovaním na druhých?
• Žiješ v tomto svete ako Ježišov učeník?
• Nerobíš z Ježišovho evanjelia niečo banálne, čo vlastne ani netreba brať vážne?
• Uvedomuješ si, že Ježiš ti dôveruje?
• Ako zaobchádzaš s touto dôverou?

Prosby
K: Pane Ježišu, chválime ťa za tvoj dar Eucharistie, v ktorom prebývaš
medzi nami a dávaš sa nám ako posila pre náš duchovný pokrm, chválime ťa, Pane.
Ľ: Chválime ťa, Pane.
K: Pane Ježišu, ďakujeme ti za tvoju láskavosť,
ktorou sa skláňaš k nám a odpúšťaš nám naše previnenia, ďakujeme ti, Pane.
Ľ: Ďakujeme ti, Pane.
K: Pane Ježišu, prosíme ťa o odpustenie, ak sme neboli blížnymi tomu,
kto sa ocitol v núdzi, Pane, odpusť nám.
Ľ: Pane, odpusť nám.
K: Pane Ježišu, pomáhaj nám byť vo svete svedkami tvojho evanjelia, Pane, vyslyš nás.
Ľ: Pane, vyslyš nás.

Chválospev
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
On stvoril každého z nás,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Je náš Otec, ktorí nás miluje takých, akí sme,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Poslal nám svojho Syna, ako nášho Pána, Učiteľa a brata,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Dáva nám svojho Svätého Ducha, Tešiteľa a Zástancu,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Chce, aby sme v tomto svete žili ako Jeho deti a boli svedkami Jeho lásky,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
A aby sme konali pokánie a navzájom si odpúšťali,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Sláva Otcu i Synu
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky
i na veky vekov. Amen

Pieseň

Ctíme túto sviatosť slávnu

 Modlitba pred požehnaním

Dobrotivý Bože, odpusť nám chvíle,
keď sme v našej viere boli minimalistami, lebo by to narušilo naše pohodlie,
keď sme trvali na našej predstave o tebe, aby sme nemuseli opustiť hriech.
Prejav aj teraz svoju všemohúcnosť a zmiluj sa nad nami.
Nech tvoje zľutovanie nám pomôže,
aby sme boli dôveryhodnými svedkami Evanjelia tvojho Syna, Ježiša Krista,
ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov.
Amen.