Kňazi Košickej arcidiecézy sa stretli dnes, na Zelený štvrtok, okolo jedného oltára zo svojim arcibiskupom pri Eucharistickej slávnosti spojenej so svätením olejov.

Arcibiskup Mons. Bernard Bober príhovore zdôraznil jednotu s Ježišom a osobný kontakt v tichu. „Je to úkon lásky, je to bytostné zotrvanie s Bohom.“

Počas svätej omše arcibiskup Mons. Bernard Bober  tradične požehnal tri druhy oleja – krizmu, olej katechumenov a olej chorých ktoré budú kňazi používať počas roka pri vysluhovaní sviatostí im zvereným osobám.

V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Matériou na prípravu týchto olejov je olivový alebo iný rastlinný olej. Na prvom mieste je to krizma (chrisma) – olivový olej zmie­šaný s balzamom. Používa sa pri udeľovaní sviatostí krstu a birmovania, pri vysviacke biskupov a kňazov, taktiež pri posviacke oltárov a kostolov.

Na druhom mieste je to olej katechumenov (oleum catechumenorum), ktorým sa završuje účinok exorcizmu pred krstom, a na treťom mieste je to olej pre chorých (oleum infirmorum), ktorý zasa odporúča vo svojom liste svätý apoštol Jakub a Cirkev ho používa pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých.

Dnešná svätá omša je zároveň prejavom jednoty kňazov s biskupom. Kňazi si dnes spoločne obnovujú svoje kňazské sľuby aby aj naďalej oddane slúžili Bohu, Cirkvi a svojim veriacim.

Arcibiskup  Mons. Bernard Bober pri svätej omši zároveň poďakoval dvanástim  kňazom ktorý slávia tento rok 25. výročie  a dvom , ktorí si pripomenú  päťdesiat rokov  kňazskej služby.

Homília Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa-metropolitu

Milý brat v biskupskej službe – arcibiskup Alojz, bratia kňazi a diakoni, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Oleje, ktoré dnes požehnáme a posvätíme, už teraz šíria vôňu nového veľkonočného života. Stanú sa pre mnohých ľudí pečaťou a znamením večnosti. Tým, ktorí budú pomazaní týmito olejmi, bude vtlačená, resp. obnovená pečať viery. Aj my sa dnes chceme aspoň nadýchnuť tejto novej vône a poprosiť Boha o oživenie života viery v našich farnostiach a celej arcidiecéze. Celková atmosféra tejto liturgie, ktorá nás pozýva uvažovať nad Božou krásou, silou, mocou a láskou, stojí v kontraste s našimi ľudskými náladami častého znechutenia či rezignácie.

Keď som sa nedávno rozprával s jedným spolubratom kňazom, na otázku ako sa má a ako sa mu darí, mi odpovedal: To, čo by som chcel ponúknuť a odovzdať ľuďom, o to nemajú záujem, a to, čo oni odo mňa požadujú, to im dať nemôžem, kvôli tomu som sa ja nestal kňazom. Povedal som mu, že ho chápem, ale tiež som ho poprosil, aby pouvažoval nad tým, prečo ľudia netúžia po Bohu, ale viac si žiadajú veci, ktoré s Bohom a večným životom nesúvisia. A tiež som mu adresoval otázku: Prečo ho ovládla chuť rezignovať?

Pouvažujme nad tým spoločne: Ako vzbudiť u ľudí záujem o vieru a ako ďaleko zájsť v každodennej službe, aby to ešte bolo v súlade s mojím kňazským povolaním i poslaním?

Pri dnešnej obnove našich kňazských sľubov zaznie päť otázok. Budú zamerané v podstate na dve základné oblasti nášho kňazského života: úzka jednota s Ježišom a ochotná služba ľuďom. Sú to dva piliere nášho kňazského života.

Na prvom mieste je jednota s Ježišom. Tá sa upevňuje cez vysluhovanie sviatostí, ohlasovanie a hlavne cez osobnú modlitbu. Ak teda chceme napodobňovať Ježiša, začnime tam, kde začal on, od modlitby. Sledujme ho a dávajme pozor, ako sa on modlí. Ježiš v prvom rade chváli a zvelebuje svojho Otca. Nezačína slovami: Potrebujem toto alebo tamto. My sme zavalení žiadosťami našich ľudí, ktorí nás prosia o modlitby. Prichádzajú za nami a prosia nás o príhovor za chorých, alebo aby sme sa pomodlili na rôzne úmysly. Tak nám zostáva málo času na osobnú modlitbu oslavy a chvály, nemáme priestor a čas na skutočnú adoráciu. Každý si môže položiť otázku: Ako adorujem? Kedy adorujem? Kedy zvelebujem a chválim Boha?

Osobný kontakt je dôležitý – Ty a ja – v tichu pred Pánom. Je to úkon lásky, je to bytostné zotrvanie s Bohom. Až potom môžeme účinne zveriť Pánovi svojich bratov a sestry, veci a situácie. Iba takto si môžeme zobrať na starosť klopať na Božské Srdce, aby sa otvorila brána milosrdenstva pre biedne ľudstvo. Ak to neurobíme my, kto to urobí?

Naplnení chuťou modlitby poďme ešte ďalej. Pozývajme k modlitbe našich farníkov, učme ich modliť sa. Zakladajme a zveľaďujme vo svojich farnostiach modlitbové skupiny, či už ružencové, alebo adoračné. Podporme toto úsilie vlastnou prítomnosťou a spolu s nimi sa modlime.

Je nás tu v tejto chvíli zhromaždených viac ako tristo kňazov. Ak pri tejto Eucharistii spojíme našu chválu a modlitbu spolu s našimi veriacimi, podnietime vznik veľkej sily. Táto spojená sila všetkých dobrých duší je tým, čo hýbe svetom, obnovuje svedomia, uzdravuje chorých, posväcuje naše aktivity, dáva morálnu silu, šíri úsmev a Božie požehnanie na každú skľúčenosť a slabosť. Tak to vyjadril svätý páter Pio, muž modlitby. Preto si uchovávajme v srdci tieto slová a znova sa spytujme: Modlím sa? A keď sa modlím, viem chváliť, viem adorovať Boha? Viem prinášať svoj život a život všetkých mojich veriacich Bohu?

V druhom kroku obnovy nášho kňazského nadšenia pozrime sa bližšie na naše vzťahy s ľuďmi a tiež na naše vzťahy s bratmi kňazmi.

K ľuďom buďme otvorení. Ochotne načúvajme našim jednoduchým veriacim, Božiemu ľudu. Sú to naši maličkí, pre ktorých nás Ježiš pomazal a ku ktorým nás posiela. Ich srdce je ako anténa čo zachytáva Boží signál. Nedajme sa zvábiť pokušením, že sme väčší a že sme múdrejší ako oni. Ježišovo tajomstvo, ako to vidíme v hostii pri každej svätej omši, je tajomstvom umenšenia. On sa znížil, zriekol sa seba samého, rozhodol sa pre poníženú lásku. My sa mu môžeme podobať iba vtedy, keď sa stávame maličkými a stretávame sa s maličkými. Kto sa stará o maličkých, stojí na strane Boha.

Teda múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou a silák nech sa nehonosí svojou silou (Jer 9, 22). Lebo pravá múdrosť netkvie vo veľkom nadaní a pravá sila nespočíva v moci. Náš kňazský život nachádza svoj zmysel vo výkriku: Dávam sa! Život vonia vtedy, keď ho ponúkame ako dar. A stráca chuť vtedy, keď si ho držíme pre seba. Darovali sme svoje životy Bohu a Cirkvi. A dávame ich každý deň znova – komunite, farnosti a diecéze. Za túto vašu ochotu dávať svoj život, vám všetkým úprimne ďakujem.

Takto pomaly, deň za dňom spolu putujeme do domu Otca, sme vždy bližšie k večnosti. Kňaz je človekom, ktorý je stále na ceste. Je to muž načúvania, nekráča individualisticky, sám, ale naopak má pokoru byť sprevádzaný.

Niekedy cítim, že medzi staršími a mladšími kňazmi to v diecéze zaškrípe, tak ako v rodine – je to prirodzené medzigeneračné napätie. Mladší by chceli prevziať zodpovednosť a starší sa zotrvačnosťou držia svojich pozícií. Čo urobiť? Dá sa odporúčať jedine dialóg, ako nám to všetkým odporúča Svätý Otec František. Mladý kňaz, ktorý neraz prežíva čas očisťovania a skúšok potrebuje sprevádzanie staršieho a starší zase, aby sa nestal zadubencom, musí viac načúvať tomu mladšiemu a vytvoriť mu priestor na realizáciu, dopriať mu uznania, pochvaly i povzbudenia. Silu a entuziazmus mladých nemožno potláčať, iba usmerniť dobrou radou a životnou skúsenosťou. Preto si buďme navzájom bratmi, otcami i synmi!

Bratia kňazi! Pomôžme si navzájom strážiť náš vnútorný duchovný život. Poznajme svoje limity a buďme ostražití napr. v používaní komunikačných prostriedkov, aby človek dokázal odolávať pokušeniam proti čistote a uchrániť sa od pýchy, naviazanosti na moc a aby vzdoroval pohodlnosti. Rozhodujúcim prostriedkom pre zotrvanie v ochotnej službe je svätá spoveď, sviatosť zmierenia, ktorú aj my potrebujeme, niekedy viac ako naši veriaci. Veď Ježiš zdôrazňuje: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení (Mt 11, 28). Kto z nás sa môže cítiť byť mimo tohto pozvania? Kto môže povedať: Ja to nepotrebujem? Aj v spovedi nám môže náš spolubrat, spovedník pomôcť otázkou: Kam vlastne ideš, kam sa obraciaš? Za svojimi skľúčenosťami, horekovaním, hriechom? Nechaj to, poď a začni znovu!

Drahí bratia a sestry!

Pomôžte nám! Buďte s nami v modlitbe i službe. Spolupracujte, povzbudzujte, dvíhajte naše pomazané ruky, aby sme si viac vážili svoje povolanie k hlbšiemu zjednoteniu s Ježišom a k obetavej službe. Žiadajte od nás Krista, pýtajte si silu požehnania, krásu modlitby a chuť večnosti. A nadovšetko, vy sa veľa modlite za nás, svojich kňazov! Proste Pannu Máriu, Matku kňazov, nech nás prijme do prečistého Srdca a vyprosí nám radosť z povolania, aby nás nikdy neovládla chuť rezignovať, ale naopak, stále napredovať. AMEN

S kresťanskou nádejou vo vzkriesenie oznamujeme,
že dňa 31. marca 2018 v Košiciach
zaopatrený sviatosťami zomrel kňaz

ThDr. Zdenko Andráš PhD.

Narodil sa 7.7.1969. Kňazskú vysviacku prijal 12.9.1992 v Bardejove.
Pôsobil: 1992 Košice – sv. Košickí mučeníci, 1993 Humenné, 1994 Bohdanovce, 2003 Košice- Kráľovnej Pokoja, 2004 Košice – Božie milosrdenstvo a od roku 2005 v Myslave

Zádušná svätá omša a rozlúčka vo farnosti

  bude v stredu 4.4. 2018 o 10.00 v Kostole sv. Bartolomeja v Myslave

 a o 14.00 hod. sv. omša s pohrebnými obradmi v Kostole Najsvätejšej Trojice v Plechoticiach.

Aj tohto roku pripravujeme stretnutie košického otca biskupa s mládežou jeho arcidiecézy. Pre iné pastoračné povinnosti sa na stretnutí nebude môcť zúčastniť košický arcibiskup Bernard Bober a tak sa s nami stretne pomocný biskup Marek Forgáč. Ani tohto roku neporušíme tradíciu a stretnutie sa uskutoční v sobotu po Veľkej noci, teda 7. apríla 2018. Meníme však tradičné miesto. Po 7 rokoch opúšťame Prešov a stretneme sa v Humennom, kde sa ADSM konalo pred 10 rokmi.

Téma

Neboj sa Mária, našla si milsť u Boha. (Lk 1,30)

Program

8:00 – registrácia pri Mestskej športovej hale v Humennom

9:00 – program v Mestskej športovej hale v Humennom

• Príhovor otca biskupa Mareka Forgáča
• Kapela MaranaTha

12:00 – workshopy v Základnej škole, SNP 1 v Humennom

14:00 – svätá omša v kostole Sťatia svätého Jána Krstiteľa v Humennom

Prihlasovanie

Na ADSM nie je potrebné prohlásiť sa vopred. Odporúčame však tým, ktorí organizujú skupiny, aby vyplnili formulár, aby sme ich v týždni pred ADSM mohli informovať ohľadom autobusov a spôsobe urýchlenia registrácie členov ich skupiny.

Vstupné

Výška vstupného je 3 €. Výdavky na podujatie sú podstatne vyššie a tvoria ich:

• Obsah balíčka, ktorý dostane každý účastník pri registrácii
• Náramky, ktoré dostanú účastníci, a ktoré účastníkov oprávnia vstúpiť do priestorov, kde sa bude konať program
• Prenájom haly
• Ozvučenie
• Osvetlenie
• Rôzne iné položky

Dobrovoľníci

Bez dobrovoľníkov by sme ADSM nezorganizovali. Preto prosíme všetkých, ktorí cítia Ježišovo volanie do služby, aby sa prihlásili prostredníctvom formulára. Aj pre dobrovoľníkov platí cena 3 €, bonusom však pre nich je obed a tričko. Prihlásiť sa môžete do tímov:

• Registračný tím – stretne sa približne o 7:30 (budete informovaný) a jeho úlohou je registrovať prichádzajúcich účastníkov (od 8:00). Po registrácii budú členovia tímu preradený do iného tímu. Ak chcete pomôcť iba pri registrácii, neplatí pre Vás benefit trička a obeda.
• Workshopový tím – pripravuje priestory, kde sa budú konať worshopy, zabezpečuje chod workshopov a upratuje priestory po workshopoch.
• Zdravotníci – zabezpečujú zdravitnícku službu.
• Podľa potreby

– dobrovoľnícka miestnosť – udržiavanie poriadku v miestnosti, vydávanie obeda, …

– upratovanie – upratovanie v hale po skončení programu

– stavba – pomoc pri stavbe a rozkladaní pódia

– iné podľa situácie a potreby

Srdečne vás pozývame

na odpustovú slávnosť na sviatok Božieho milosrdenstva

v diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP.

Rímskokatolícka farnosť Svinia Vás pozýva na odpustovú slávnosť s biskupom Mons. Markom Forgáčom v nedelu 8.4.2018 o 10.30

V Košickej arcidiecéze sa stretnutie mládeže so svojim biskupom uskutočňuje pravidelne prvú sobotu po Veľkej noci, pred nedeľou Božieho milosrdenstva. Podľa Jozefa Mrúza, jedného z organizátorov stretnutia, našli v Humennom ochotných ľudí a výborné podmienky.

Aj vďaka tomu nebol problém privítať tu okolo 600 mladých, ktorí sa na podujatie zaregistrovali.

Mottom tohtoročného stretnutia bola odvaha a biblický citát „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. (Lk 1,30)“

Program, ktorý bol pre účastníkov pripravený sa začal v Mestskej športovej hale v Humennom. Pozostával z modlitieb, chvál a svedectiev kapely spoločenstva MaranaTha.

Workshopy, ktorých bolo aj tento rok skutočne veľké množstvo, boli zamerané na duchovné, či zábavno-pohybové aktivity.

Vrcholom podujatia bola svätá omša, ktorú slúžil košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč v kostole Sťatia svätého Jána Krstiteľa v Humennom.

„Mladých by som chcel predovšetkým povzbudiť k odvahe, ale nie k lacnej odvahe, skúšať všeličo v živote, riskovať a hazardovať, ale povzbudiť ich k skutočnej odvahe. To znamená k odvahe vedieť žiť a zastávať pravdivé hodnoty, vedieť za ne aj zabojovať, vedieť si chrániť svoju dušu v dnešnom svete. Toto všetko si vyžaduje veľmi veľa odvahy.“

Nedeľa Božieho milosrdenstva pripadla tento rok na 8.apríla a veriaci z Košíc, ale aj širšieho okolia ju prišli osláviť do tunajšej diecéznej svätyne Božieho milosrdenstva na sídlisku KVP.

Farský kostol Božieho milosrdenstva vyhlásil arcibiskup  Bernard Bober v roku 2016 za diecéznu svätyňu. Samotný program začal už v sobotu o 15:00 hod. modlitbou v Hodine milosrdenstva spojenou s adoráciou Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

Nasledovala svätá omša, modlitby a celonočná adorácia.

V nedeľu, v deň samotného sviatku, začal program už o 6:30 hod. rannými chválami.

Nasledovala svätá omša, modlitby, ale aj prednáška smerovaná k téme milosrdenstva. Svätá omša bola celebrovaná arcibiskupom Bernardom Boberom.

Ten upriamil pozornosť pútnikov na srdce.

„Obrazom človeka je vždy ľudské srdce, je symbolom dobroty človeka. Obrazom Boha je zase Božské srdce Ježišovo a keď prejavujeme dobrotu, vždy sa podobáme Božiemu srdcu. Dnešný svet však akoby strácal toto srdce. Zmyslom dnešného sviatku je, že Boh sa nad nami aj tak zľutúva a odpúšťa nám. My máme podobne odpúšťať blížnym a hlásať toto Božie milosrdenstvo svetu a robiť lepšími jeden druhého.“

Každý rok je zvykom, že sa na nedeľu Dobrého Pastiera otvoria dvere seminára pre všetkých ľudí, ktorí tu bežne prísť nemôžu. Ani tento rok nebude žiadnou výnimkou a 22. apríla 2018 sa brány Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach otvoria pre každého, kto príde. Začneme sv. omšou o 11.00 hod., ktorú bude celebrovať Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita v seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho v Košiciach.Po sv. omši je čas na bližšie spoznanie seminárnych zákutí a miest, kde sa bežne človek cez rok nedostane. Sprevádzanie začne v átriu a pôjde sa vo väčších organizovaných skupinách na čele s bohoslovcom. Po prehliadke celého objektu vás v jedálni bude čakať chutný zaslúžený obed. Kto už seminár pozná a na sprevádzanie nepôjde, môže ísť hneď do jedálne na obed alebo môže využiť niektorú z atrakcií. Pre deti bude počas celého dňa k dispozícii detský kútik s veľkým množstvom zábaviek ako trampolína, skákací hrad, autíčka, bábiky, kuchynka, domček, omaľovánky a podobne. K dispozícií bude tak isto kofola, cukrová vata a malé občerstvenie v átriu. Ak si zo seminára nechceš odniesť iba spomienku, tak odporúčam navštíviť našu fotostenu, kde sa budeš môcť odfotiť s ……. (príď a uvidíš) (bude to známa osoba). Rovnako navštív aj náš obchodík s predmetmi ako tričká, šálky, perá a hrnčeky. Ak sa chcete stíšiť a načerpať nových síl do života, môžete navštíviť seminárnu kaplnku na 2. poschodí, kde od 14.00 hod. bude vyložená Sviatosť Oltárna spojená s eucharistickým požehnaním o 14.45 hod. Kultúrny program začína o 15.00 hod. v aule teologickej fakulty Korunkou Božieho milosrdenstva. Pokračovať budeme programom, ktorý sme si pre vás pripravili. Súčasťou bude aj tombola, v ktorej môžete vyhrať naozaj hodnotné ceny. Na záver celého dňa sa o 17.30 hod. spoločne presunieme naspäť do seminárneho kostola a spoločne sa pomodlíme kanonické vešpery, ktoré budú viesť kanonici Košickej arcidiecézy. Srdečne vás pozývame a tešíme sa na spoločné stretnutie. Dúfame, že sa vám náš program bude páčiť a že si okrem pekných zážitkov od nás odnesiete aj nejakú tú cenu z tomboly.

Bratislava, 10. apríla 2018:  Pri príležitosti Svetového dňa hemofílie, ktorý vyhlásila Svetová hemofilická organizácia (WHF) v roku 1989 na 17. apríl, sa rozsvietia po celom svete významné budovy a domácnosti na červeno, ako symbol životodarnej krvi, ktorá pre ľudí s vrodenými krvácavými ochoreniami spôsobuje vážne zdravotné problémy.

V utorok 17. apríla budú vysvietené na červeno napríklad Niagarské vodopády zo strany USA, ale aj Kanady, CN Tower v Toronte (Kanada), The Langevin Bridge v Calgary (Kanada), Emirates Spinnaker Tower v Portsmouth (Veľká Británia) a mnohé ďalšie.

Slovenské hemofilické združenie sa pripája k iniciatíve WFH aj v tomto roku a rozšírili myšlienku červených svetiel o ďalšie monumenty aj na  Slovensku.

Dňa 17. apríla 2018 budú na Slovensku vysvietené na červeno:

„Dóm svätej Alžbety“ v Košiciach

„Východoslovenské múzeum“ – historická účelová budova v Košiciach

Budova „Europa Business Center“ v Banskej Bystrici

„Hodinová veža“ na Námestí SNP v Banskej Bystrici

 Arkier Hradu Ľupča v Slovenskej Ľupči 

a ďalšie

Pripojiť sa k iniciatíve WFH a SHZ môžu aj jednotliví občania Slovenskej republiky a to rozsvietením akéhokoľvek červeného svetla, či sviečky na znak podpory pacientov s nevyliečiteľným vrodeným krvácavým ochorením.

V minulých rokoch boli na Slovensku počas Svetového dňa hemofílie na červeno vysvietené Dóm sv. Alžbety a Východoslovenské múzeum v Košiciach, Nákupné centrum Bory Mall v Bratislave, Budova Europa Business Center, Hodinová veža na Námestí SNP v Banskej Bystrici, Hrad Barbakan v Banskej Bystrici. Pozrieť si ich môžete na webe WFH: https://news.wfh.org/world-hemophilia-day-in-pictures-lighting-it-up-red-all-over-the-world/ alebo aj na FB Slovenského hemofilického združenia:

https://www.facebook.com/pg/Slovenské-hemofilické-združenie-215047991847203/photos/?tab=album&album_id=1187546297930696,

a

https://www.facebook.com/pg/Slovensk%C3%A9-hemofilick%C3%A9-zdru%C5%BEenie-215047991847203/photos/?tab=album&album_id=1511554162196573

Svetový deň hemofílie

17. apríl, Svetový deň hemofílie bol zvolený na počesť zakladateľa WHF Franka Schnabela, ktorý sa narodil v ten istý deň. Cieľom iniciatívy je nielen uctenie si jeho pamiatky, ale predovšetkým má pripomínať a rozširovať jeho osobnú misiu s cieľom zlepšiť globálnu starostlivosť o ľudí s hemofíliou.

Svetový deň hemofílie si každoročne pripomína 134 krajín od Španielska až po Sudán, Čínu, Českú republiku, USA, Uzbekistan, Kanadu, Kamerun.

Tento deň je venovaný ľuďom s vrodenými krvácavými ochoreniami, ale aj ich príbuzným priateľom, lekárom a známym.

Hlavným cieľom Svetovej hemofilickej federácie (World Federation of Hemophilia – WFH) je prostredníctvom projektov, programov, solidaritou a humanitárnou činnosťou pomôcť rozvojovým krajinám zabezpečiť aspoň základnú liečbu a zdieľaním informácií robiť pacientov „silnejšími“.

Slovenské hemofilické združenie (SHZ)

je aktívnou oporou ľudí s vrodeným krvácavým ochorením na Slovensku. SHZ je riadnym členom WFH a aktívne sa zapája do jej činnosti už skoro 28 rokov. Snahou Slovenského hemofilického združenia, lekárov a iných medicínskych pracovníkov je, aby život týchto osôb nebol len plným bolesti a utrpenia.

Na Slovensku žije približne 589 hemofilikov, z toho 135 detí. Deti a ich rodičia musia byť denne pripravení na úskalia tohto vzácneho nevyliečiteľného ochorenia, a preto jednou z hlavných úloh projektov SHZ je aj naučiť ich aplikovať si injekčnú preventívnu liečbu – faktor na zrážanie krvi.

Podporiť projekty a aktivity Slovenského hemofilického združenia pre ľudí s nevyliečiteľným vrodeným krvácavým ochorením je možné zaslaním darcovskej SMS:

DMS HEMO na číslo 877

Platí v sieti operátorov Orange, O2 a Telekom od 1.3.2018 – 30.9.2018. Na základe odoslanej SMS správy dostane darca potvrdenie o poskytnutí daru vo výške 2 €. Viac informácii o Projekte DMS nájdete na: www.donorsforum.sk.

Čo je hemofília:

Hemofília je vrodená krvácavá choroba. Je to genetická porucha, ktorá spôsobuje nedostatočnú tvorbu bielkoviny krvnej plazmy, a tým aj nedostatočnú zrážanlivosť krvi a zastavenie krvácania po poranení. Nedostatok koagulačného faktora, ktorý je potrebný na zrážanie krvi, vedie k nadmerným prejavom krvácavosti, a to nielen po minimálnych úrazoch, poraneniach, pri trhaní zubov, po operáciách. U ťažších hemofilikov, t.j. tých, ktorí majú veľmi nízku hladinu tohto zrážacieho faktora dochádza aj ku krvácaniu, ktoré označujeme ako spontánne. Objavuje sa bez akejkoľvek vyvolávajúcej príčiny. Ochorenie je zákerné v tom, že krvácanie sa nikdy nedá predvídať a dokonca sa mu nedá ani predísť.

Ochorenie prenášajú zdravé ženy a  trpia ňou mužskí potomkovia rodiny. Genetickou podstatou ochorenia je porucha na pohlavnom chromozóme X. Na duši každého človeka – hemofilika  je stále určitá krivda, prečo musí trpieť a mať život plný bolestí a trápenia. Život takýchto ľudí je ťažký a každý sa musí zmieriť so svojím ochorením a prispôsobiť mu svoj životný štýl, aby jeho život bol plnohodnotný. Pre malých chlapcov je celé detstvo plné zákazov. Všetci mu hovoria: nerob to, neskáč a pod. Pre mnohých je najväčšou záľubou šport, ale aktívne ho vykonávať nemôžu. Často aj napriek zákazom si potajme zahrajú futbal, hokej a iné športy. V takýchto prípadoch nastáva pre rodiča ťažká situácia, či dokáže otestovať dušu dieťaťa a zistiť, ako sa dá ovplyvniť. Väčšinou si to hemofilici uvedomujú a snažia sa prispôsobiť a zaradiť sa medzi ostatné deti.

Snahou Slovenského hemofilického združenia, lekárov a iných medicínskych pracovníkov je, aby život týchto osôb nebol len plným bolesti a utrpenia.

 Pre ďalšie informácie kontaktujte prosím: Ing. Jaroslava Janovca, predsedu Slovenského hemofilického združenia. Tel.:  0905/241 353, e-mail: shz@shz.sk, web: www.shz.sk 

Košice 11. apríla (TK KBS) Rehoľa svätého Augustína na Slovensku (tvz. augustiniáni) pozýva na slávnosť príchodu relikvií svätej Rity z Cascie – patrónky v ťažkých a bezvýchodiskových situáciách. Privítajú ich v piatok 27. apríla 2018 v Kláštore sv. Augustína v Košiciach. „Ide o relikvie 1. stupňa – kostičky z ruky svätice, ktoré sú uložené v medenej ruži vo výške 50 cm,“ hovorí prior a predstavený komunity a rehole augustiniánov na Slovensku P. Juraj Pigula.
„Svätá Rita vždy bola a je pri všetkých, ktorí sa k nej utiekajú vo svojom trápení, či už v manželstve, v práci, rodine. Je to aktuálna svätica, ktorá nám všetkým ponúka, ako môžeme prežívať svoj každodenný život – vedieť odpustiť. Aj keď je to pre nás mnohých snaha na celý život, musíme to skúšať, znova a znova každý deň,“ hovorí o príchode relikvií P. Juraj Pigula, ktorú koordinuje túto mimoriadnu udalosť.
Príchod relikvií svätej Rity je súčasťou príprav na slávnostnú konsekráciu kostola sv. Rity, ktorou sa metropola východu stane unikátnym miestom. Pôjde o prvý kostol zasvätený tejto svätici na Slovensku. Kostol ponúkne atraktívny podzemný priestor, kde budú relikvie uložené. Konsekrácia kostola je naplánovaná na 8. mája 2018 (o 10:30 h).
Ostatky svätice privítajú za účasti miestnej augustiniánskej komunity, emeritného košického arcibiskupa metropolitu Mons. Alojza Tkáča, talianskeho arcibiskupa Mons. Renata Boccarda, rektora sanktuária sv. Rity, predstaviteľov partnerských miest Košíc a Cascie, ako aj širokej verejnosti.
—————————————————————–
Program príchodu relikvií sv. Rity:
Piatok 27. apríla 2018 / Kostol sv. Rity (Herlianska 52, Košice)
• Počas dňa príchod relikvií sv. Rity s delegáciou z mestečka Cascia, prijatie u košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera
• 17:30 ruženec svätej Rity
• 18:00 svätá omša s odovzdaním relikvií a relikviára (celebruje emeritný košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč, koncelebruje arcibiskup diecézy Spoleto-Norcia, do ktorej patrí Cascia, Mons. Renato Boccardo)
• 19:00 – 23:00 možnosť osobne uctiť si relikvie (podzemná kaplnka kostola)
—————————————————————–
Informácie o reholi sv. Augustína na Slovensku
Komunita sa venuje pastorácii mládeže, vyučovaniu talianskeho jazyka, vyučovaniu Svätého písma a cirkevných otcov, organizuje púte, rôzne duchovné obnovy vo farnostiach, venuje sa duchovnému vedeniu. V neposlednom rade organizuje manželské večery a tzv. stretká pre rodiny, rozvedených a bezdetné páry. Na Slovensku má jedinú stabilnú komunitu v Košiciach od roku 1995. Zakladateľom boli o. Pavol Benedik a o. Angelo Lemme. V súčasnosti má komunita šiestich stabilných členov. Najznámejším je P. Pavol Benedik, sakristián Svätého Otca Františka vo Vatikáne. Predstaveným na Slovensku je P. Juraj Pigula. Viac informácií o augustiniánoch je možné nájsť na ich webstránke www.aug.skalebo profile na sociálnej sieti Facebook.
—————————————————————–
Životopis svätej Rity
Svätá Rita sa narodila v roku 1381 a zomrela 22. mája 1457. Tieto dva dátumy nie sú isté, ale boli prijaté za oficiálne pápežom Levom XIII 24. marca 1900, keď ju vyhlásil za svätú. Rita, jediná dcéra Antónia Lottiho a Amati Ferriovej, sa narodila v Roccaporene (približne 5 km od Cascie) a bola pokrstená menom Margaréta v kostole Sv. Márie della Plebe v Cascii. V šestnástich rokoch sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného, ale hnevlivej povahy. Mali spolu dvoch synov. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu a na čnosti, naplno venovaným rodine, pomohla manželovi k jeho obráteniu a k čestnému životu.
Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita sa dokázala zachovať odvážne, podľa evanjelia, a ako Ježiš úplne odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili takú bolesť. Synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila takej krutosti, žiadala od Pána radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku. Rita, vdova a osamelá, upokojila duše a dokázala dosiahnuť uzmierenie pre obidve rodiny, v sile modlitby a lásky. Až potom mohla konečne uskutočniť dávnu túžbu a vstúpiť do augustiniánskeho kláštora sv. Márie Magdalény v Cascii, kde žila 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou voči ich ťažkostiam. Posledných 15. rokov Rita nosila na čele stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny, dopĺňajúc na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.
Bola uctievaná ako svätá hneď po smrti, ako nám to potvrdzuje maľba na drevenej truhle, do ktorej bola uložená, a tiež „Kódex Miracolorum”, oba pochádzajúce z rokov 1457 – 62. Od 18. mája 1947 jej pozostatky odpočívajú v sanktuáriu v Cascii v krištáľovej urne. Bola noc 22. mája a už niekoľko hodín po smrti sa udiali početné zázraky a uzdravenia v meste. Rita bola uložená do skromnej truhly a kláštor Sv. Márie Magdalény sa hneď po pohrebných obradoch stal cieľom nepretržitého putovania veriacich.
Počas rokov jej chýr svätosti stále rástol a Rita bola vyhlásená najprv za blahoslavenú v roku 1628 a potom za svätú v roku 1900. Dnes prichádzajú do Cascie veriaci z celého sveta, a „svätá v nemožných prípadoch“, je naďalej tešiteľkou, ktorá zmierňuje tie najbolestnejšie a skryté rany, je ochrankyňou, ktorá vyprosuje u Ježiša mimoriadne milosti.
—————————————————————–
Bližšie informácie poskytne P. Juraj Pigula, predstavený rehole sv. Augustína (Herlianska 52, 040 14 Košice / Mobil: 0948 037 768 / E-mail: juraj.pigula@gmail.com).
TK KBS informovala Rehoľa sv. Augustína na Slovensku

Košice 12. apríla (TK KBS) V priebehu najbližších mesiacov budú v dominikánskom kostole v Košiciach tri veľké podujatia. To prvé bude 28. až 29. apríla 2018. V nedeľu 29. apríla o 11:00 h bude v miestnom kostole sláviť svätú omšu sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Mons. Cyril Vasiľ SJ. V úvode požehná ikonu Salus Populi Romani – Populi Cassoviensis. Požehnanie tejto ikony súvisí s tým, že tento dominikánsky kostol bol minulý rok pričlenený k bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
Druhé podujatie, ktoré sa uskutoční v sobotu 19. mája, nesie názov „Stretnutie členov ružencových bratstiev“. Program sa začne o 9:00 h a potrvá približne do 13:15 h. Svätú omšu o 12:15 h bude celebrovať košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč.  Tretie podujatie sa uskutoční v stredu 15. augusta, kedy budú na mieste sláviť patrocínium kostola – Nanebovzatie Panny Márie. Svätú omšu o 17:30 h bude sláviť košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

Napriek tomu, že termín blahorečenia Anny Kolesárovej ešte nie je známy, prípravy na slávnosť jej blahorečenia už bežia. Na Arcibiskupskom úrade v Košiciach už prebehlo viacero oficiálnych porád, vyskladal sa prípravný tím slávnosti blahorečenia, rozdelili sa základné úlohy a kompetencie, zbierajú sa návrhy sprievodného programu, vytvorila sa a spustila stránka annakolesarova.sk, na ktorú sa budú postupne pridávať informácie pre farnosti, dobrovoľníkov, kňazov i bezpečnostné pokyny a odporúčania. V stredu podvečer 11. apríla 2018 sa v aule Teologickej fakulty v Košiciach uskutočnilo prvé informačné stretnutie so zástupcami košických farností, reholí, organizácií i spoločenstiev, na ktorom riaditeľ koordinačného výboru príprav slávnosti blahorečenia ThLic. Ján Urban oslovil kňazov, rehoľníkov ale aj laikov s prosbou o aktívne zapojenie sa do príprav a oslovovaním dobrovoľníkov zo svojich farností a spoločenstiev predovšetkým z Košíc a okolia. Rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej povzbudil k spojeniu sa v modlitbe za celý čas príprav aj za samotnú slávnosť, kedy ako uviedol „očakáva otvorené nebo, z ktorého budú plynúť milosti pre toho, kto po nich zatúži“. Odkaz Anny Kolesárovej je robiť správne rozhodnutia,  zakladať zdravé manželstvá a šťastné rodiny, kde sa bude žiť v harmónii , láske a kultúre zdravých hodnôt.

Tak nám Anna Kolesárová – čoskoro blahoslavená – pomáhaj!

Pastoračné centrum Anny Kolesárovej vyrástlo z Domčeka. Domček sa pre nas stal malým. Potrebovali by sme „domisko“, aby sme mohli naplniť potreby centra v tomto čase. Pápež František podpísaním dekrétu o blahorečení Anky Kolesárovej dal impulz, na ktorý teraz reagujeme. Nielen prípravou slávnosti, ale aj vytváraním prostredia pre prijímanie pútnikov.

Z toho dôvodu som dal pripraviť architektonickú štúdiu novej stavby, ktorá bude napojená na Domček. Ráta sa, že v nej bude cca 30 lôžok. Na prízemí sú tiež plánované dve izby s bezbariérovým prístupom pre ZŤP, sklady pre kuchyňu, šatňa, technická miestnosť, sociálne zariadenia a spoločenská miestnosť s kapacitou cca 240 miest spojená s miestnosťou pre matky s deťmi. Ide o dve časti jednej stavby – dvojpodlažná s pôdorysom 15 x 13 metrov a jednopodlažná 15 x 19 metrov.

Chcem vás poprosiť nielen o duchovnú ale aj o materiálnu pomoc, aby sme mohli zväčšiť kapacitu ubytovania v Domčeku o túto „prístavbu“ a naplniť potreby tých, ktorí sem prichádzajú načerpať z prameňa čistej lásky. Zverujeme to do rúk mučeníčky čistoty Anky Kolesárovej. Za vašu štedrosť a lásku nech vás Boh bohato odmení.

Bankový kontakt: SK52 1100 0000 0029 4304 5043.

Ďalšie Novinky

23. púť zrelosti (20. – 22. apríl 2018)

téma: Bohatstvo života

Človek sa narodil do tohto sveta ako dar a dostal „výbavu“, s ktorou môže rátať. Vznikol ako túžba Stvoriteľa, pretože On miluje život a rád ho dáva. Život našich túžob je prejavom Jeho štedroti. Chce nás obdarovať našou jedinečnosťou a vzácnymi darmi.

Každý je bohatý. Stačí si to uvedomiť. Aj cez každodenné maličkosti sme povolaní k veľkým veciam. Keď objavíme seba, objavíme vlastný život.

Tešíme sa, že pozvanie na púť zrelosti prijal duchovný správca Univerzitného pastoračného centra v Košiciach, otec Marcel Jurč. Budeme spolu s Ankou, čochvíľa blahoslavenou, zažívať radosť zo spoločenstva lásky. Ona nás pozýva, tak ako to vždy robila. Príďme načerpať z bohatstva darov nášho Otca, ktoré ponúka pri našej Anke. Viera otvára srdce pre prijatie.

Pavol a o. Matúš.
Anka Kolesárová, pomáhaj nám!

Významné okamihy v živote Gréckokatolíckej cirkvi si po päťdesiatich rokoch na pôde Rímskokatolíckeho arcibiskupského úradu v Košiciach pripomenuli 18. apríla gréckokatolíckí a rímskokatolíckí biskupi a kňazi.

Spomienkové stretnutie sa začalo o 15.00 hod. a nieslo sa v duchu spomínania na historické udalosti, no nechýbali ani  nadšenie a radosť, ktoré v roku 1968 stáli pri obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi.

Ako v krátkom príhovore uviedol arcibiskup Bernard Bober: „To, čo sa udialo v päťdesiatych rokoch, to lámanie charakterov a lámanie pravdy, toto všetko bol základ nielen nespravodlivého systému, ale aj nespravodlivého postoja voči Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Chvála Bohu, krátke obdobie počas pražskej jari ste stihli využiť a Cirkev sa znovu prebrala k životu. Iste zostalo veľa krívd a nie všetky sú zaznačené, ale čo je dôležitejšie, že Vaša cirkev prežila svojho nepriateľa. Cirkev vie byť ako Ježiš Kristus. On prijal porážku na kríži, zomrel, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych.“

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v tomto roku pripomína viacero významných výročí. Jedno z nich sa viaže aj na Arcibiskupský úrad v Košiciach.

V roku 1968  došlo v Československu k znovuobnoveniu Gréckokatolíckej cirkvi po osemnástich rokoch, ktoré prežila v ilegalite.

Vtedajší apoštolský administrátor pražskej arcidiecézy biskup František Tomášek 20. marca 1968 vydal verejné vyhlásenie adresované vláde, v ktorom poukázal na dovtedajšie prenasledovanie Cirkvi a žiadal obnovu jej slobodného pôsobenia.

Medzi požiadavkami, ktoré vtedy predniesol štátnej moci, bolo aj obnovenie činnosti Gréckokatolíckej cirkvi.

Na podporu tejto požiadavky bola na východnom Slovensku zorganizovaná petičná akcia, pri ktorej sa podarilo vyzbierať cca. 40 000 podpisov. O niekoľko dní 10. apríla 1968 sa v priestoroch Rímskokatolíckeho biskupského úradu v  Košiciach uskutočnilo  pamätné zhromaždenie 133 gréckokatolíckych kňazov za účasti vladyku Vasiľa Hopka. Na tomto historickom spoločnom stretnutí kňazov po osemnástich rokoch prenasledovania bola sformovaná komisia pomenovaná „Akčný výbor“ Gréckokatolíckej cirkvi. Aj vďaka činnosti tohto výboru bola 13.júna 1968 štátom povolená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu.Na stretnutí  nechýbali  prednášky historikov a diskusia.  Po nich , o 17.00 hod. sa uskutočnila  archierejská svätá liturgia  v katedrále  Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach.

Srdečne Vás pozývame spolu s deťmi a mladými vašich farností na Arcidiecéznu Púť deti do Obišoviec, ktorá sa uskutoční 12. mája 2018 (sobota). Bude sa putovať peši z Ličartoviec, aby to bola naozaj púť. Nie je to nič náročné, od vlakovej stanice a kostola je to 2,5 km. Počas putovania budú pripravené zaujímavé stanovišťa. Čaj a obed pre všetkých je zabezpečený. Bližšie informácie sú na plagáte v prílohe a tiež na www.erko.sk/putdeti pod odkazom Arcidiecézna púť detí v Obišovciach.

Skupinu z farnosti, prosím, zaregistrujte do 30. apríla cez formulár: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSffQCn3o0saZnmKw7P-GyGV6qnoq8wKaK8_WhgunOrocr1Qeg/viewform

Cez púť chceme zažiť veľké kresťanské spoločenstvo, spoločne putovať a budovať si úctu k našim pútnym miestam a tiež priblížiť si odkaz zjavenia Panny Márie v Lurdoch. Zoberte prvoprijímajúce detí, miništrantov, spevákov, vianočných koledníkov a všetký ostatné deti. O program bude postarané.

S otázkami neváhajte kontaktovať Mariána Kašaja, 0911 912 818, mariokasaj@gmail.com

25. apríla dopoludnia zverejnil košický arcibiskup Bernard Bober na Arcibiskupskom úrade   v  Košiciach pred novinármi  dátum blahorečenia Anny Kolesárovej. Na priestranstve štadióna Lokomotívy na  Čermelskej ceste v Košicicach  sa blahorečenie uskutoční   1. septembra 2018. Sv. Otec František na obrad blahorečenia  delegoval  kardinála  Amata ,  prefekta  Kongregácie  pre kauzy svätých . Arcibiskup  Bober  pripomenul, že žijeme  v radostnom ovzduší , kedy sa začínajú aj prípravy na samotnú slávnosť .  Informácie sú aj na www.annakolesarova.sk  .  Očakáva sa vyše dvadsať tisíc ľudí, program začne v piatok večer v katedrále , pokračuje v sobotu dopoludnia a popoludní . Na záver 30. septembra bude prenesenie relikvií  do Vysokej nad Uhom.

Vicepostulátor  procesu  Juraj Jurica informoval , že  26. 2. 2004 bolo kauze udelené nihil obstat od Konferencie biskupov Slovenska a následne 3. 7. 2004 bolo udelené nihil obstat od Kongregácie pre Kauzy Svätých, podpísané J. Emm. Card. Martinsom, prefektom. Po prezentácii Supplex Libellus Postulátorom kauzy Ambrosim diecéznemu biskupovi sa oficiálne začal vo februári 2009 priebeh procesu. Proces sledoval Inštrukcie Kongregácie Sanctorum Mater, vydané v roku 2007.

Bol zostavený 15-členný diecézny tribunál kauzy. Priebeh diecéznej fázy procesu bol vedený vicepostulátorom Jurajom Juricom. Súčasťou tribunálu bola aj historická a teologická komisia. Nasledovala dôkazová fáza vypočutím svedkov de visu a de auditu.

Vo Vatikánskej fáze procesu nasledovalo po Dekréte o otvorení a Dekréte o právnej platnosti viazanie do tzv. Verejnej kópie a vypracovanie dvoch Sumárov. V samostatnej fáze – Informatio sa dokazovalo mučeníctvo Anny Kolesárovej a následne boli dokumenty zviazané do jedného zväzku tzv. POSITIO. Tento zväzok následne študovali historická a teologická komisia a napokon kardináli. Po ich súhlasných vótach bol 7. marca r. 2018 vydaný dekrét, v ktorom pápež František súhlasil s tým, aby bol Anne Kolesárovej udelený titul blahoslavená.

Augustiniáni na Slovensku v týchto dňoch popri svojom kláštore v Košiciach dokončili stavbu kostola sv. Rity, do ktorého v piatok 27. apríla  prijali relikviu.

Svätá Rita žila ako matka rodiny a po vražde svojho manžela sa stala rehoľníčkou. Dokázala odpustiť vrahom svojho manžela a nastoliť pokoj. Sv. Rita z Casie, patrónka „nemožných“ prípadov, sa vzýva pri beznádejných situáciách. Už počas života sa v nej Boh oslávil zázrakmi. Niesla na tele znak Kristovho utrpenia – bola stigmatizovaná tŕňom z Kristovej koruny.

Relikvie svätej Rity na Slovensko priniesla delegácia z Cascie, v ktorej nechýbal arcibiskup diecézy Renato Boccardo, rektor baziliky sv. Rity Bernardino Pinciaroli, primátor Cascie Mario De Carolis a ďalší hostia z Talianska.  Ide o relikvie , ktoré sú uložené v medenej ruži vo výške 50 cm.

Samotná svätá omša s odovzdaním relikvií sa uskutočnila  podvečer o 18:00 hodine. Zúčastnili sa jej stovky veriacich  a predsedal jej emeritný košický arcibiskup, Mons. Alojz Tkáč. Po svätej omši nasledovala možnosť krátko si uctiť svätú Ritu v podzemnej kaplnke kostola, ktorý jej bude zasvätený.

Predstavený Augustiniánov na Slovensku, Juraj Pigula, považuje za veľkú česť, že je svätá Rita na Slovensku od teraz prítomná aj takýmto spôsobom: „Svätá Rita vždy bola a je pri všetkých, ktorí sa k nej utiekajú vo svojom trápení, či už v manželstve, v práci, v rodine.

Je to aktuálna svätica, ktorá nám všetkým ponúka  ako môžeme prežívať svoj každodenný život – vedieť odpustiť. Aj keď je to pre nás mnohých snaha na celý život, musíme to skúšať, znova a znova každý deň.“ Oficiálne otvorenie a posvätenie kostola sv. Rity je plánované na 8. mája o 10:30 hod. a vykoná ho košický pomocný biskup, Marek Forgáč.

Kniha o kardinálovi Jozefovi Tomkovi vychádza v okruhu významných výročí, ktoré sú spojené s jeho životom i s miestami, odkiaľ vyšiel, kde prebýval, kde pôsobil, pripomína v úvode dnešnej prezentácie autor knihy Mons. Marián Čižmár.

Pozvanie na prezentáciu  v Aule Teologickej fakulty v Košiciach  prijal i samotný kardinál Jozef Tomko, ktorý sa  poďakoval autorovi Mons.  Mariánovi  Čižmárovi , vydavateľstvu INREMAX Slovakia i ostatným dobrodincom a spolupracovníkom, ktorí prispeli k vydaniu knihy.

V Predslove k tejto knihe kardinál Jozef Tomko napísal: „Keď mi autor tejto knihy predložil návrh napísať môj životopis, nemal som nijakej ťažkosti dať mu svoj súhlas s poznámkou, že nemám nič proti tomu, materiály sú zväčša verejne známe a môj život sa odohrával na známych miestach. Moja kňazská a biskupská služba mala priebeh, ktorý by azda zaujímal predovšetkým slovenských čitateľov, ktorí ma poznali z verejných vystúpení a z kníh, ktoré som napísal po slovensky. Aj keď som niektoré z nich a tiež svoje prejavy na misijných cestách pripravoval a písal v iných rečiach, vždy som myslel na ich možné použitie v nejakej forme pre Slovákov vo vlasti alebo inde na svete, keď sa to raz dá uskutočniť.

Moja služba Bohu, Cirkvi a ľuďom poznala síce momenty, ktoré si vyžadovali skôr mlčanie ako posudky o ľuďoch a udalostiach, ale odohrala sa zväčša na Božom svetle, pre očami mnohých. Sľúbil som teda dať autorovi materiály, ktoré nemali ráz dôvernosti a povinného rešpektu pred dobrým menom iných.

Autorovi som teda dal plnú dôveru, keď som mu zveril dokumenty a materiály pre môj životopis.  On už poznal a vyskúšal zásady objektívneho spracovania historických udalostí a dokumentov, ktoré som chcel rešpektovať. Preto ihneď od začiatku som zdôrazňoval, že kniha má byť jeho dielo, spracované so zodpovednosťou ozajstného historika. On si mal preveriť aj moje prípadné názory. Bol som však ochotný aj odpovedať na jeho prípadné otázky. Tento postoj som si zachoval aj dnes.

V tomto duchu odpovedám aj na autorovu prosbu napísať úvod k jeho dielu. Nechcem odmietnuť jeho prosbu, prijímam ju s tým, že to je iba „predslov“ ku „Slovu na úvod“, ktorým začína vlastná kniha.

Autor dal svojej knihe podtitul „Život v službe evanjelia“. Tento príliš honosný prívlastok beriem ako výzvu na spytovanie svedomia skôr ako nejaké realistické tvrdenie o celom mojom živote. Ďakujem Bohu za všetko, čo mi v dlhom živote poprial. On vie najlepšie posúdiť, čo bolo naplno v službe evanjelia. Aj o tom musím povedať so sv. Pavlom: „Z  Božej milosti som tým, čím som“ (1 Kor 15,10)“.

Autor knihy Mons. Marián ČIžmár uviedol,  že kniha vychádza v  roku 2018, ktorý je pre kardinála Tomka pamätný tým, že pred 75 rokmi, v roku 1943, mladý maturant gymnázia v Michalovciach Jozef Tomko sa rozhodol svoj život dať do služieb Krista a Cirkvi; v jeseni roku 1943 vstúpil do kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, a na teologickej fakulte Univerzity Komenského začal filozofické i teologické štúdiá. A napokon blíži sa aj rok 2019, kedy uplynie 95 rokov od jeho narodenia (r. 1924), 70 rokov od jeho kňazskej vysviacky (r. 1949), a 40 rokov od jeho biskupskej vysviacky (r. 1979). Pripomínať si všetky tieto výročia kardinála Jozefa Tomka bolo výzvou, ba priam povinnosťou  k napísaniu a vydaniu publikácie, ktorá v základných bodoch predstavuje verejnosti túto významnú osobnosť dejín Cirkvi na Slovensku, ale aj vo svete.

Kniha má 7 častí, v ktorých je zhrnutých spolu 28 kapitol. Prvá časť s názvom Od kolísky k oltáru približuje prostredie, v ktorom Jozef Tomko prišiel na svet, jeho rodnú obec, rodičov a súrodencov, život vo farnosti kde sa formoval v kresťanskej viere. Autor približuje aj postavu miestneho farára a dekana dr. Štefana Héseka, významnú osobnosť, ktorý vysoko pozdvihol ľud, ktorý mu bol zverený aby ho viedol k Bohu a ku kresťanskej kultúre i kultúrnosti života. V kapitole s názvom – Študent gymnázia v Michalovciach – kniha pojednáva o rokoch štúdiá na michalovskom gymnáziu, približuje spomienky Jozefa Tomka na toto obdobie jeho života, v ktorom dôležitú úlohu zohral vynikajúci kňaz a pedagóg dr. Štefan Hlaváč, profesor náboženstva na gymnáziu v Michalovciach. Títo dvaja kňazi, dr. Štefan Hések a prof. dr. Štefan Hlaváč mali rozhodujúci vplyv na formovanie kňazského povolania v prípade Jozefa Tomka. Po maturite v roku 1943 Jozef Tomko sa vydal za hlasom Pánovým, a nastúpil na cestu služby Kristovi v jeho Cirkvi. O tom pojednáva kapitola knihy pod názvom Seminarista v Bratislave a v Ríme. Roky prípravy na kňazstvo boli ťažké, lebo práve zúrila druhá svetová vojna, čo pocítili aj seminaristi v Bratislave,  o čom sa pojednáva aj v tejto knihe. Po skončení vojny biskup Jozef Čársky poslal nadaného bohoslovca na ďalšie štúdiá do Ríma. Strastiplnú cestu do Ríma, ako aj ťažké začiatky vo vojnou zničenej krajine pripomína sám kardinál Tomko.  Čitateľ má možnosť dozvedieť sa aj o spôsobe života seminaristu Jozefa Tomka v rímskom kolégiu zvanom Nepomucenum, v ktorom sa na kňazstvo pripravovali bohoslovci slovenských diecéz spolu aj s bohoslovcami z Čiech a Moravy, a neskôr aj z iných krajín.

Po skončení základného teologického kurzu a predpísanej doby prípravy na kňazstvo Jozef Tomko bol 12. marca 1949 v bazilike sv. Jána v Lateráne vysvätený za kňaza. O tom už pojednáva druhá časť knihy, ktorá má názov V kňazskej službe. Ako kňaz Jozef Tomko zostal naďalej v Ríme, keďže jeho biskup na žiadosť predstavených Nepomucena i vatikánskych úradov súhlasil s tým, aby kňaz Jozef Tomko v Nepomucene vykonával funkciu i službu vicerektora ekonóma. Okrem toho pre kňazov a seminaristov, ktorí v tom čase boli v Ríme, návrat do Československa bol nebezpečný, keďže vo februári 1948 tam došlo k politickému prevratu a moci v štáte sa ujali komunisti, ktorí kruto prenasledovali veriacich, najmä biskupov, kňazov a rehoľníkov. V Ríme popri službe v Nepomucene Jozef Tomko sa venoval aj pastoračnej službe, a tiež pokračoval vo vyšších štúdiách, ktorých ovocím bolo získanie troch doktorátov: z teológie, filozofie a kánonického práva.

V roku 1961 Jozef Tomko nastúpil miesto pracovníka na Svätom ofíciu pod vedením jej prefekta kardinála Alfreda Ottavianiho. Bola to rušná doba, keďže bežali prípravy na Druhý vatikánsky koncil, a aj počas jeho priebehu Jozef Tomko bol v strede tohto diania, ba ako člen Svätého ofícia bol priamo zaangažovaný na rozličných prácach, ktoré súviseli s dianím na koncile. V tejto práci sa osvedčil, čoho dôkazom bol fakt, že bol poverovaný dôležitými úlohami nielen vo Vatikáne, ale aj v zahraničí. Napokon koncom roku 1974 pápež Pavol VI. ho vymenoval za subsekretára Kongregácie pre biskupov. Túto prácu vykonával až do roku 1979.

V júli 1979 nový pápež Ján Pavol II. vymenoval Jozefa Tomka, a dňa 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne aj vysvätil za arcibiskupa, a zveril mu dôležitý úrad Generálneho sekretára celocirkevnej biskupskej synody. O tomto období života Jozefa Tomka i o jeho práci pojednáva tretia časť tejto knihy pod názvom V službe nástupcu apoštolov. V tomto úrade zotrval päť rokov. Intenzívne sa podieľal na prácach a priebehu celocirkevných biskupských synod, a to: v januári 1980 mimoriadnej biskupskej synody holandských biskupov, ktorá sa zaoberala riešením problémov Cirkvi v Holandsku. V tom istom roku, v októbri sa konala riadna synoda o manželstve a rodine, a v roku 1983 to bola riadna synoda o zmierení a pokání.

V máji 1985 počas slávnostného konzistória v Ríme pápež Ján Pavol II. zaradil Jozefa Tomka medzi kardinálov katolíckej Cirkvi, a zveril mu jeden z najdôležitejších postov v riadení katolíckej Cirkvi; vymenoval ho totiž za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Kardinál Jozef Tomko šestnásť rokov stál na čele svetových misií katolíckej Cirkvi. Za toto obdobie prešiel mnohokrát všetky svetové kontinenty. O tom všetkom pojednáva táto kniha v štvrtej časti s názvom Kardinál a prefekt. Čitateľ sa dozvie aj o tom, čo všetko robil kardinál Tomko v tomto období aj pre svoju rodnú vlasť, ktorá bola sužovaná zo strany totalitného komunistického režimu. Všemožne sa snažil pomáhať veriacim na Slovensku i v Slovákom v zahraničí. Ovocím jeho námah bol zrod Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde Slováci z celého sveta našli svoj akoby druhý domov,  oporný bod pre posilnenie duchovného života, kresťanskej viery, a vzájomnej spolupatričnosti. Na Slovensko sa snažil posielať náboženskú literatúru, ktorá sa pripravovala práve na pôde Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Dôležitú úlohu zohral kardinál Jozef Tomko v procese obnovenia náboženského života vo vlasti krátko pred revolučným rokov 1989, v čase priebehu tzv. „nežnej revolúcie“, i v období, keď veriaci aj na Slovensku mohli slobodne vyznávať svoju vieru. Tieto udalosti i aktivity kardinála Jozefa Tomka sú obsiahnuté v piatej časti tejto knihy pod názvom So srdcom na Slovensku.

Šiesta časť knihy s názvom S pápežom na Slovensku približuje účasť kardinála Tomka na prípravách a priebehu troch apoštolských ciest pápeža Jána Pavla II. na územie slobodného Slovenska v rokoch 1990, 1995, 2003. Boli to chvíle radosti a nadšenia, ktoré bolo cítiť na každom mieste.

Siedma časť pod názvom Areopágy činnosti je snahou sumarizovať ďalšie rozličné aktivity kardinála Tomka, ktoré vykonával v čase aktívnej služby, ale aj po zanechaní aktívnej činnosti. Jozef Tomko neustále venoval pozornosť a aj aktívne sa podieľal na rozvíjaní ekumenizmu a medzináboženského dialógu, po dovŕšení 75 rokov života i on bol nútený zanechať úrad z dôvodu veku, no pápeži ho poverovali inými dôležitými službami, ako bola napr. služba predsedu komitátu Medzinárodných eucharistických kongresov, služba pápežského vyslanca v rozličných krajinách sveta, a iné služby, ktoré neraz boli veľmi delikátne. Toto všetko kardinál Jozef Tomko plnil k veľkej spokojnosti pápežov, za čo mu aj oni patričným spôsobom prejavovali vďačnosť.

Popri tejto všetkej práci Jozef Tomko nezabúdal ani na literárnu činnosť, čoho svedectvom sú početné jeho publikácie, prednášky, prejavy, príhovory, kázne, príspevky do rozličných časopisov, vystúpenia na rozličných vedeckých sympóziách, biskupských konferenciách po celom svete. Časť z týchto prác je obsiahnutá aj v bibliografii k tejto knihe. Je preto samozrejme, že aj rozličné inštitúcie Cirkvi, štátov, univerzít, a iných rozličných spoločenstiev udelili kardinálovi za jeho prácu vysoké ocenenia. Aj o tom pojednáva táto kniha.

Nedá sa v jednej knihe napísať všetko. Tak, ako knihy o dejinách miest a obcí môžu priblížiť čitateľovi len niektoré udalosti, tak aj kniha o kardinálovi Jozefovi Tomkovi chce poskytnúť informácie, ktoré čitateľovi umožnia vytvoriť si základný obraz o tejto významnej osobnosti. K tomu bola zvolená aj  metóda písania. Značný priestor je daný výrokom hlavnej postavy deja, Jozefovi kardinálovi Tomkovi. Je v nej množstvo výrokov, myšlienok, spomienok, názorov, usmernení kardinála Jozefa Tomka pre život, čo  môže byť užitočným pre tých, ktorí sa v budúcnosti odhodlajú písať, či budú rozprávať pri rozličných príležitostiach o kardinálovi Jozefovi Tomkovi.

Práca je osobný, svojský pohľad toho, kto sa odvážil podpísať  sa pod toto dielo. Neraz aj váhal, či vôbec má sa podpísať, veď fakticky podstatnú časť tejto knihy tvoria výroky kardinála Jozefa Tomka, citáty z jeho prác, homílií, prednášok, príspevkov do rozličných časopisov. Sám kardinál Tomko na to poukazuje v Predslove k tejto knihe: „Kto sa trochu vyzná v mojom životopise, ten nájde v knihe odozvu mojich spisov, ktoré som vydal behom viacerých desaťročí, ako aj hlavné dokumenty, ktoré som vydal v rôznych rečiach a ktoré už dnes ťažko nájsť. Osobne to považujem za pozitívnu stránku tejto knihy a náhradu za akési „vybrané diela“ z mojej tvorby. Sú to najmä dva diely „Na misijných cestách“ (I. Rím 1989, II. Trnava 2003), „Na životných cestách“ (Trnava 2008), „Hľadieť za obzor“ (SSV 2014)“.

Želáme si, aby aj táto práca prispela k prehĺbeniu nielen poznania života Cirkvi, ale aj umocneniu lásky k Cirkvi, a jej dobré ovocie nech je na slávu  Boha a pre duchovné dobro všetkých ľudí dobrej vôle.

Veríme, že pre tých, ktorí pozorne čítali túto knihu, toto čítanie bolo „zaujímavé a príjemné“, čím sa naplnilo prianie kardinála Jozefa Tomka, ktoré vyjadril v Predslove k tejto knihy pre jej čitateľov.